Tebụl Na-agba gburugburu Na-adịgide Adịgide Adị Mmanụ Nkà

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

RT2 (Roundtable No 2) in Zurich in 2005.
Roundtable No. 2 (RT2) na Zurich na 2005.

E guzobere Roundtable on Sustainable Palm Oil (RSPO) na 2004 na ebumnuche nke ịkwalite uto na ojiji nke ngwaahịa mmanụ nkwụ na-adịgide adịgide site na ụkpụrụ zuru ụwa ọnụ na ọchịchị ndị nwere ọtụtụ ndị ọrụ. Isi oche nke njikọ ahụ dị na Zurich, Switzerland, ebe odeakwụkwọ dị ugbu a na Kuala Lumpur, yana ụlọ ọrụ satellite na Jakarta. RSPO nwere ndị otu 5,650 ugbu a sitere na mba 94.[1]

51,999,404 metric ton nke mmanụ nkwụ mepụtara na 2016 bụ RSPO asambodo.[2]

Nkatọ[dezie | dezie ebe o si]

Ndị ọrụ dị iche iche akatọwo RSPO, ndị NGO na-ahụ maka gburugburu ebe obibi. nsogbu nsogbu nke osisi nkwụ na ndị orangutan; mkpa nke mkpa mmetụta maka osisi nkwụkwụ; ọkụ narọ mmiri nke nnukwu nnukwu peat na Borneo, Malaysia. Eziokwu ahụ bụ na a na-ekwe ka ndị otu RSPO mpaghara mpaghara ndị a na-egbutu egbutu, mgbe nnukwu nnukwu mpaghara dị na Indonesia, na-eme ka obi abụọ ịhụnanya aka na Nkwado. N'afọ 2013, ndị ọrụ akụkọ nkwụ na ndị ọzọ mebiri RSPO nke iri na otu kwa afọ, ndị otu na-ahụ maka ikike ọrụ nke Indonesia na mba ụwa edepụta ọtụtụ mmegbu, ọrụ ọrụ mmanye na ọrụ ọrụ. Ahụ e mere n'afọ 2013 "nnukwu ileghara ikike mmadụ anya na ụfọdụ n'ime ubi ndị RSPO na-enweta dị ka 'ndị na-adịgide adịgide'".

Ọganihu nke RSPO dọtara uche dị ukwuu. Nzukọ ahụ na-enyocha ụkpụrụ na ụkpụrụ ya ugbu a, naanị ugbu a mgbe afọ ise gachara na setịpụrụ ugbu a, iji tinye ụkpụrụ doro anya na mgbukpọ ọhịa nke oke nchedo dị elu, ọ were ruo 2017 iji mepụta ụkpụrụ doro anya nke Smallholder.[3][4]

The Rainforest Action Network na-ele RSPO anya dị ka ngwá ọrụ na-eme ka ihe na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ.[5] Ka ọ dị ugbu a, Greenpeace na-ekwu na, ọ bụ ezie na RSPO emechaala machibido mgbukpọ ọhịa mgbe afọ iri na anọ gasịrị, a naghị eme nke a ma ndị otu ya na-aga n'ihu na-ebibi ọhịa.[6]

Nnyocha sayensị[dezie | dezie ebe o si]

N'ọnọ Julaị 2020, ndị ọkà-akpa jiri usoro ihe oyiyi satịlaịtị nke 30 , ሜ ebe na ebe ndị na- , pic ,kbọ a dị ka ndị na-adịgide adịgide adịgide 55 55 nke Sumatra na Borneo, onye ebe obibi dị maka mkpa. anụ ndị na-enye nwa ara nọ n'ihe ize ndụ. Wall ahụ dabere na nkwubi okwu a na-eji ya - ya bụ, a na-ahụ mgbukpọ na-egosi na ndị okenye osisi. Iberibe nke oke ndị na-efu n'otu mpaghara ahụ orụ na-papata mgbukpọ nke ukwuu, mana ala peat ma ọ bụ ọkụ ala, n'etiti osisi ndị àmà. Afọ na-arịkwa nke dị nro na nkwụ nkwụ n'etiti mpaghara, na mkpa mkpa n'etiti gburugburu ebe obibi na analog. nwanne, ndị na-enwe nke ihe ụmụaka obodo 3000 na Indonesia nwere nnukwu osisi nkwụkwụ ngwa na ma e jiri yaa obodo ndị yiri ya nwere osisi ndị na- Nche , ndị nwere osisi RSPO nwere mbelata zuru oke na ike. Otú ọ dị, usoro a kpuchiri nnukwu obodo n'ofe nta ndị na-ahụ nkwụ ụtụ - ndị ọrụ ugbo ogologo oge (sịchaa na Sumatra) nwere ike iche na-akpata na-esote ụkpụrụ, ebe ndị na-adabere na ndụ ( ụkwụ n'aka Kalimantan) ọgwụgwọ. na-etinye aka na nyọcha nke nkwụ na-egosipụta na-enyere ndị ọzọ dị mma nke ndị ga-esozi mmelite ndị na-adịbeghị anya na pụtara

Ego maka anụ ọhịa ụwa (WWF)[dezie | dezie ebe o si]

WWF wepụtara na 2009 a Palm Oil Buyer's Scorecard.[7] Ebe nrụọrụ weebụ ahụ kwuru na 2010:[8]

Ihichapụ osisi nkwụ mmanụ na-eyi ụfọdụ n'ime oké ọhịa kachasị ukwuu n'ụwa egwu, ụdị ndị nọ n'ihe ize ndụ dịka orangutan, ma na-etinye ndị bi n'oké ọhịa n'ihe egwu. Mana site na usoro nchịkwa ka mma, ụlọ ọrụ mmanụ nkwụ nwere ike inye uru n'emeghị ka ụfọdụ n'ime akụ anyị kachasị mma yie egwu.

Ịhụ mbipụta nke ahụ otu ahia maka ụlọ ọrụ, gburugburu ebe obibi na ndị mmadụ na ibe ya iji onye ọrụ ọnụ. Site na Roundtable on Sustainable Palm Oil (RSPO), WWF akwụkwọla aka iguzobe ikpo okwu maka ndị otu a iji rụkọọ ọrụ maka ike ịbụ nkwụ na-adịgide adịgide. N'ihi RSPO, akụkụ nkwụ na-agwụ ike dị ugbu a n'ahịa. Site n'itinye ikike ikike siri ike na ọkwa niile nke egosi nkwụ, ụlọ ọrụ ụfọdụ na-egosi na osisi nkịtị mmetụta enwe na ekpuchi nke ndị karin mmiri ozuzo. Ma ọtụtụ ihe ka ga-eme. Ọtụtụ ndị na-ekiri ihe nkwụ ka na- Cel celis nke osisi nkwụ anya, na-enye aka na mfu nke ụdị dị iche iche na ọgba aghara mgbasa eze na ọtụtụ ụlọ ọrụ na-azụta ekiri nkwụ na-akwụsị iji ekiri nkwụ na -adịgide adịgide na nlele ha.

N'afọ 2018, WWF mezigharịrị ọnọdụ ya iji kwado ụkpụrụ na ụkpụrụ RSPO, nsonaazụ nke usoro mkparịta ụka dị ukwuu nke ọtụtụ ndị na-etinye aka na mmepụta mmanụ nkwụ na-adịgide adịgide, na-ekwu na RSPO "na-anọchite anya ngwá ọrụ dị mkpa nke nwere ike inyere ụlọ ọrụ aka inweta nkwa ha na mmanụ nkwụ nke na-enweghị mgbukpọ, mgbasawanye na peat, mmetọ na iji ọkụ".[9]

WWF na-aga n'ihu na-enyocha ụlọ ọrụ mmanụ nkwụ.[10]

Ihe omume ndị ọzọ e mere na Roundtable[dezie | dezie ebe o si]

Similar initiatives have been established for other sectors including: Roundtable on Sustainable Biofuels, Roundtable on Sustainable Biomaterials,[11] Roundtable on Sustainable Forests,[12] Roundtable on Sustainable Development,[13] Roundtable on Responsible Soy,[14] and Roundtable for a Sustainable Cocoa Economy.[15]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Bumitama Agri
  • GreenPalm
  • Òtù IOI
  • Mmetụta mmekọrịta mmadụ na ibe ya na gburugburu ebe obibi nke mmanụ nkwụ
  • Ụkpụrụ nkwado na asambodo
  • Mmanụ ala na-adịgide adịgide
  • Oké ọhịa ndị dị n'ala ahịhịa nke Borneo

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. About Us.
  2. Voora, V., Larrea, C., Bermudez, S., and Baliño, S. (2019). Global Market Report: Palm Oil. State of Sustainability Initiatives.
  3. ANNOUNCEMENT 2ND PUBLIC CONSULTATION - RSPO P&C (en). www.rspo.org. Retrieved on 2018-09-23.
  4. PUBLIC CONSULTATION - RSPO SMALLHOLDER STANDARD (en). www.rspo.org. Retrieved on 2018-09-23.
  5. Child labor in palm oil industry tied to Girl Scout cookies. Associated Press (20 April 2021).
  6. 5 problems with 'sustainable' palm oil (en). www.greenpeace.org.uk/ (1 November 2019). Retrieved on 20 March 2022.
  7. WWF - Scoring palm oil buyers in Europe. Panda.org. Archived from the original on 2009-12-31. Retrieved on 2011-07-25.
  8. What is WWF doing about conversion of forests for palm oil?. World Wildlife Fund. Archived from the original on 2010-03-03.
  9. WWF's position on the proposed adoption of the 2018 RSPO Principles and Criteria.
  10. Palm Oil | Industries | WWF. World Wildlife Fund. Retrieved on 2013-08-04.
  11. RSB Roundtable on Sustainable Biomaterials | Roundtable on Sustainable Biomaterials. Retrieved on 2013-08-05.
  12. Daniel Swensen. Roundtable on Sustainable Forests. Sustainableforests.net. Retrieved on 2013-08-05.
  13. RTSD. Oecd.org. Retrieved on 2013-08-05.
  14. Round Table on Responsible Soy Association. Responsiblesoy.org (2011-06-21). Retrieved on 2013-08-05.
  15. Roundtable for a Sustainable Cocoa Economy: TOWARDS A SUSTAINABLE WORLD COCOA ECONOMY. Roundtablecocoa.org (2009-02-12). Retrieved on 2013-08-05.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]