Phytolacca dodecandra

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Phytolacca dodecandra
Scientific classification edit
Missing taxonomy template (fix): Phytolacca
Species:
Binomial name
Template:Taxonomy/PhytolaccaPhytolacca dodecandra
Synonyms

Sarcoca dodecandra (L'Hér.) Skalický
Phytolacca abyssinica Hoffm., Comm. Gotting.
Phytolacca elongata Salisb., Prodr.
Phytolacca lutea Marsigl. ex Steud.
Pircunia abyssinica (Hoffm.) Moq.

Phytolacca dodecandra
Scientific classification Edit this classification
Kingdom: Plantae
Clade: Tracheophytes
Clade: Angiosperms
Clade: Eudicots
Order: Caryophyllales
Family: Phytolaccaceae
Genus: Phytolacca
Species:
P. dodecandra
Binomial name
Phytolacca dodecandra



Synonyms

Sarcoca dodecandra (L'Hér.) Skalický Phytolacca abyssinica Hoffm., Comm. Gotting. Phytolacca elongata Salisb., Prodr. Phytolacca lutea Marsigl. ex Steud. Pircunia abyssinica (Hoffm.) Moq.

Phytolacca dodecandra, nke a maara dị ka endod, gopo berry, ma ọ bụ African soapberry, bụ obere osisi ma ọ bụ onye na-arị ugwu nke sitere na Tropical Africa, Southern Africa, na Madagascar. Ọ bụ dioecious, na okooko osisi nwoke na nwanyị na osisi dị iche iche. N'ọdịdị, ọ na-agbanwe agbanwe nke ukwuu.[1]

Endod (dị ka a maara ya na Amharic ma ọ bụ shibti na Tigrigna) bụ nke ndị Afrịka ahọrọla ma zụlite kemgbe ọtụtụ narị afọ, ọkachasị na Etiopia na Eritrea. A na-eji ya eme ihe dị ka ncha na shampoo yana nsí iji mee ka azụ maa jijiji. Endod na-egbu egbu na snails - eziokwu nke ndị ọkà mmụta sayensị Etiopia chọpụtara - ma nwee ike ịchịkwa schistosomiasis. Mgbe Aklilu Lemma, onye ọkà mmụta sayensị Etiopia, gosipụtara ike endod nye ndị ọkà mmụta sayentị America, ha wepụtara patent, na-enwe olileanya ire endod dị ka njikwa ihe ndị dị ndụ maka Zebra mussel, ihe na-egbu egbu na Great Lakes nke US na Canada.

Na Etiopia, a maara ụdị abụọ nke "endod" (Phytolacca dodecandra) ka ha na-etolite, ọ bụ ezie na mgbọrọgwụ osisi ahụ bụ mgbọrọgwụ na-egbu egbu ma ọ bụrụ na a na-eri ya, ndị obodo ejirila akwụkwọ na mkpụrụ osisi ahụ mee ihe n'oge ochie na-asa ákwà. Ụdị abụọ bụ ụdị Arabe, nke nwere mkpụrụ osisi na-acha pinki na ọbara ọbara; na ụdị Ahiyo, nke nwere okooko osisi na-eji odo odo na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ.[2] Ụdị Arabe nwere ọdịnaya saponin dị elu na ọrụ molluscicidal ka mma karịa ụdị Ahiyo (Lugt, 1977). Ụdị ise nke "endod" dị na Etiopia, mana ịdị irè nke saponins a hụrụ na mkpụrụ osisi anọ n'ime osisi ndị ahụ kacha mma mgbe ejiri ha mee ihe na ọnọdụ ọhụrụ ha. Otu osisi na-amị mkpụrụ osisi ndị dị irè ma ọ bụ na ha dị ọhụrụ ma ọ bụ kpọrọ nkụ ma na-ere ha n'ahịa ndị dị n'ógbè ahụ.[2] A na-ebu ụzọ egwepịa akwụkwọ na mkpụrụ osisi endod ka ọ bụrụ ntụ tupu etinye ya n'ihe ịsa ákwà. Mgbe a gwakọtara ha na mmiri, ha na-emepụta lather bara ọgaranya. A na-eme ka ákwà ndị a na-asa n'ime ihe ngwọta ahụ dị nro ma na-esi ísì ụtọ.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Adams (1989). "Phytolacca dodecandra (Phytolaccaceae) in Africa: Geographical Variation in Morphology". Taxon 38 (1): 17–26. DOI:10.2307/1220883. 
  2. 2.0 2.1 Jansen (1981). Spices, Condiments and Medicinal Plants in Ethiopia, Their Taxonomy and Agricultural Significance. Wageningen: Center for Agricultural Publishing and Documentation, 241–243. ISBN 90-220-0767-7. 

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Lugt (1977), "De zeepbesplant als onderdrukker van bilharzia" ("The soap berry plant as a suppressor of bilharzia"), in: Landbk. Tijdschr. 89 (6), peeji nke 165-169

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]