Tal-hatu Hamzat

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Tal-hatu Hamzat
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereHamza Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya15 Jụn 1970 Dezie
Ebe ọmụmụIbadan Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya11 Jenụwarị 2023 Dezie
Dị/nwunyeunknown value Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba Dezie
Ụcha ime anyabrown Dezie
ụcha ntụtụ isiNtụtụ ojii Dezie
Onye òtù nkeEuropean Stroke Initiative, Nigeria Society of Physiotherapy, Oyo State Executive Council, Nigeria Labour Congress Dezie
Ihe nriteFellow of the African Academy of Sciences, hall of fame Dezie

Tal-hatu Hamzat (15 Jun 1970 – 11 Jenụwarị 2023) bu ọkammụta Naijiria n'isi ọmụmụ w: neurological physiotherapy na Mahadum Ibadan.[1] Ọ bụ onye Afrịka mbụ ghọrọ ọkàmmụta n'isi ọmụmụ neurophysiotherapy wee rụọ ọrụ na ngalaba nhazigharị nke ndị nwere mmerụ ahụ na sistemu na-esote etiti, ọkachasị ndị nwere ọrịa nkụnwụ ahụ nakwa ọrịa cerebral palsy.[2] Ọ bụ onye òtù ọtụtụ ụlọ ọrụ ndị ọkachamara wee nweta ọtụtụ ihe nrite na onyinye maka ọrụ nnyocha na agụmakwụkwọ ya.[3]

Mmalite Ndụ na agụmakwụkwọ Ya[dezie | dezie ebe o si]

Amụrụ Hamzat na 15 Jun 1970 na Ibadan, Steeti Oyo, Naijiria.[4] Ọ gara mahadum Ibadan, ebe ọ nwetara nzere B.Sc (Honours) n'isi ọmụmụ physiotherapy na Maachị 1994.[4] Ọ gara n'ihu n'ọmụmụ ihe ya n'otu mahadum ahụ wee nweta nzere Master of Education (M.Ed.) n'isi ọmụmụ physiology of exercise na Mee 1998 na nzere Dọkịta nke Philosophy (Ph.D.) na nkà mmụta neurological physiotherapy na Febụwarị 2001.[5]

Ọrụ na Ime Nnyocha Ya[dezie | dezie ebe o si]

Hamzat malitere ọrụ ọkachamara ya dịka onye gụrụ akwụkwọ na ngalaba Physiotherapy, College of Medicine, Mahadum Ibadan na 23 Ọgọst 2001 dịka lecturer I.[6] E bugoro ya n'ọ́kwá nkuzi ya ịbụ onye nkuzi dị elu na 1 Ọktoba 2004, o wee bụrụ ọkammụta nke physiotherapy na 1 Ọktoba 2009.[6] Ọ bụ onye nke abụọ nyere nkuzi mmalite dị ka onye ọkammụta nke ngalaba physiotherapy na Mahadum Ibadan na 6 Febụwarị 2014, nke akpọrọ "From ward to ward: The neurophysiotherapist as a returning officer"[6] Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi nke Ngalaba Physiotherapy malite na 1 Ọgọst 2014 ruo 31 Julaị 2018.[7][8]

Nnyocha ndị Hamzat mere lekwasịrị anya na nhazigharị nke ndị nwere mmerụ ahụ na sistemu na-esote etiti, na-enwe nkụda mmụọ na ọrịa nkụnwụ ahụ na ọrịa cerebral palsy.[9] O mepụtara ma kwado ọtụtụ ngwaọrụ ùlé nnyocha na usoro ntinye aka maka njikwa ọnọdụ ndị a.[2] O mekwara ọmụmụ ihe gbasara ikike ife efe, ihe ize ndụ dị na ha, mgbochi na nsonaazụ nke ọrịa nkụnwụ ahụ na cerebral palsy na Naijiria..[10] O bipụtakwara ihe karịrị otu narị akụkọ n’akwụkwọ akụkọ ndị ọgbọ nyochara na ọtụtụ isiakwụkwọ akwụkwọ.[3] O dezikwara akwụkwọ abụọ: Stroke Rehabilitation: Insights from Neuroscience na Imaging na Ụbụrụ ụbụrụ: Ihe ịma aka maka Ọdịnihu. Ọ bụ onye nyocha na onye nchịkọta akụkọ nke ọtụtụ akwụkwọ akụkọ mba na mba ụwa.[8] Ọ na-elekọta ma kụzikwaara ọtụtụ ụmụ akwụkwọ Undergraduate na postgraduate, yana obere ndị ọrụ ibe.[8]

Hamzat bụ onye òtù ọtụtụ ndị ọkachamara, gụnyere African Academy of Sciences, Nigeria Society of Physiotherapy, Physiotherapy Postgraduate College of Nigeria, European Society of Neurorehabilitation, na Institute of Management Consultants. [4][3] Ọ bụkwa onye òtù ọtụtụ na mba ụwa, dịka World Confederation for Physical Therapy, World Federation for Neurorehabilitation , International Society of Physical and Rehabilitation Medicine, na International Society for Study of the Lumbar Spine.[11][3]

Ndụ Onwe Onye na Ọnwụ Ya[dezie | dezie ebe o si]

Hamzat bụ ọkammụta mụrụ ibadan, ọ nwụrụ mgbe ọ rịachara obere ọrịa n'isi ụtụtụ Wenezde, 11 Jenụarị 2023, n'afọ 52, ọ lụrụ di ma mụọ ụmụ atọ (3).[12] Ọ bụ onye Alakụba.[12] Ọ nwụrụ na Nigeria.[5] Onye enyemaka provost nke College of Medicine, University of Ibadan, Prọfesọ Fatai Adeniyi, kwadoro na ọnwụ ya[5] E liri ya n'Ibadan dị ka usoro Islam siri dị na University of Ife Muslim Graduates Association (UNIFEMGA) Rest Park na Mpaghara Ile-Igbon dị n'okpuru ọchịchị Lagelu, n'Ibadan, e kpere ya ekpere Janaza (ekpere ndị nwụrụ anwụ) n'ihe dị ka elekere anọ nke mgbede ụbọchị Wenezde.

Akwụkwọ Ndị Ebipụtara Ahọpụtara[dezie | dezie ebe o si]

Ihe Ndí Nhụwa Ama[dezie | dezie ebe o si]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. {{cite} webụ | ikpeazụ=Ahmed | mbụ=Abdulateef | title=Onye prọfesọ mbụ nke Africa nke Neuro-Physiotherapy Prọfesọ Hamzat anwụọla | webụsaịtị=Akụkọ Central TV | ụbọchị=11 Jenụwarị 2023 | url=https://newscentral.africa/africas-first-professor-of-neuro-physiotherapy-professor-hamzat-anwụwo/ | access-date=5 Disemba 2023}}
  2. 2.0 2.1 Tal-hatu Kolapo Hamzat: Onye mbụ n'Africa Neuro-Physiotherapy Prọfesọ nwụrụ na 52.
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 Error on call to Template:cite web: Parameters url and title must be specified.
  4. 4.0 4.1 4.2 * Ihe ncheta Prọfesọ Tal-Hatu Kolapo Hamzat.
  5. 5.0 5.1 5.2 Àtụ:Cite webụ
  6. 6.0 6.1 6.2 NigeriaPhysio (2014). {{{title}}}. 
  7. NigeriaPhysio 2014, p. 42.
  8. 8.0 8.1 8.2 Site na Ward ruo Ward: the Neurophysiotherapist dị ka onye na-eweghachite onye ọrụ. 
  9. "Ọrụ anụ ahụ na nsonye na mmega ahụ mgbe niile site n'aka ndị nwere nkwarụ anụ ahụ: Gịnị ka ha ga-enweta?". Akwụkwọ akụkọ Naijiria nke ndozigharị ahụike. DOI:10.34058/njmr.v14i1.2.41. ISSN 1118-3489. 
  10. "Mmetụta nke ilekọta ụmụaka nwere ọrịa ụbụrụ na ahụike izugbe nke ndị na-elekọta ha na obodo Africa": 191–194. DOI:10.1097/mrr.0b013e3281e5af46. ISSN 0342-5282. 
  11. Kolapo Hamzat ghọrọ Prọfesọ kacha nta nke usoro ọgwụgwọ physiotherapy na Nigeria na Africa!.
  12. 12.0 12.1 { {see webụ | title=Onye amụrụ mbụ n’Afrịka Neuro-physiotherapy Prọfesọ nwụrụ na 53 | webụsaịtị=Oyoinsight | ụbọchị=9 Jenụwarị 2023 | url=https://oyoinsight.com/ibadan-born-first-african-neuro-physiotherapy-professor-dies-at-53/ | access-date=5 Disemba 2023}}