Silvia Federici

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Silvia Federici
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNjikota Obodo Amerika, Italy Dezie
aha n'asụsụ obodoSilvia Federici Dezie
Aha enyereSilvia Dezie
aha ezinụlọ yaFederici Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya24 Eprel 1942, 20 Eprel 1942 Dezie
Ebe ọmụmụParma Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ mba Italy Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ mba Italy Dezie
onye were ọrụHofstra University Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity at Buffalo, University of Bologna Dezie
Ebe ọrụNew York City Dezie
so naDialogue for Catalonia Dezie
Ọrụ ama amaCaliban and the Witch Dezie
IjeMarxist feminism Dezie
echiche ndọrọ ndọrọ ọchịchịMarxist feminism Dezie
hashtagSilviaFederici Dezie
interested inwitchcraft, commons, antiglobalization Dezie

  Silvia Federici (amụrụ n'afọ 1942) bụ onye ọkà mmụta, onye nkuzi, na onye na-ahụ maka ụmụ nwanyị na New York . [1] [2] bụ prọfesọ emerita na onye nkuzi na Mahadum Hofstra na New York State, ebe ọ bụ prọfọfesọ sayensị mmekọrịta mmadụ na ibe ya. Ọ kụzikwaara na Mahadum Port Harcourt na Naịjirịa.   N'afọ 1972, ya na Mariarosa Dalla Costa na Selma James, ha guzobere International Feminist Collective, nzukọ nke malitere mkpọsa maka ụgwọ ọrụ ụlọ. 'afọ 1990, Federici guzobere Kọmitii Maka Nnwere Onwe Mmụta n'Africa (CAFA), ya na Ousseina Alidou, bụ onye nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ akụkọ CAFA ruo ihe karịrị afọ iri. Ọ bụkwa onye otu Academic Association of Africa Scholars (ACAS) na otu n'ime olu na-eweta nkwado maka ọgụ nke ụmụ akwụkwọ gafee kọntinent Afrịka na United States.   N'afọ 1995, n'oge mkpọsa iji chọọ ntọhapụ nke Mumia Abu-Jamal, ọ kwadoro ọrụ mgbochi ntaramahụhụ ọnwụ nke Radical Philosophy Association (RPA), nzukọ e bu n'obi inyere ndị nkụzi aka ịghọ ihe na-akpali iwepụ ya.   Site na 1979 ruo 2003, ọ bụ onye otu Midnight Notes Collective. [Ihe e dere n'ala ala peeji] 

Ruo ọtụtụ iri afọ, Federici anọwo na-arụ ọrụ n'ọtụtụ ọrụ na òtù ụmụ nwanyị n'ụwa niile dị ka Women in Nigeria (WIN), Ni Una Menos, òtù ụmụ nwanyị nke Argentina, na nyocha ụmụ nwanyị banyere ime ihe ike na New York.   ['citation needed]">citation needed] N'ime afọ ise gara aga, [mgbe?] ọ na-ahazi ọrụ ya na ndị otu ụmụ nwanyị na Spain iji wughachi akụkọ mere eme nke ụmụ nwanyị, ndị a kpagburu dị ka ndị amoosu na Europe nke oge a, ma mee ka a mara banyere ịchụ nta amoosu nke oge a na-ewere ọnọdụ n'ụwa niile. [Ihe e dere n'ala ala peeji]  

A na-ewere Federici dị ka otu n'ime ndị isi ụmụ nwanyị na echiche ụmụ nwanyị Marxist, akụkọ ihe mere eme ụmụ nwanyị, Nkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị, na akụkọ ihe mere mere eme na echiche nke ihe ndị nkịtị. A sụgharịrị akwụkwọ ya a ma ama, Caliban and the Witch, n'ihe karịrị asụsụ mba ọzọ 20, ma nabata ya na ọmụmụ ihe gafee US na ọtụtụ mba ndị ọzọ.   [citation needed] A na-akọwakarị ya dị ka ihe megidere akụkọ Marx banyere "nchịkọta mbụ," Caliban na-eweghachi akụkọ ihe mere eme nke akụrụngwa, na-eme ka ọganihu dị n'etiti mmeri nke ụmụ nwanyị, Ahịa ohu, na ọchịchị nke Amerịka pụta ìhè. A kọwawo ya dị ka akụkọ ihe mere eme mbụ nke ọchịchị onye kwuo uche ya na ụmụ nwanyị nọ n'etiti.   Ọrụ Federici na Caliban emeela ka aha ya bụrụ onye otu Marxist na nke ụmụ nwanyị.

Ihe ndị mere n'oge gara aga[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Federici na Parma, Ịtali, n'afọ 1942. [3] kwagara US na 1967 iji mụọ maka PhD na nkà ihe ọmụma na Mahadum dị na Buffalo [3] na nkwado sitere na agụmakwụkwọ Fulbright . Ọ kụziri na Mahadum Port Harcourt na Naijiria, ọ bụkwa osote prọfesọ ma mesịa bụrụ prọfesor nke nkà ihe ọmụma ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ọmụmụ mba ụwa na New College nke Mahadum Hofstra.

Enyemaka ndị ọkà mmụta[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ Federici [4] ma ama, Caliban and the Witch: Women, the Body and Primitive Accumulation, gbasaa n'ọrụ Leopoldina Fortunati na-enyocha ihe kpatara Ịchụ nta ndị amoosu [5] [6] [7] nke oge mmalite nke oge a, mana na-enye nkọwa ụmụ nwanyị. N'ime ya, ọ na-arụ ụka megide nkọwa a ma ama nke echiche Karl Marx banyere Nchịkọta oge ochie nke a na-elekarị anya dị ka ihe dị mkpa maka usoro akụrụngwa. Kama nke ahụ, ọ na-ekwu na nchịkọta oge ochie bụ ihe dị mkpa nke akụrụngwa n'onwe ya - na akụrụngwa, iji mee ka onwe ya dịgide, chọrọ ntinye aka mgbe niile nke akụrụndụ.

Federici jikọtara nnweta a na ọrụ ụmụ nwanyị na-akwụghị ụgwọ, ma jikọtara ya na ọmụmụ na ihe ndị ọzọ, nke ọ na-eme ka ọ bụrụ ihe dị mkpa n'akụkọ ihe mere eme maka ịrị elu nke akụ na ụba nke na-adabere na ọrụ ụgwọ. N'ihe metụtara nke a, ọ na-akọwa ọgụ akụkọ ihe mere eme maka ndị nkịtị na ọgụ maka ọchịchị onye kwuo uche ya. Kama ịhụ ọchụnta ego dị ka mmeri nnwere onwe nke feudalism, Federici na-akọwa ịrị elu nke ọchụ nta ego dị ka ihe na-emeghachi omume iji mebie mmụba nke ọchịchị onye kwuo uche ya na ijigide nkwekọrịta mmekọrịta mmadụ na ibe ya.

Ọ na-etinye iwu nke ndina n'ike na ịgba akwụna, yana ikpe ndị jụrụ okwukwe na ndị amoosu, ọkụ, na ịta ahụhụ n'etiti mmeri nke ụmụ nwanyị na iji ọrụ ha mee ihe. Nke a na-ejikọta na nnweta nke ndị ọchịchị na-achị ma na-enye usoro maka ịghọta ọrụ nke International Monetary Fund, World Bank, na ụlọ ọrụ ndị ọzọ na-anọchite anya dị ka ndị na-etinye aka na usoro ọhụrụ nke nchịkọta oge ochie, nke ihe niile e nwere n'otu - site na mmiri, mkpụrụ, na koodu mkpụrụ ndụ ihe nketa anyị - na-aghọ nke onwe n'ihe ruru usoro ọhụrụ nke ogige.

Isiokwu[dezie | dezie ebe o si]

Ihe edeturu na ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Silvia Federici biography. Interactivist (28 September 2007). Archived from the original on 28 September 2007. Retrieved on 27 November 2022.
  2. Silvia Federici biography. Democracy Now. Archived from the original on 20 April 2006. Retrieved on 27 November 2022.
  3. 3.0 3.1 "The Lockdown Showed How the Economy Exploits Women. She Already Knew.", The New York Times, 17 February 2021. Retrieved on 21 February 2021. (in en-US)
  4. "Le corps, terrain originel de l'exploitation des femmes", Le Monde.fr, 9 July 2014. Retrieved on 28 January 2018. (in fr)
  5. "January 2018 (Volume 69, Number 8) | The Editors | Monthly Review", Monthly Review, 1 January 2018. Retrieved on 28 January 2018. (in en-US)
  6. ""Out of this World": How Mykki Blanco and i-D highlight Johannesburg's queer life - Highlander", Highlander, 22 January 2018. Retrieved on 28 January 2018. (in en-US)
  7. "Caliban et la sorcière: femmes, corps et accumulation primitive", Club de Mediapart. Retrieved on 28 January 2018. (in fr-FR)

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]