S'Nabou

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
S'Nabou
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1880 Dezie
Ebe ọmụmụNaijiria Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Arabic, French language, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye ntughari okwu Dezie
Ebe obibiÀsàbà, Onịchạ Dezie
S’Nabou na Le Monde illustré, 2 Julaị 1892

Alima S'Nabou ( Profesion c. 1880) bụ onye ntụgharị Africa (nke sitere na Nigeria nke oge a) onye so onye France na-eme ike aha ya bụ Lieutenant Mizon .

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

. [1]Alima S'Naabou minisi onye isi, Konanki, n'ime ime obodo Igbobé, dị nso na Lokodja nke dị n'ụdị osimiri Benoue na Niger .  Ọ na-asụ ma , French, Bekee, na akara ndị ọzọ nke Basin Niger.  [1] S'Nabou nọ na Assaba, ebe dị ihe dị ka kilomita 200 site n'obodo nta ya mgbe ọ dị afọ 10 ma ọ bụ 11 mgbe ọ zutere Mizon [2] na nne ya bụ aro ka ọ soro ozi Mizon na  Lokodja ka o wee hụ nna ya, dịka Mizon nọ en.  ụzọ na Lokodja ka ịhụ ihe na-eme n'ebe ahụ.  Na Lokodja, S'Nabou gwara nna ya na nne nne ya na ya ga-eso Mizon na njem ya na Yola, isi obodo Adamoua.  [3] [4] [5] Ihe ọsọ nke njem ahụ bụ ijikọ posts French na Yola na Congo na iji hụ na nkewa nke German na French na-achị site n'igbochi mgbasawanye nke obodo German nke Cameroon

. [2] [3]S'Nabou nyere aka site n'ịgoo ụgbọ nke ndị Sudan ma igodo na ọ bara uru na-eme Mizon na-agbago n'osimiri mmiri mmiri mmiri.  [1] [2] O aka aka n'iweta onye ọzọ so n'òtù ihe ahụ

. [4]Emere ya na Mizon na "ndị ikom Arab abụọ ya" [1] na Paris Hotel de Ville site n'aka ndị obodo mgbe ha rutere Paris na ngosi 1892. [2] [3] Ihe osise ya, Mademoiselle S'Nabou, bụ  Adolphe Yvon na-ese na 1892 ma tinye na Musée Carnavalet na Paris.  [4] Le Monde illustré ndị otu isi gbasara ya, na-akpọ ya Sanabou, nke kwuru na ọ bụ " en passe devenir une celebrité Parisienne " ("na ụzọ ụzọ onye ama ama Paris")

. [5]E mechara kwuo na ọ bụ nwa nwanne onye ụgbọ ụgbọ elu nke ụlọ ọrụ Niger nke a mma dị ka ohu

[5]Na September 1893, Mizon na ndị agha ya na Yola n'okiri mmiri ya wee "tụba S'Nabou na ozi ajụjụ na Onitsha ebe ọ nwa nwoke nwere agba"

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Drapeyron (1892). Revue de géographie: annuelle (in fr). C. Delagrave. 
  2. (1892) Revue universelle: recueil documentaire universel et illustré (in fr). Larousse.. 
  3. Toulouse (1894). Revue (in fr). La Société. 
  4. Tomel. "Sanabou", Le Monde illustré, 2 July 1892, p. 8. Retrieved on 20 June 2021.
  5. 5.0 5.1 Adelberger (2008-10-20). "The Jukun of Kona, the Emir of Muri and the French adventurer: An oral tradition". Afrikanistik Online 2008 (5). ISSN 1860-7462.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":1" defined multiple times with different content