Ịgba ala na Naịjirịa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ịkwụ ụgwọ na Nigeria
ihu nkesquatting Dezie
Country marked in green
Nigeria na globe
Refer to caption
Echiche ikuku nke Makoko na Lagos

Squatting na Nigeria na-ezo aka na onye na-abụghị onye nwe ya, na-ewere ala ma ọ bụ ụlọ efu. Ndị squatters na-esi n'ime ime obodo akwaga n'obodo ndị dị ka Abuja, Port Harcourt na karịsịa Lagos . Lagos nwere ihe karịrị nde mmadụ nde iri na anọ n'afọ 2019 yana ọtụtụ mkpọkpọ ụlọ gụnyere Makoko .

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

Ọgba aghara na Naijiria na-eme mgbe ndị mmadụ si n'ime ime obodo na-akwaga obodo dịka Abuja, Port Harcourt na karịsịa Lagos . [1] [2] Ihe ndị ọzọ kpatara ya gụnyere enweghị ụlọ dị ọnụ ala, enweghị ọrụ na enweghị ike ịnweta ego mgbazinye. [1] Ihe mgbochi na-ewu ụlọ dị ọnụ ala bụ nrụrụ aka, enweghị atụmatụ amụma mba na ọchịchị ọjọọ. [1] N'ihi ọrịa COVID-19 na Naịjirịa, enweghị ebe obibi na obodo na-abawanye na 2020. [2]

N'ọgwụgwụ 1960s na mmalite 1970s, e nwere obere squatting na West Africa karịa na mpaghara ndị ọzọ nke Africa na Latin America, n'ihi na ihe onwunwe mgbazinye ọnụ ala dị ọnụ ala na usoro agbụrụ omenala pụtara na ọ dị mfe ịchọta ụlọ. [3] Agbanyeghị, ọnụ ọgụgụ ndị bi n'obodo mepere emepe na-arị elu ngwa ngwa: Ajegunle, nke bụ akụkụ Lagos ugbu a, si na mmadụ 12,951 pụta na 1948–1952, ruo ihe ruru 120,000 na 1970–1972; Aba wee si 57,787 na 1948–1952 ruo ihe ruru 300,000 na 1970–1972; Abeokuta si na mmadụ 84,451 gaa n'afọ 1948–1952 ruo ihe ruru 250,000 na 1970–1972; Kakuri ugbu a akụkụ nke Kaduna nwere mmadụ 1,000 na 1948-1952 na ihe ruru mmadụ 30,000 na 1970-1972. [3] N'ọnwa Nọvemba afọ 2020, Lagos Steeti nyere akwụkwọ nchụpụ karịrị puku abụọ na narị ise n'obodo Fagba dị na Ifako-Ijaiye, na-ekwupụta na ndị squatters bụ ndị ọchụnta ego tinyere aka na ngagharị iwe EndSARS . [4]

Lagos[dezie | dezie ebe o si]

Isi obodo Lagos bụ obodo ndị mmadụ kacha biri na Africa, yana ihe karịrị nde mmadụ 14 na 2019 (Nigeria n'ozuzu nwere ihe karịrị nde mmadụ 200). [5] [6] N'afọ 1995, ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ 70% nke ndị bi na Lagos bi na mkpọkpọ ụlọ . [7] Makoko bụ mpaghara nwere obodo isii, anọ dị na mmiri na abụọ n'ala. Obodo ndị dị n'elu mmiri bụ ụlọ osisi e wuru n'akụkụ àkwà mmiri nke atọ Mainland . Enweghị ọnụ ọgụgụ gọọmentị na ọnụ ọgụgụ ndị bi na ya sitere na 40,000 ruo mmadụ 300,000. [8] Mgbalị ịchụpụ na 2012 site na State Ministry of Waterfront Infrastructure Development kwụsịrị mgbe a gbagburu onye bi na ya. [8] Badia East bụ mkpọmkpọ ebe n'akụkụ okporo ụzọ ụgbọ oloko nke hụla nchụpụ buru ibu na 1986, 1997, 2003 na 2013. [6]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

na 1948-1952 na ihe ruru mmadụ 30,000 na 1970-1972. N'ọnwa Nọvemba afọ 2020, Lagos Steeti nyere akwụkwọ nchụpụ karịrị puku abụọ na narị ise n'obodo Fagba dị na Ifako-

  1. 1.0 1.1 1.2 Ebekozien (9 April 2019). "Low-cost housing policies and squatters struggles in Nigeria: the Nigerian perspective on possible solutions". International Journal of Construction Management 21 (11): 1088–1098. DOI:10.1080/15623599.2019.1602586. 
  2. 2.0 2.1 Nwannekanma. "Coronavirus fuelling increase in homelessness, squatters, say experts", Guardian, 13 July 2020. Retrieved on 12 February 2021.
  3. 3.0 3.1 Peil (1976). "African Squatter Settlements: A Comparative Study". Urban Studies 13 (2): 155–166. DOI:10.1080/00420987620080301. ISSN 0042-0980. 
  4. Staff writer. "Taskforce gives 7-day quit notice to squatters in Lagos community", Premium Times, 8 November 2020. Retrieved on 12 February 2021.
  5. United Nations Population Division (EN). United Nations. Retrieved on 12 February 2021.
  6. 6.0 6.1 Ogunlesi. "The fight for land rights in Lagos", Financial Times, 22 October 2015. Retrieved on 12 February 2021.
  7. "IMPLEMENTATION COMPLETION AND RESULTS REPORT (IDA-42190) ON A CREDIT IN THE AMOUNT OF SDR 138.10 MILLION (USD200.00 MILLION EQUIVALENT) TO THE FEDERAL REPUBLIC OF NIGERIA FOR THE LAGOS METROPOLITAN DEVELOPMENT AND GOVERNANCE PROJECT", World Bank Report ICR00002968, 2014, p. 1. Retrieved on 28 February 2021.
  8. 8.0 8.1 Ogunlesi. "Inside Makoko: Danger and ingenuity in the world's biggest floating slum", The Guardian, 23 February 2016. Retrieved on 12 February 2021.

Ọgụgụ ọzọ[dezie | dezie ebe o si]