Thamsanga Mnyele

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Thamsanga Mnyele
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya10 Disemba 1948 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya14 Jụn 1985 Dezie
Ụdị ọnwụỊgbụ mmadụ Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụomenkà, activist Dezie

Thamsanqa (Thami) Mnyele (10 Disemba 1948 14 June 1985) bụ onye na-ese ihe na South Africa nke a na-ejikọta ya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na-emegide ịkpa ókè agbụrụ nke African National Congress na Black Consciousness Movement . Ọrụ nka ya malitere n'afọ ndị 1970 mgbe o mepụtara ọrụ na-ekwu maka mmetụta uche na mmetụta mmadụ nke mmegbu. Ka ọ na-erule afọ 1980, ọrụ ya gbasoro usoro nke òtù na-eguzogide ịkpa ókè agbụrụ, na-eme emume ike na ịdị n'otu nke Afrịka megide ndị mmegbu.

A mụrụ Mnyele na Alexandra, na Johannesburg. Nna ya bụ onye ụkọchukwu na African Methodist Episcopal Church, nne ya bụ onye na-arụ ọrụ n'ụlọ. E zipuru ya pụọ n'obodo ahụ jupụtara na mpụ gaa n'ụlọ akwụkwọ obibi dị n'ime obodo dị n'ebe ugwu ọdịda anyanwụ Pretoria mgbe ọ dị afọ asatọ. Mgbe ọ dị afọ asatọ, nne ya kpọọrọ ya ka ya na nna ya nọrọ, onye lụrụ Lemakatso Dorothy Mnyele ọzọ. nkà nke ọ nọgidere na-enwe n'oge ọ nọ n'ụlọ akwụkwọ ma mee ka ụlọ ọrụ mgbasa ozi J. Walter Thompson were ya n'ọrụ dị ka onye na-ese ihe osise. N'afọ 1973, ọ nọrọ ọtụtụ ọnwa na-amụ ihe na Swedish Lutheran art center, Rorke's Drift na Natal. Ọ zutere ọtụtụ ụmụ okorobịa ndị ọzọ bụ ndị echiche nke Black Consciousness Movement kpaliri, ọgụ ha na-alụ maka ịha nhata na mpako agbụrụ kpaliri ya.

N'afọ 1979, ọ kwagara Gaborone, isi obodo Botswana, ebe ọ sonyeere ndị na-ese ihe, Medu Art Ensemble, ya na enyi ya, onye na-ede uri Wally Serote. E wezụga nka, ndị otu ahụ bipụtara akwụkwọ akụkọ ma nwee nzukọ a ma ama na 1982 nke akpọrọ "Culture and Resistance". Mgbe ọ nọ na Botswana, ọ sonyeere ANC ma mụọ usoro ndị agha okpuru n'ogige ANC dị na Caxito Angola. Na June 1985, ndị a dọọrọ n’agha matara na ndị agha South Africa na-abịaru nso, ma Mnyele ahapụbeghị n’oge. N'ụtụtụ nke 14 June, ndị agha south Africa gburu ya.

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  • Diana Wylie, "Site na ala nke obi anyị: ime nka n'oge ọgụ" African Arts, Winter, 2004
  • Lindise Dorothy Mnyele (nwanne nwanyị)

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]