Thebe Medupe

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Thebe Medupe
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Aha enyereThebe Dezie
aha ezinụlọ yaMedupe Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1973 Dezie
Asụsụ obodoBekee Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye na-enyocha mbara igwe Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Cape Town Dezie
Onye òtù nkeInternational Astronomical Union Dezie
Ihe nriteMember of the Academy of Science of South Africa Dezie

 

Thebe Rodney Medupe (amụrụ n'afọ 1973) bụ onye South Afrịka astrophysicist na onye guzobere Astronomy Africa. [1][2] maara ya nke ọma maka ọrụ ya na Cosmic Africa nke na-anwa ime ka sayensị na akụkọ ifo dị n'otu.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Thebe Medupe, amụrụ na 1972, tolitere n'obodo dara ogbenye na mpụga Mmabatho, na-enweghị ọkụ eletrik, ọkụ ma ọ bụ telivishọn, ebe ọ nọdụrụ nso ọkụ n'okpuru igwe Afrịka, na-ege ndị okenye ntị na-akọ akụkọ ọdịnala Setswana. Ezinụlọ ya chụrụ àjà iji zigara ya n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị dị mma, nke oge a na Mmabatho, ebe sayensị na mgbakọ na mwepụ jidere echiche ya.   Comet Halley kpaliri Medupe iwu telivishọn na-enweghị isi na tube katọn na oghere anya nke onye na-ahụ maka ụlọ akwụkwọ nyere, mgbe ọ dị afọ 13. N'otu abalị oyi na-adịghị echefu echefu, ikuku na-efe, o gosiri onyokomita ya n'ọnwa, wee hụ onwe ya ka ọ na-ele ugwu, ala dị larịị na oghere dị n'ụwa ọzọ.

Mgbe ọ dị afọ iri na asaa na 1990, Medupe meriri na asọmpi sayensị ma nye ya njem gaa England ileta ụlọ ọrụ sayensị, nke bụ oge mbụ ọ nọrọ n'èzí Afrịka.

Ọ gwara Black Britain: "Ahụrụ m na m gara na Greenwich observatory ebe m hụrụ teliskop na-arụ ọrụ na nke mbụ ya. O mere ka m nwee mkpali ịghọ ọkà mmụta sayensị."

Medupe nwetara nzere doctorate ya na nkà mmụta mbara igwe na Mahadum Cape Town maka edemede nke na-amụ oscillations na ikuku kpakpando. Karịsịa, ọ nyochara mmekọrịta nke nnyefe radiative na pulsations na ikuku nke kpakpando site na idozi usoro pulsation na-abụghị adiabatic. Ọ na-arụ ọrụ dị ka onye nchọpụta na SAAO na dị ka onye nkuzi na Mahadum Cape Town. Ihe ndị ọzọ na-amasị ya gụnyere ọmụmụ nke African Ethno-astronomy na ebumnuche iji nke a mee ka ụmụ akwụkwọ ojii banye na astronomy na sayensị n'ozuzu.

N'ime afọ mbụ, ụmụ okorobịa itoolu nwere olileanya tinyere aka na ọrụ nyocha ọ na-eduzi.   Medupe na-etinye aka na National Astrophysics and Space Science Programme nke na-ezube ime ka ndị na-eto eto banye na mmemme sayensị na astrophysics.

Medupe kwuru na nsogbu nke otu esi eme ka ụmụaka ojii nwee mmasị na sayensị na teknụzụ bụ nke na-emetụta ndị isi ojii na kọntinent ma ọ bụ na diaspora n'ozuzu.   [citation needed]

Nnyocha Ọdịbendị[dezie | dezie ebe o si]

Medupe bụ onye isi nchọpụta na South Africa duziri mmekorita ya na Mali iji digitize ma nyochaa akwụkwọ sayensị a chọtara na Ọ́bá Akwụkwọ Timbuktu.

Ebe Ọdịdị Ụwa nke Afrịka[dezie | dezie ebe o si]

Medupe so ndị na-eme ihe nkiri Craig na Damon Foster rụkọọ ọrụ (nke a maara maka mmeri ha The Great Dance), ya na onye malitere ọrụ Anne Rogers na onye ọrụ ibe ya Carina Rubin nke Aland Pictures, iji mepụta ọhụụ nke mmekọrịta akụkọ ifo na nke bara uru nke Africa na cosmos.

Ijipt gosipụta ọgaranya nke ọdịnala na ihe ndị Afrịka rụzuru, Medupe na ndị na-eme ihe nkiri gara South Africa na Mali, Egypt na Namibia, na-amụta ihe n'aka ndị obodo ma na-ekerịta echiche nke oge a.

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

  1. Schieb, R. Cosmic Africa (Documentary - South Africa) (review) in Variety (magazine) Nov 18, 2003 accessed at March 29, 2007.
  2. Reardon, C. African Stars in Ford Foundation Report, Winter 2004 accessed at March 29, 2007.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]