Nnwere Onwe Ịkwa ákwá

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nnwere Onwe Ịkwa ákwá
film
ahaCry Freedom Dezie
Isiokwu nlebanyaapartheid Dezie
ụdịbiographical film, drama film Dezie
mba osiObodoézè Nà Ofú, Italy Dezie
Mmalite asụsụ ihe ngosiBekee Dezie
afọ/ụbọchị mbipụta6 Novemba 1987, 25 Febụwarị 1988, 1987 Dezie
Onye nduziRichard Attenborough Dezie
Odee akụkọ ihe nkiriJohn Briley Dezie
onye nduzi fotoRonnie Taylor Dezie
nchịkọta akụkọ ihe nkiriLesley Walker Dezie
production designerStuart Craig Dezie
Ode egwuGeorge Fenton Dezie
onye na-emepụta iheRichard Attenborough Dezie
ụlọ ọrụ mmepụta iheUniversal Pictures Dezie
ekesa siteUniversal Pictures, Netflix Dezie
ebe akụkọSouth Africa Dezie
filming locationZimbabwe, Kenya Dezie
aspect ratio (W:H)2.2:1 Dezie
Ụcha anụkpa ahụcolor Dezie
Nyocha akara76%, 6.6/10 Dezie
Ihe nriteNational Board of Review: Top Ten Films Dezie
ahọpụtara makaAcademy Award for Best Supporting Actor, Academy Award for Best Original Score Dezie
agwaSteve Biko, Donald Woods, Jimmy Kruger, Mamphela Ramphele, Bruce Haigh Dezie
usoro nkesavideo on demand Dezie
Australian ClassificationPG Dezie
CNC film rating (France)no age restriction Dezie
Filmiroda ratingCategory II Dezie
FSK film ratingFSK 12 Dezie
webụsaịtịhttp://www.nbcuniversalstore.com/detail.php?p=11083/ Dezie
Medierådet ratingFor ages 12 and up Dezie

 



Cry Freedom bụ ihe nkiri ihe nkiri nke ịkpa ókè agbụrụ nke 1987 nke Richard Attenborough duziri ma mepụta, nke e mere na ngwụcha afọ 1970 nke oge ịkpa ókè nwoke na nwanyị South Africa. Ọ bụ John Briley dere ihe nkiri ahụ dabere na akwụkwọ abụọ nke onye nta akụkọ Donald Woods. Ihe nkiri ahụ na-elekwasị anya na ihe omume ndị mere n'ezie metụtara onye na-eme ihe ike na South Africa bụ Steve Biko na enyi ya Donald Woods, onye na-ahụ ya na mbụ dị oke egwu, ma na-anwa ịghọta ụzọ ndụ ya. Denzel Washington na-eme ihe nkiri dị ka Biko, ebe Kevin Kline na-eme Woods. Cry Freedom na-enyocha echiche nke ịkpa ókè, nrụrụ aka ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na mmetụta nke ime ihe ike.

Universal Pictures na Marble Arch Productions mere mgbalị jikọrọ aka iji tinye aka na mmepụta ihe nkiri ahụ ma gbaa ihe nkiri ahụ na Zimbabwe n'ihi na anaghị ekwe ka ọ mee ihe nkiri na South Africa n'oge mmepụta. Ọ bụ Universal Pictures kesara ya maka azụmahịa, meghere na United States na 6 Nọvemba 1987. Ndị ọchịchị South Africa hapụrụ [1] mberede ka egosiputa ihe nkiri ahụ na sinima n'enweghị mbelata ma ọ bụ ihe mgbochi, n'agbanyeghị mbipụta nke ihe odide Biko ka a machibidoro ya n'oge a tọhapụrụ ya.

Ihe nkiri ahụ zutere nyocha dị mma ma nweta ụgwọ ụlọ ihe nkiri nke $ 15 nde n'ụwa niile. A họpụtara ihe nkiri ahụ maka ọtụtụ onyinye, gụnyere nhọpụta Academy Award maka onye na-eme ihe nkiri kacha mma na ọrụ nkwado, Best Original Score, na Best Original Song. O nwetakwara ọtụtụ onyinye gụnyere ndị sitere na Berlin International Film Festival na British Academy Film Awards.

Atụmatụ[dezie | dezie ebe o si]

N'ịgbaso akụkọ akụkọ na-egosi mbibi nke ogige ntụrụndụ dị n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ London na ndịda ọwụwa anyanwụ nke Cape Province na South Africa, onye nta akụkọ South Africa na-acha ọcha Donald Woods (Kevin Kline) na-achọ ozi ndị ọzọ gbasara ihe merenụ ma na-aga izute onye na-emegide ịkpa ókè agbụrụ ojii Steve Biko (Denzel Washington), onye isi otu Black Consciousness Movement. Gọọmentị South Africa amachibido Biko iwu ma enyeghị ya ikike ịhapụ 'ebe a <i id="mwNQ">machibidoro iwu</i>' ya na King William's Town. Woods na-emegide mmachibido iwu Biko, mana ọ ka na-akatọ echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya. Biko kpọrọ Woods ka ọ gaa n'Obodo ndị isi ojii iji hụ ọnọdụ ndị dara ogbenye na ịhụ mmetụta nke mgbochi gọọmentị, nke mejupụtara usoro ịkpa ókè agbụrụ. Woods malitere ikwenye na ọchịchọ Biko maka South Africa ebe ndị isi ojii nwere otu ohere na nnwere onwe dịka Ndị ọcha nwere. Ka Woods na-aghọta echiche Biko, ọbụbụenyi ji nwayọọ nwayọọ na-etolite n'etiti ha.

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

A na-ese ihe nkiri ọ bụla n'èzí (n'èzí) na Zimbabwe, dịka ihe dịka 70% nke ihe nkiri dị n'ime. [2] na-ese foto ndị fọdụrụ n'ime ụlọ na England. Ihe nkiri bụ isi mere na Republic of Zimbabwe (nke a na-akpọbu Southern Rhodesia ruo n'ọnwa Eprel 1980) n'obodo Bulawayo n'ihi ọnọdụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị egwu na South Africa n'oge ịgba égbè. E mechara katọọ Richard Attenborough maka ime ihe nkiri na Zimbabwe mgbe mgbukpọ agbụrụ Gukurahundi na-aga n'ihu. [3]'akụkọ ndụ ya, Entirely Up to You, Darling, Attenborough dere na ọ maghị banyere mmegide na-ewere ọnọdụ.

Ihe nkiri ahụ gụnyere ihe ngosi nke Nnupụisi Soweto nke mere na 16 June 1976. Ndị uwe ojii [4]-agba égbè n'enweghị ntụpọ gburu ma merụọ ọtụtụ narị ụmụ akwụkwọ ojii n'Africa ahụ n'oge ngagharị iwe.

Egwú[dezie | dezie ebe o si]

MCA Records wepụtara ihe nkiri ihe nkiri mbụ maka Cry Freedom na 25 Ọktoba 1990. [5] Ọ na-egosipụta abụ ndị ndị egwu George Fenton, Jonas Gwangwa na Thuli Dumakude dere. N'ememe olili ozu Biko, ha na-abụ abụ "Nkosi Sikelel' iAfrika". [6] Bates dezigharịrị egwu ihe nkiri ahụ.

[7] tọhapụrụ egwu Peter Gabriel nke 1980 "Biko" iji kwalite ihe nkiri ahụ; ọ bụ ezie na abụ ahụ anọghị na soundtrack ihe nkiri ahụ, e ji ihe nkiri mee ihe na vidiyo ya.

A họpụtara abụ aha ahụ maka Grammy Award maka Best Song Written for Visual Media na 31st Annual Grammy Awards, mana "Two Hearts" si Buster, nke Phil Collins rụrụ.

Nnakwere[dezie | dezie ebe o si]

Nzaghachi nkatọ[dezie | dezie ebe o si]

N'etiti ndị nkatọ na US, ihe nkiri ahụ nwetara nyocha dị mma. Rotten Tomatoes kọrọ na 74% nke ndị nkatọ 27 gosipụtara nyere ihe nkiri ahụ nyocha dị mma, na nkezi akara nke 6.5 n'ime 10. [8] Metacritic nyere ihe nkiri ahụ akara nkezi nke [9] n'ime 100 dabere na nyocha ndị nkatọ 15, na-egosi "mgwakọta ma ọ bụ nkezi nyocha. " [1] Ndị na-ege ntị nke CinemaScore nyochara nyere ihe nkiri a akara nkezi "A" na ọkwa A + ruo F. [10]

"A pụrụ inwe mmasị na ya maka oke ya. Karịsịa, enwere ike inwe ekele maka ihe ọ na-anwa ịgwa banyere ike, iguzosi ike n'ihe na idu ndú, banyere egwu nke ịkpa ókè agbụrụ, banyere ọnwụ nke nwoke a na-adịghị ahụkebe. "
- Janet Maslin, na-ede na The New York Times[11]

Rita Kempley, na-ede na The Washington Post, kwuru na onye na-eme ihe nkiri Washington nyere "anụ ọkụ n'obi, arụmọrụ Oscar dị ka onye Mesaịa Afrịka a, onye a ghọtara dị ka otu n'ime ndị isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Africa mgbe ọ dị naanị afọ iri abụọ na ise". [12] N'ide akwụkwọ maka The Washington Post. Desson Howe chere na ihe nkiri ahụ "nwere ike iru n'ihu" ma chee na akụkọ ahụ na-elekwasị anya na àgwà Woods bụ "nnukwu ntụpọ ya". Ọ hụrụ ebumnuche onye nduzi Attenborough dị ka "ihe agụmakwụkwọ na ndọrọ ndọrọ ọchịchị karịa ihe nkiri". [13]'ozuzu, o gosipụtara mmechuihu ya site n'ikwu, "N'ime mba na-arụsi ọrụ ike karịa Chile na mmegbu, ime ihe ike na mmeri, akụkọ banyere nwayọ na-eteta Woods abụghị n'ezie ihe na-akpali akpali, ma ọ bụ na-ekpughe. "

[14]Roger Ebert na Chicago Sun-Times nyere nyocha dị mgbagwoju anya na-akpọ ya "ihe nkiri ezi obi na nke bara uru" mgbe ọ na-ekwukwa, "Ihe ndị na-adọrọ mmasị na-eme, arụmọrụ dị mma ma na-adọta mgbe niile ịhụ otú ndị ọzọ si ebi ndụ. " Mana n'ihu na-adịghị mma, o kwuru otú ihe nkiri ahụ "na-ekwe nkwa ịbụ akụkọ ziri ezi banyere ọgba aghara na South Africa mana ọ na-agbanwe n'elu ugwu banyere ụgbọ elu onye nchịkọta akụkọ na-agafe ókèala. Ọ bụ ụdị nnwere onwe nke Ihe nkiri Disney nke na-eme ka ezinụlọ German ahụ na-eme ihe nkiri ahụ na-ekpo ọkụ".

[11]Janet Maslin na-ede na The New York Times hụrụ ihe nkiri ahụ dị ka "ihe mgbagwoju anya n'akụkụ ụfọdụ ma ghara ịdị irè na ndị ọzọ" mana o kwuru na "ọ bụghị ihe na-adịghị mma. Ụdị ya dị egwu na-ebugharị n'ụzọ ya, dịka akụkọ ahụ n'onwe ya, ọbụlagodi n'ụdị a na-eme ka mmiri dị ala. "Ọ jara gburugburu Afrịka mma, na-ekwu na "A pụkwara inwe mmasị na fim Ronnie Taylor". ọrụ Variety chere [15] Washington mere "ọrụ dị ịrịba ama nke ịgbanwe onwe ya ka ọ bụrụ onye isi ojii na-ahụ maka mba, onye ọjụjụ ya ịgbachi nkịtị dugara n'ọnwụ ya n'aka ndị uwe ojii na mkpuchi na-esote". Na arụmọrụ Kline, ha chọpụtara otú "ọnụnọ ihuenyo dị ala si jeere ya ozi nke ọma n'ịkọwa onye nta akụkọ siri ike ma ọ dị oke egwu" [1] Onye na-enyocha ihe nkiri ahụ "nke ọma" . [16]'otu aka ahụ, Michael Price na-ede na Fort Worth Press lere Cry Freedom anya dị ka "ihe na-agbawa obi na ihe okike ma n'ikpeazụ ọ dị mkpa n'ebubo nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị ndị uwe ojii. "

"Attenborough na-anwa ijikọ ihe ngosi Biko na ihe ngosi nke ogbugbu Soweto. Mana ogbugbu e gburu n'afọ 1976 nke ụmụ akwụkwọ ojii bụ ihe na-adịghị mma. Ihe ngosi na-echetara gị naanị onye ị ga-ahọrọ ile anya. "
- Desson Howe, na-ede maka The Washington Post[13]

Mark Salisbury nke Time Out dere na onye na-eduzi ihe nkiri bụ "nke magburu onwe ya" na ihe nkiri ìgwè mmadụ "na-eju anya", ka ọ na-ahụkwa etu njedebe ahụ si bụrụ "nke na-eme ka ụjọ na-atụ". Ọ kpọrọ ya "ọrụ na-enweghị mmekwata nke ikike na ọmịiko, Cry Freedom bụ ihe nkiri ndọrọ ndọrọ ọchịchị kachasị mma. " James Sanford, Otú ọ dị, na-ede maka Kalamazoo Gazette, enweghị ekele maka àgwà ihe nkiri ahụ, na-akpọ ya "ihe nkiri Hollywood nke akụkọ nwere ike imebi". [17] N'iji kpakpando atọ kọwaa ihe nkiri ahụ. " Otú ọ dị, o kwuru na ihe nkiri ahụ "na-efunahụ ume ka ọ na-etinye oge dị ukwuu na Kline na ezinụlọ ya na-agbapụ na South Africa". Ma n'ime ihe ndị dị mma, o kwuru na ọ "na-eme ka ihe ndị Biko na-eme iji mee ka ọ laghachi azụ".

[18]John Simon nke National Review kpọrọ Cry Freedom "nnukwu na-enweghị ike".

N'afọ 2013, ihe nkiri ahụ bụ otu n'ime ọtụtụ ihe David Sirota tụlere na Salon n'otu isiokwu gbasara akụkọ ndị ọcha na-azọpụta ihe nkiri. [19]

Ndị a nabatara[dezie | dezie ebe o si]

Ihe nrite[20][21] Ụdị Onye a họpụtara Nsonaazụ
Ihe nrite Academy[22] Onye Nkwado Kasị Mma style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Egwuregwu Kasị Mma style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Abụ Mbụ Kasị Mma style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Emume Ihe nkiri nke Berlin[23] Ihe nrite Peace Film Richard Attenborough| style="background: #99FF99; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="yes table-yes2"|Merie
style="background: #99FF99; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="yes table-yes2"|Merie
Ihe nrite British Academy Film[24] Ihe nkiri Kasị Mma style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Ntụziaka Kasị Mma style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Onye na-eme ihe nkiri kacha mma na ọrụ nkwado style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Ihe nkiri kacha mma style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Nhazi Kasị Mma style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Egwuregwu Kasị Mma style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Ụda Kasị Mma style="background: #99FF99; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="yes table-yes2"|Merie
Ihe nrite Golden Globe[25] Ihe nkiri kacha mma - Ihe nkiri style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Onye na-eme ihe nkiri kacha mma na ihe nkiri - Ihe nkiri style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Onye nduzi kacha mma - Ihe nkiri style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Ihe nkiri kacha mma - Ihe nkiri style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Ihe nrite Grammy[26] Abụ Kasị Mma Edere Maka Ihe nkiri ma ọ bụ Telivishọn style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
MTV Video Music Awards Vidio Kasị Mma site na Ihe nkiri style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Ihe nrite ihe oyiyi nke NAACP Ihe nkiri dị ịrịba ama style="background: #FDD; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="no table-no2"|Ahọpụtara
Onye Na-eme Ihe nkiri Dị Mma style="background: #99FF99; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="yes table-yes2"|Merie
National Board of Review Awards[27] Ihe nkiri 10 kachasị elu Nnwere Onwe Ịkwa ákwá| Àtụ:Draw
Ihe nrite nke ndọrọ ndọrọ ọchịchị[28] style="background: #99FF99; color: black; vertical-align: middle; text-align: center; " class="yes table-yes2"|Merie

Ihe nkiri ahụ bụ nke American Film Institute nabatara na ndepụta ndị a:

  • 2003: 100 Afọ nke AFI...Afọ 100 nke AFI...100 Ndị dike na ndị ajọ mmadụ:
    • Steve Biko - Onye a họpụtara dị ka dike[29]
  • 2006: 100 Afọ nke AFI...Afọ 100 nke AFI...[30]100 Cheers - A họpụtara ya [1]

Ụlọ ahịa[dezie | dezie ebe o si]

Ihe nkiri ahụ meghere na 6 Nọvemba 1987 na obere ntọhapụ na Ụlọ ihe nkiri 27 na US. [31]'oge ngwụsị izu mbụ ya, ihe nkiri ahụ meghere n'ọnọdụ nke iri na itoolu ma nweta $ 318,723. [32] bu ụzọ mee ihe nkiri ahụ na Nọvemba 20, 1987, mana e yigharịrị ya na Jenụwarị-Febụwarị 1988 dịka atụmatụ. [33] nkiri ahụ gbasaa [34] 479 screens maka ngwụsị izu nke 19-21 Febụwarị [1] wee gaa n'ihu na-enweta ego $ 5,899,797 na United States na Canada, [2] na-emepụta ụgwọ ụlọ ihe nkiri nke $ 2 nde. mba ụwa, ihe nkiri ahụ nwetara ụgwọ mgbazinye nke $ 13 nde, maka ngụkọta zuru ụwa ọnụ nke $ 15 nde.

[35] nwetara £ 3,313,150 na UK.

Mgbasa ozi n'ụlọ[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe a tọhapụrụ ihe nkiri ya na ngwụcha afọ 1980, a tọhapụtara ihe nkiri ahụ na telivishọn na mgbasa ozi abalị abụọ. A gbakwunyere ihe nkiri ọzọ na ihe nkiri ahụ iji mejupụta oge. E mechara wepụta ihe nkiri ahụ na usoro vidiyo VHS na 5 Mee 1998. [36] E wepụtara mbipụta widescreen nke Region 1 na DVD na United States na 23 February 1999. [37] ndị pụrụ iche maka DVD gụnyere; ihe ndekọ mmepụta, akụkọ ndụ ndị na-eme ihe nkiri na ndị na-emepụta ihe nkiri, ihe nkiri, njikọ weebụ, na ihe nkiri ihe nkiri. A tọhapụrụ ya na Blu-ray Disc site na Umbrella Entertainment na Australia na 2019, na 2020 site na Kino Lorber na US. [38] na-enwetakwa ya na usoro mgbasa ozi ndị ọzọ dịka vidiyo na-achọ.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

 

  • 1987 na ihe nkiri
  • Asụsụ Bekee na fim - South Africa

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Battersby. "Pretoria Censors to Let 'Cry Freedom' Be Seen", The New York Times, 1987-11-28. (in en-US)
  2. https://www.nytimes.com/1987/11/06/movies/review-film-cry-freedom.html
  3. Hill [2003] (2005). The Battle for Zimbabwe: The Final Countdown. Johannesburg: Struik Publishers. ISBN 978-1-86872-652-3. 
  4. Stephen Bantu Biko. South African History Online. Archived from the original on 6 June 2011. Retrieved on 15 June 2010.
  5. Cry Freedom: Original Motion Picture Soundtrack. Amazon. Retrieved on 15 June 2010.
  6. Cry Freedom. Yahoo! Movies. Retrieved on 15 June 2010.
  7. Bowman (2 September 2016). Experiencing Peter Gabriel: A Listener's Companion. Rowman & Littlefield Publishers. ISBN 9781442252004. Retrieved on 12 September 2017. 
  8. Cry Freedom (1987). Rotten Tomatoes. IGN Entertainment. Retrieved 28 June 2022.
  9. CinemaScore. CinemaScore. Archived from the original on 2018-12-20.
  10. Cry Freedom. Metacritic.
  11. 11.0 11.1 Maslin, Janet (6 November 1987). Cry Freedom. The New York Times. Retrieved 15 June 2010.
  12. Kempley, Rita (6 November 1987). Cry Freedom. The Washington Post. Retrieved 15 June 2010.
  13. 13.0 13.1 Howe, Desson (6 November 1987). Cry Freedom. The Washington Post. Retrieved 15 June 2010.
  14. Ebert, Roger (6 November 1987). Cry Freedom. Chicago Sun-Times. Retrieved 15 June 2010.
  15. Variety Staff (1 January 1987). Cry Freedom. Variety. Retrieved 15 June 2010.
  16. Price, Michael (6 November 1987). Cry Freedom. Fort Worth Press. Retrieved 15 June 2010.
  17. Sanford, James (6 November 1987). Cry Freedom. Kalamazoo Gazette. Retrieved 15 June 2010.
  18. Simon (2005). John Simon on Film: Criticism 1982-2001. Applause Books. 
  19. Sirota. "Oscar loves a white savior", Salon, 21 February 2013. Retrieved on 14 May 2014.
  20. Cry Freedom: Awards & Nominations. MSN Movies. Archived from the original on 23 September 2012. Retrieved on 15 June 2010.
  21. Cry Freedom (1987). Yahoo! Movies. Retrieved on 15 June 2010.
  22. Nominees & Winners for the 60th Academy Awards. Academy of Motion Picture Arts and Sciences. Archived from the original on 8 April 2010. Retrieved on 15 June 2010.
  23. Cry Freedom. Berlin International Film Festival. Retrieved on 15 June 2010.
  24. Cry Freedom. BAFTA.org. Retrieved on 15 June 2010.
  25. Cry Freedom. GoldenGlobes.org. Archived from the original on 2 August 2012. Retrieved on 15 June 2010.
  26. 31st Annual Grammy Award Highlights. National Academy of Recording Arts and Sciences. Retrieved on 15 June 2010.
  27. Awards for 1987. nbrmp.org. Archived from the original on 10 October 2012. Retrieved on 15 June 2010.
  28. Previous Winners. Political Film Society. Archived from the original on 28 October 2009. Retrieved on 15 June 2010.
  29. AFI's 100 Years...100 Heroes & Villains Nominees. Retrieved on 14 August 2016.
  30. AFI's 100 Years...100 Cheers Nominees. Retrieved on 14 August 2016.
  31. Cry Freedom. The Numbers. Retrieved on 15 June 2010.
  32. "Universal Postpone Wide Break For 'Freedom'; Eyes Jan.-Feb.", Variety, 1987-11-18, p. 11.
  33. Cry Freedom. Box Office Mojo. Retrieved on 15 June 2010.
  34. Weekend Box Office Results for November 19–21, 1988. Box Office Mojo. Retrieved on 15 June 2010.
  35. Back to the Future: The Fall and Rise of the British Film Industry in the 1980s - An Information Briefing. British Film Institute (2005).
  36. Cry Freedom VHS Format. Amazon. Retrieved on 15 June 2010.
  37. Cry Freedom: On DVD. MSN Movies. Archived from the original on 27 April 2009. Retrieved on 15 June 2010.
  38. Cry Freedom: VOD Format. Amazon. Retrieved on 6 September 2010.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Ebe nrụọrụ weebụ gọọmentị
  • Cry Freedom na IMDb
  • Nnwere Onwe Ịkwa ákwánaAllMovie
  • Cry Freedom na Movie Review Query EngineIhe nkiri Nnyocha Ihe Nnyocha
  • Nnwere Onwe Ịkwa ákwánaTomato rere ure
  • Nnwere Onwe Ịkwa ákwánaBox Office Mojo
  • Ihe nkiri Cry Freedom na YouTube

Àtụ:Richard Attenborough