Jump to content

Wopko Jensma

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Wopko Jensma
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya26 Julaị 1939 Dezie
Ebe ọmụmụVentersdorp Dezie
ụbọchị efuỌgọọst 1993 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụodee uri Dezie

Wopko Pieter Jensma (amụrụ 26 Julaị 1939 na Ventersdorp, South Africa) [1] bụ onye na-ede uri na onye na-ese ihe na South Africa. [2] N'ime 1960s na 1970s Jensma bipụtara nchịkọta uri atọ, na-esote nke ahụ o kere eserese na mmepụta nke osisi. Ọ kwụsịrị na Johannesburg na-enweghị ihe ọ pụtara na 1993, a hụbeghị ya kemgbe. [3] [4]

Afọ mbụ[dezie | dezie ebe o si]

Wopko Pieter Jensma, onye a mụrụ na Ventersdorp na 26 Julaị 1939, bụ ọkpara n'ime ụmụ atọ nke onye mbata Dutch bụ Pieter Duurt Jensma, onye bịara South Africa na 1928, na Anna SC Coetzee. O nwere nwanne nwanyị, Elsa na nwanne nwoke a na-akpọ Andries. Jensma nọrọ ọtụtụ oge nwata ya na Middelburg, Eastern Cape, ebe nna ya rụrụ ọrụ na Grootfontein College of Agriculture. N'ụlọ akwụkwọ ọ na-ekere òkè na rugby, tinyere ihe ndị ọzọ, na ihe mgbaru ọsọ ya mere ka ndị otu ya merie egwuregwu rugby megide obodo Hofmeyr agbata obi na e bipụtara ihe omume a n'akwụkwọ akụkọ obodo 'Die Midlander', akụkọ nke Jensma mechara jiri mee ihe. na ma mkpuchi na mkpuchi nke nchịkọta uri ya "M ga-egosi gị Clippings m". Nne ya nwụrụ na 1948, mgbe nke ahụ gasịrị, nna ya lụrụ Francina Coetzee, nwa agbọghọ si mpaghara ahụ. [5]

ndabere[dezie | dezie ebe o si]

Nkà Jensma bụ agbụrụ, dabere na isiokwu pụrụ iche nke onwe ya, ihe oyiyi ụmụ anụmanụ e bipụtara lino e sere dị ka àgwà ndị mmadụ. E ji mara uri ya dị ka inwe mmetụta jazz dị ka ya; ọ kọwara okwu ya dị ka ngwa jazz ya na okwu ya bụ uda ya. [5]

Nhọrọ nke uri Jensma pụtara, ya na akụkọ ndụ dị nkenke, na anthology Ten South African Poets deziri ma webata site n'aka Adam Schwartzman (Manchester: Carcanet Press, 1999). Enwere ekele dị n'ịntanetị maka uri na ọrụ nka Jensma, nwere nhota na ụfọdụ nkọwa ndụ ndụ, nke Tony McGregor dere aha m degara gị n'ebe dị anya: Wopko Jensma, onye na-ede uri nke Africa.

Ọpụpụ[dezie | dezie ebe o si]

Na 1993, a kpọgara ya n'ụlọọgwụ General nke Johannesburg maka ọgwụgwọ ya kwa izu. Mgbe onye ọkwọ ụgbọ ala Salvation Army bịara ịkpọrọ ya, o nweghị ebe ọ hụrụ. Ndị mmadụ maara Jensma ka akpọtụrụla n'ime nnukwu ụlọ ọrụ niile, ndị agha nzọpụta nyochara ebe nchekwa ya niile wee nwaa ịchọpụta ma ọ batala n'ụlọ uche na Pretoria. Mgbalị niile emeghị ka ọ pụta ìhè. Edetere ụgwọ ezumike nka ikpeazụ ya n'August 1993. [6] A maghị ihe mere ya.

Akwụkwọ akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

  •  .
  •  .
  •  .

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta ndị furu efu

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Wopko Jensma archives. www.art-archives-southafrica.ch. Retrieved on 2023-08-24.
  2. Smith (2017-11-24). From Not Him by Wopko Jensma (en-GB). www.poemanalysis.com. Retrieved on 2023-08-24.
  3. Wopko Jensma. South African History Online. Retrieved on 24 August 2023.
  4. Wopko Jensma (1939 – 1993) (en-US). Dryad Press - People! Read Poetry (6 June 2017). Retrieved on 24 August 2023.
  5. 5.0 5.1 Kleyn (December 2009). "Wopko Jensma and his quest for a new (South) African identity" (in af). Tydskrif vir Letterkunde 47: 23. ISSN 0041-476X. Retrieved on 24 August 2023.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "kleyn" defined multiple times with different content
  6. Gardiner. "Looking for Wopko Jensma", Mail & Guardian, 10 March 2000. Retrieved on 25 August 2023.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]