Abdulrahman Shuaibu Abubakar

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Abdulrahman Shuaibu Abubakar
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereAbdulrahman Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya5 Julaị 1965 Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Hausa Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Hausa, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jionye otu ulo nnochite anya Naijiria Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịAll Progressives Congress, People's Democratic Party Dezie

Abdulrahman Shuaibu Abubakar FCNA, FNIM, FCMA (amuru 5 Julaị 1965), Talban Mubi na Ebubedike Ndigbo nke Mubi, bu onye akanta ego Naijiria, onye ahia ahia, onye okachamara na onye omebe iwu. Ọ na-anọchi anya Mubi North/Mubi South/Mahia federal constituency nke Adamawa steeti n'ụlọ omebe iwu Naijiria, ma bụrụkwa onye otu pati na-achị obodo, All Progressives Congress (APC).

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Abdulrahman na Digil, Mubi North Local Government Area nke Adamawa State na 5 July 1965, na ezinụlọ Alhaji Shuaibu Liman Difil. Ọ bụ nwa nke abụọ n'ime ụmụaka iri na ise.

Agụmakwụkwọ ya malitere na Demonstration Primary School, Mubi, ebe ọ bụ nwata akwụkwọ site na 1972 ruo 1973. N'afọ 1974, ọ gara ụlọ akwụkwọ praịmarị Digil, dịkwa na Mubi, wee nweta akwụkwọ gụchara akwụkwọ praịmarị n'afọ 1978. Ọ gụrụ akwụkwọ sekọndrị n'afọ 1978. na Federal Government College, Maiduguri, site na 1978 ruo 1983. Site na 1983 ruo 1984, ọ gara ụlọ akwụkwọ nke Basic Studies na Ahmadu Bello University, Zaria, wee mụọ akwụkwọ ndekọ ego na Institute of Administration (nakwa na ABU, Zaria) , ma gụchaa n'afọ 1987. O nwetakwara asambodo na kọmpụta na ọrụ kọmputa.

O nwetara nzere masters abụọ na mahadum Enugu State University of Science and Technology, nke mbụ na Business Administration (Banking and Finance; e nyere ya na 1998) na nke abụọ na Economics (nke e nyere na 2002). Ọ gakwara ọtụtụ nkuzi ọzọ na Enugu State University of Science and Technology, Lagos Business School na Manchester Business School.

Ọ bụ onye otu ndị ọkachamara dịka Association of National Accountants of Nigeria, Nigerian Institute of Management, Nigerian Institute of International Affairs, National Institute of Marketing of Nigeria, Institute of Chartered Management Accountants, Institute of Entrepreneurs, Nigeria, onye so na Otu Nigeria Economic Summit Group na onye bụbu kansụl nke otu ndị na-emepụta ihe nke Nigeria (2005-2007).

Ọrụ ọkachamara[dezie | dezie ebe o si]

Site na Septemba 1987 - Ọgọst 1988, dịka onye otu National Youth Service Corps, Abdulrahman Shuaibu Abubakar jere ozi dịka onye na-akwụ ụgwọ ego na Bauchi State Agric Supply Co. Ltd. Na Septemba 1988, ọ malitere ịrụ ọrụ na Bulkship Nigeria Ltd, ebe ọ bụ onye enyemaka akanta. rue February 1990, mgbe ọ ghọrọ onye akaụntụ na Medapharm International Nigeria Ltd., ọkwá ọ ga-emecha hapụ na March 1991. N'agbata March 1991 na June 2007, ọ rụrụ ọrụ dị iche iche na Frenchies Ltd., dị ka onye na-ahụ maka ego, onye nduzi ego. , osote onye isi nchịkwa na onye isi nchịkwa.

Site na Septemba 1987 - Ọgọst 1988, dịka onye otu National Youth Service Corps, Abdulrahman Shuaibu Abubakar jere ozi dịka onye na-akwụ ụgwọ ego na Bauchi State Agric Supply Co. Ltd. Na Septemba 1988, ọ malitere ịrụ ọrụ na Bulkship Nigeria Ltd, ebe ọ bụ onye enyemaka akanta. rue February 1990, mgbe ọ ghọrọ onye akaụntụ na Medapharm International Nigeria Ltd., ọkwá ọ ga-emecha hapụ na March 1991. N'agbata March 1991 na June 2007, ọ rụrụ ọrụ dị iche iche na Frenchies Ltd., dị ka onye na-ahụ maka ego, onye nduzi ego. , osote onye isi nchịkwa na onye isi nchịkwa.

Ọ bụ onye isi oche nke kansụl ọchịchị nke Federal Government Science Unity School, Sokoto, site n'April ruo June 2007.

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Hon. Abdulrahman Shuaibu Abubakar na ụmụ akwụkwọ ndekọ ego nke Federal Polytechnic, Mubi, mgbe ha na-aga National Assembly, Abuja

N'agbanyeghị na ọ kpachapụrụ aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na mbụ naanị ịkwado ndị ndọrọndọrọ ọchịchị, ọ chọghịkwa itinye aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, mana n'afọ 2007, onye gọvanọ Adamawa steeti bụ Murtala Nyako họpụtara ya ka ọ bụrụ Kọmishọna n'afọ 2007 iji kwado ihe ndị ọ rụpụtara na nzuzo. ngalaba. Ya mere, ọ jere ozi dị ka Kọmishọna na-ahụ maka ala na nyocha - ma nọrọ na Adamawa State Executive Council - site na 2007 ruo 2014, mgbe a chụrụ Gọvanọ Nyako.

Ụfọdụ ihe ndị e dekọrọ n'oge ọ bụ Kọmishọna gụnyere nguzobe Adamawa Geographic Information System (ADGIS), nhazi usoro nchịkwa nke abụọ na mpaghara ọchịchị ime obodo iri abụọ na otu, mmepe nke Adamawa Sustainable Development Plan, mmalite nke ọrụ na Adamawa Master Plan. maapụ obodo nke Yola ka ukwuu, Mubi ka ukwuu, Mayo Balwa na Numan, imepụta nhazi na nkesa ihe karịrị puku iri ise gụnyere saịtị maka ala, nyocha na ịkpachapụ anya saịtị gọọmentị dị iche iche gụnyere saịtị ciment guyuk, ịtọrọ eriri fiber optic iji jikọta ụlọ ọrụ na ya. ADGIS site na netwọk mpaghara, na nkọwa ego e nwetara n'ozi ọ na-eduzi mụbara ihe karịrị otu puku pasentị.

N'afọ 2014, ka a chụpụrụ Nyako, ọ malitere ịzọ ọkwa maka oche n'ụlọ omebe iwu. N'ikpeazụ, ọ nwetara nhọpụta otu ya maka ntuli aka gọọmenti etiti Mubi North/Mubi South/Mahia, ma merie na ntuli aka nke March 2015.

Ụkpụrụ ego na mmegharị[dezie | dezie ebe o si]

Hon. Abdulrahman Shuaibu Abubakar na ndị omeiwu ndị ọzọ na-arụ ọrụ nlekọta

Abdulrahman Shuaibu, dịka onye omebe iwu gọọmenti etiti, akwadola ọtụtụ akwụkwọ ego na mkpesa kemgbe mmalite nke Ụlọ Ndị Nnọchiteanya nke asatọ na June 2015, ụfọdụ n'ime ha depụtara n'okpuru ebe a;

  1. N'ọnwa Disemba afọ 2015, ọ kwagara mmeghachi omume banyere nlọghachi nke meningitis na mkpa ọ dị inye ọgwụ mgbochi na ịbawanye mmata.[1]
  2. N'ọnwa Febụwarị n'afọ 2016, ọ kwadoro A Bill for an Act to Alter Section 147 of the Constitution of the Federal Republic of Nigeria iji, n'etiti ndị ọzọ, chọọ ka Onye isi ala gosipụta ọfịs nke onye Minista a họpụtara ga-anọ, na Unclaimed Financial Assets Bill, 2016.[2][3]
  3. N'ọnwa Machị, 2016, ọ kwadoro Bill for An Act to Establishment the National Poverty Alleviation and Eradication Commission of Nigeria, na maka ihe ndị ọzọ metụtara ya.[4]
  4. N'ọnwa Ọgọstụ 2016, ọ kwadoro iwu Fisheries Society of Nigeria Bill, 2016.[5]
  5. N'ọnwa Disemba 2016, ọ kwagara mmegharị maka mkpa ọ dị ime ka ụlọ ọrụ akwa dị na Naịjirịa dịghachi ndụ.[6]
  6. N'ọnwa Nọvemba 2016, ọ kwagara mmegharị maka mkpa gọọmentị ime ihe ozugbo iji kwalite ọrụ ugbo na mba ahụ.[7]
  7. O mekwara ka gọọmentị mee ihe ozugbo maka nsogbu nri na-edozi ahụ na ọnwụ a kọrọ na ogige IDP dị na Bama na mpaghara ndị ọzọ e nwetara n'aka ndị nnupụisi.[8]
  8. N'ọnwa Machị 2017, o welitere arịrịọ maka mkpa dị ngwa iji mezue nrụzigharị nke ụzọ Mubi-Maiha-Sorau na steeti Adamawa.[9]
  9. N'ọnwa Eprel, 2017, ọ kwagara arịrịọ maka mkpa ọ dị ịchọpụta ọrụ ndị ọrụ nchekwa na ebe nyocha dị n'okporo ụzọ Yola-Girei

na steeti Adamawa.[10]

O nyewokwa ndị mebere ya ikike site na ọzụzụ ịzụ ahịa, nyekwa ndị ọzọ ego ha ga-eji malite obere azụmaahịa, ma mejuputa mmemme ọdịmma ọha na eze ezubere iche maka ụmụ mgbei na ndị di ha nwụrụ.

Onyinye na nsọpụrụ[dezie | dezie ebe o si]

Abdulrahman Shuaibu enwetala ihe nrite sitere na otu dị iche iche. Ụfọdụ n'ime ndị a na-agụnye ihe nrite nke ụlọ ọrụ (BAFISA 1998), Award Investors Best (BAFISA 1999), African Best Man Patriotic Leadership Gold Award (nke Vision Africa Magazine 2003), Award Patriotic Achievers' Award (Franolly Incorporated 2004), Kọmishọna na-arụ ọrụ kacha mma. Nke Afọ 2010 (Shettima Ali Monguno Education Foundation Merit Award 2011), Achievers Gold Award (National Institute of Marketing, 2011).

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Hon Abdulrahman Shuaibu Abubakar,8,Dec 2015 Motion on Meningitis. YouTube. Retrieved on 2 May 2017.
  2. HB 386: A Bill for an Act to Alter Section 147 of the Constitution of the Federal Republic of Nigeria to among others require the President to indicate the portfolio that a Ministerial Nominee shall occupy, Act, Bill, 2015. PLAC Bills Tracking. Policy and Legal Advocacy Centre. Archived from the original on 19 June 2019. Retrieved on 2 May 2017.
  3. HB 385: Unclaimed Financial Assets Bill, 2016. PLAC Bills Tracking. Policy and Legal Advocacy Centre. Archived from the original on 19 June 2019. Retrieved on 2 May 2017.
  4. House of Representatives, Federal Republic of Nigeria Votes and Proceedings. nass.gov.ng. Nigerian National Assembly. Retrieved on 2 May 2017.
  5. PLAC Bills Tracking. Policy and Legal Advocacy Centre. PLAC. Archived from the original on 18 June 2019. Retrieved on 2 May 2017.
  6. House of Representatives Votes and Proceedings for Thursday, 1 December, 2016. placng.org. Policy and Legal Advocacy Centre. Archived from the original on 8 February 2017. Retrieved on 2 May 2017.
  7. Hon Abdulrahman Shuaibu Abubakar,15 Nov 2016 Motion on need for government to encourage irrigation f. YouTube. Retrieved on 2 May 2017.
  8. House of Representatives Votes and Proceedings for 21 July, 2016. placng.org. Policy and Legal Advocacy Centre. Retrieved on 2 May 2017.
  9. House of Representatives Order Paper Wednesday 15 March, 2017. placng.org. Policy and Legal Advocacy Centre. Retrieved on 2 May 2017.
  10. House of Representatives Federal Republic of Nigeria, Order Paper. National Assembly. Nigerian National Assembly. Archived from the original on 24 November 2017. Retrieved on 24 May 2017.