Segun Okeowo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Segun Okeowo
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya5 Ọgọọst 1948 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya28 Jenụwarị 2014 Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum nke Lagos Dezie

  Segun Okeowo bụ onye nkuzi Naijiria nke a maara nke ọma maka ịbụ onye isi oche nke National Union of Nigerian Students na-ebute ụzọ na ngagharị iwe Ali Must Go.[1]

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Segun Mikeal Okeowo na August 5, 1948 na Shagamu, Ogun State. Ọ gara St Luke's College, Ibadan n'etiti afọ 1961 na 1964 tupu ọ gaa Adeyemi College of Education, Ondo na 1971. Ọ gara Mahadum Lagos n'etiti afọ 1975 na 1978 mana a chụpụrụ ya na mahadum ahụ mgbe ọ rụchara ọrụ ya dị ka onye isi oche nke National Union of Nigerian Students a machibidoro iwu ugbu a na ngagharị iwe Ali Must Go nke afọ 1978. Otú ọ dị, ọ gụsịrị akwụkwọ na Mahadum Ife na 1980 na nzere mbụ na agụmakwụkwọ.[1][2]

Ali Ga-aga[dezie | dezie ebe o si]

Okeowo malitere njem ya dị ka nwa akwụkwọ nke Adeyemi College of Education na Ondo State, ebe ọ bụ onye isi oche nke otu ụmụ akwụkwọ tupu ọ banye na Mahadum Lagos ebe ọ rịgooro ka ọ bụrụ onye ndú nke Mahadum nke Lagos Students' Union (ULSU). Ọ ghọrọ onye isi oche nke National Union of Nigerian Students (NUNS).[2][3]

Okeowo duuru ụmụ akwụkwọ gafee Naijiria iji mee ngagharị iwe megide ịrị elu na tiketi nri ụmụ akwụkwọ site na Olusegun Obasanjo duziri ọchịchị ndị agha. N'ịgbaso nzukọ na mkparịta ụka na Federal Military Council dị ka onye nnọchi anya Federal Commissioner for Education, Col. Ahmadu Ali N'enwetaghị mgbanwe, NUNS kpọrọ ụmụ akwụkwọ niile ka ha malite ngagharị iwe mba nke a ga-akpọ 'Ali Must Go' mgbe Kọmishọna maka Mmụta n'oge ahụ.[3]

A chụpụrụ ya n'oge na-adịghị anya na Mahadum Lagos n'ihi ngagharị iwe akụkọ ihe mere eme.[3] A machibidoro NUNS iwu.[4]

Ndụ e mesịrị[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'agbanyeghị na ọ ghọrọ onye a ma ama maka ọrụ ya na Ali ga-aga ngagharị iwe, mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ, ọ biri ndụ dị jụụ dị ka onye nkuzi.[2][4] Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi na Makun High School, Ogijo High School, Christ Apostolic Grammar School na Iperu Remo niile na Ogun State.[1][2] A họpụtara ya dị ka Onye isi oche nke Ogun State Teaching Service Commission ebe ọ lara ezumike nká na 2011.[2]

Okeowo bụ onye ama ama na Nigerian Union of Teachers (NUT) ma họpụta ya dị ka onye kọmishọna na Ogun State Electoral Commission na 1983.[2][4]

N'afọ 1986, a họpụtara Okeowo dị ka otu n'ime ndị otu na-enyocha nsogbu ụmụ akwụkwọ nke Ahmadu Bello University.[2]

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Ọ lụrụ Alice Abayomi.[1]

A na-asọpụrụ ya na ụfọdụ utu aha ọdịnala nke gụnyere Akogun nke Makun, Olootu Omoba nke Simawa, Bobajiro nke Idena na Obamuwagun nke Iperu-Remo.[2]

Ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

Okeowo nwụrụ na Jenụwarị 28, 2014, na Olabisi Onabanjo University Teaching Hospital, Sagamu. E liri ya na Simawa, Ogun State.[2][5]

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

References[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 Udo (2017-02-14). OKEOWO, Segun (en-US). Biographical Legacy and Research Foundation. Retrieved on 2021-02-19.
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 2.6 2.7 2.8 gistoftheday. The Man Behind Ali Must Go Riot And How He Ended His Life (en-US). Gist Of The Day. Archived from the original on 2020-11-01. Retrieved on 2021-02-19.
  3. 3.0 3.1 3.2 Goodbye, Segun 'Ali Must Go' Okeowo (en-US). Latest Nigeria News, Nigerian Newspapers, Politics (2014-01-30). Retrieved on 2021-02-19.
  4. 4.0 4.1 4.2 Remembering Segun Okeowo (en-US). Latest Nigeria News, Nigerian Newspapers, Politics (2020-02-13). Retrieved on 2021-02-20.
  5. Adebowale. "History Of Protests In Nigeria: Reactions And Consequences", guardian.ng. Retrieved on 2021-02-20.