Ugbo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Ugbo bụ otu n'ime ụmụ amaala ole na ole n'akụkụ ọwụwa anyanwụ nke River Niger, Nigeria, ma dị adị n'ebe ọ dị ugbu a malite na akụkọ ihe mere eme ochie (3000 BC - AD 500).  A maara obodo a maka ebe obibi ya, gụnyere ugwu dị larịị, ọgba, nnukwu okwute na okwute, osimiri, oke ọhịa, anụ ọhịa na ala na-eme nri.  Ugbo bụ obodo nna nwere ọtụtụ obodo n'ala Igbo.  Ogulugu (nke mechara kewaa Ugbo na obodo Obeagu gbara agbata obi) bụ ọkpara Ewa, onye nna ochie nke obodo dị nso, gụnyere Amoli, Agbudu, Isu-Awaa (Ewa), Ituku, na Ogbaku.  Ezinụlọ Ewa (Awaa) ya na Ntuegbe mebere ihe a na-akpọ Mbanabor n'Awgu LGA nke steeti Enugu.  Dabere na ngụkọ 2006, a na-atụ anya na ndị Ugbo ga-abụ ihe dịka puku iri atọ na abụọ.  Ugbo nwere nnukwu obodo atọ, bụ, Ugbo-Okpala, Ugbonabor, na Ngene Ugbo.

Ebe[dezie | dezie ebe o si]

Ugbo dị n'elu ugwu, ugwu ọdịda anyanwụ nke ime obodo Awgu, steeti Enugu.  Obodo ahụ nwere nnukwu ala nke obodo ndị ọzọ nwere oke, dịka Obeagu na ndịda ọdịda anyanwụ, Achi n'ọdịda anyanwụ, Amoli n'ebe ugwu ọdịda anyanwụ, Owelli n'ebe ugwu, Ọgugu n'akụkụ ọwụwa anyanwụ, na Mmaku n'ebe ndịda.

Omenala ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Ugbo nwere ndị eze ọdịnala na ndị isi.

E nwere ụdị okpukpere chi abụọ dị n’Ugbo, ya bụ, okpukpe ala nna na okpukperechi.  Okpukpe ala nna: Ọtụtụ chi na ndị na-ekwu okwu dị n’obodo ahụ mana nke kacha ama ama bụ Anu Ogulugu.  Anu Ogulugu bụ chi kachasi elu ma nọ ọdụ n'elu ugwu, Umu-Ewa, ebe obibi nna nke obodo Ewa dị iche iche, ebe a na-efe ya ma na-ahụ maka ọdịmma ndị Ugbo na ndị Ewa niile.  Iso Christianityzọ Kraịst: Mgbe oké nguzogide na ọgụ kpụ ọkụ n’ọnụ nke were ọtụtụ afọ, ndị ozi ala ọzọ ndị ọcha batara n’Ugbo n’afọ 1917. Kemgbe ahụ, Iso Ụzọ Kraịst tolitela n’obodo ahụ nwere ọtụtụ okpukperechi, ma ọtụtụ ndị bụ ndị Anglịkan na ndị òtù okpukpe.  Ndị Katọlik.  Ụka ndị a ma ama bụ Ụka Emmanuel Anglican, Ugbo-Okpala (1918);  St. Anthony's Catholic Church Ugbonabor|St.  Anthony's Catholic Church Ugbonabor (1933);  St. Bridget’s Catholic Church, Ngene Ugbo (1935; and the Christ Apostolic Church, Ugbo-Okpala.