Rose Zwi

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Rose Zwi
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa, Ostraliya Dezie
Aha enyereRose Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya8 Mee 1928 Dezie
Ebe ọmụmụOaxaca de Juárez Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya22 Ọktoba 2018 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOdee akwụkwọ, ode akwukwo ifo Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

Rose Zwi ( 8 Mee 1928 - 22 Ọktoba 2018) bụ onye Mexico amụrụ South Africa–Australian odee na onye na-emegide ịkpa ókè agbụrụ kacha mara maka ọrụ ya gbasara ndị kwabatara na South Africa.

Akụkọ ndụ ya[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Zwi na Oaxaca, Mexico, nye ndị Juu gbara ọsọ ndụ si Lithuania bụ́ ndị si na Žagarė bịarutere n'afọ 1926, ezinụlọ ya kwagakwara South Africa mgbe ọ bụ nwa agbọghọ. N'afọ 1967 Zwi gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Witwatersrand (Johannesburg) na BA (Hons) na akwụkwọ Bekee. [1] [2] Mgbe ọ bi na South Africa, ọ bụ akụkụ nke òtù ndị ọcha na-emegide ịkpa ókè agbụrụ Black Sash . [1]

Zwi biri nwa oge na Israel, mana ọ laghachiri South Africa ruo 1988 mgbe ọ kwagara Australia. Ọ ghọrọ nwa amaala Australia n'afọ 1992 wee biri na Sydney, New South Wales . Ọ gara n'obodo nna ya, Žagarė, n'afọ 2006. [3]

Afọ ọzọ na Africa[dezie | dezie ebe o si]

Afọ ọzọ n'Africa ka edobere na obodo akụkọ ifo nke Mayfontein, na nso Johannesburg na ngwụcha afọ 1930 na mmalite 1940s. Akwụkwọ akụkọ a bụ akụkọ ihe mere eme nke ndọrọndọrọ ọchịchị, nkewapụ na mbịakọta nke gbadoro ụkwụ na obodo ndị Juu sitere na ndị Lithuania. [4]

Ihe nrite ya[dezie | dezie ebe o si]

  • 1982 – Onye mmeri nke Olive Schreiner Prize maka afọ ọzọ na Africa - ihe nrite maka ndị ode akwụkwọ ọhụrụ na ndị na-apụta. [5]
  • 1982 - Mofolo-Plomer Prize maka akwụkwọ akụkọ na-ebipụtabeghị ( Osisi nche anwụ ) [6]
  • 1994 - Ihe nrite akụkọ ifo gbasara ikike mmadụ na nha nhata ohere maka ụlọ nchekwa [7]

Ọrụ ya[dezie | dezie ebe o si]

Afọ Aha Akara ISBN
1980 Afọ ọzọ na Africa Ravan Press
1981 Pyramid a tụgharịrị : akwụkwọ akụkọ
1984 Ndị Achụpụrụ: Akwụkwọ akụkọ Donker
1990 Osisi nche anwụ Penguin
1993 Ụlọ Nchekwa Spinifex
1997 Njem ikpeazụ na Naryshkin Park
2002 Kwuo Eziokwu, Na-achị ọchị
2010 Otu oge Bụrụ Ndị Ohu: Njem Na-aga na okirikiri ọkụ mmụọ Ụlọ ihe ngosi nka nke Sydney

Ọnwụ ya[dezie | dezie ebe o si]

Zwi nwụrụ na 2018 na Sydney, mgbe ọ dị afọ 90. [1]

Akwụkwọ akụkọ ya[dezie | dezie ebe o si]

  • Claudia Bathsheba Braude, Odide ndị Juu nke oge a na South Africa: Anthology, Mahadum Nebraska, 2001
  • Elizabeth le Roux, Mbipụta megide Apartheid South Africa, Ọmụmụ ihe gbasara Ravan Press, Mahadum Mahadum Cambridge, 2020

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 Zwi, Rose. AustLit Agent. Retrieved on 11 August 2007. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "Aust" defined multiple times with different content
  2. RiP Rose Zwi. Books and Publishing. Retrieved on 12 May 2019.
  3. Zhager. JewishGen
  4. Angelfors, C. & Olaussen, M (eds) 2009, Africa Writing Europe: Opposition, Juxtaposition, Entanglement, Editions Rodopi B.V, The Netherlands.Viewed 29 August 2014 <https://www.google.co.za/#q=ROSE+ZWI&start=10>
  5. Olive Schreiner Prize Winners. The English Academy of Southern Africa. Archived from the original on 28 September 2007. Retrieved on 11 August 2007.
  6. Rose Zwi. austlit. Retrieved on 3 November 2019.
  7. 1994 Human Rights Medal and Awards. Human Rights and Equal Opportunity Commission. Archived from the original on 27 September 2007. Retrieved on 11 August 2007.
  • Ntuziaka Bloomsbury maka akwụkwọ ụmụ nwanyị