Adamu Bello

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Adamu Bello
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
aha ezinụlọ yaBello Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya20 Mee 1951 Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Hausa Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Hausa, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụcivil servant Dezie
Ọkwá o jiMinister of Agriculture and Rural Development, Minister of Agriculture and Water Resources, Minister of Agriculture and Rural Development Dezie
ebe agụmakwụkwọHarvard Business School Dezie

Adamu Bello (amụrụ 20 Mee 1951) bụ onye ndọrọndọrọ ọchịchị Naijiria bụ onye minista Federal na-ahụ maka ọrụ ugbo na mmepe ime obodo site na 2001 ruo 2007. Ọ bụkwa onye isi n'ụlọ ọrụ na-ahụ maka ọrụ ugbo na mmiri mmiri site na Jenụwarị ruo Mee 2007.

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Bello na 1951 na Numan, Adamawa State, Nigeria, nwa ikpe ziri ezi Mohammed Bello. O nwere ntụsara ahụ n'oge ọ bụ nwata nwere agụmakwụkwọ zuru oke. Justice Bello nwụrụ na 1956 hapụrụ Adamu n'aka nwanne ya nwoke nke okenye, Justice Aminu Bello.

Bello gụchara nzere bachelọ sayensị na Economics na Mahadum Ahmadu Bello Zaria na 1975 wee gụchaa Master of Business Administration (MBA) na Mahadum Pittsburgh na 1982. Ọ gara Harvard Business School's izu isii Advanced Management Programme (AMP) n'afọ 1990.

Ọrụ ụlọ akụ[dezie | dezie ebe o si]

Bello malitere ọrụ ya na ụlọ akụ n'afọ 1976 dị ka onye na-ahụ maka itinye ego na New Nigerian Development Company (NNDC). N'agbata 1976 na 1981, o biliri ka ọ bụrụ onye isi njikwa nke New-Devco Finance, onye enyemaka nke NNDC. N'afọ 1983, Bello sonyeere Habib Bank dị ka osote onye isi nchịkwa, mechaa ghọọ onye isi nchịkwa na mgbe ahụ Chief Executive na 1988, nọrọ n'ọkwa ahụ ruo 1994. Mgbe ọ hapụsịrị ụlọ akụ ahụ ọ ghọrọ onye ndụmọdụ gbasara ego, onye nrụpụta ụlọ, na onye na-eketa òkè n'ọtụtụ ọrụ. ruo mgbe a họpụtara ya ka ọ bụrụ onyeisi oche nke Board of Directors of Intercity Bank na 1998, e mesịakwa nhọpụta ya dị ka onyeisi oche nke Board of Directors of Habib Nigeria Bank na 1999, ebe ọ bụbu onye isi nchịkwa.

Minista na-ahụ maka ọrụ ugbo na mmepe ime obodo[dezie | dezie ebe o si]

N'ọnwa Jenụwarị 2001, onye isi ala Naijiria, Olusegun Obasanjo họpụtara Bello ka ọ bụrụ onye minista na-ahụ maka ọrụ ugbo na mmepe ime obodo, ma weghara ọkwa ahụ na February 2001. Onye isi ala Obasanjo weghaara Bello ka e mesịrị họpụta ya na May 2003.

Na Bello dị ka Minista, Ministry of Agriculture and Rural Development kwalitere okporo ụzọ okporo ụzọ site n'ime ime obodo gaa n'ahịa obodo ma na-enye ụlọ ọrụ mmiri iji nyere aka na-agba mmiri nke ala ubi, mgbe ụfọdụ na njikọ nke Ministry of Water Resources na United Nations.

Bello bụ minista na-ahụ maka ọrụ ugbo na Naịjirịa kemgbe.

Minista na-ahụ maka ọrụ ugbo na mmiri[dezie | dezie ebe o si]

Na Jenụwarị 2007, e wepụrụ ọnụ ọgụgụ nke ministri site na 34 ruo 19. Ejikọtara Federal Ministry of Agriculture and Rural Development na Ministry of Water Resources ka ọ bụrụ ozi kachasị ukwuu, Bello dị ka Minista Ọrụ Ugbo na Mmiri na Minista abụọ. nke Steeti.

Arụmụka[dezie | dezie ebe o si]

Ọnwa anọ ka Bello nwesịrị ọkwa ọhụrụ ya, ọ kwadoro ibubata nde tọn ole na ole nke agwa na Nigeria site na Burkina Faso, mkpebi nke a katọrọ nke ukwuu na mgbasa ozi.

E boro Bello ebubo site n'aka onye bụbu onyeisi oche ndị otu Sineti na-ahụ maka ọrụ ugbo, Sinetọ Bode Olowoporoku, na ya na ụlọ ọrụ mba ofesi gbakọrọ ọnụ iji wayo obodo ahụ n'ihe gbasara ijeri naira 3.4 maka mbubata fatịlaịza. Dị ka ebubo a si kwuo, a na-ekwu na otu akpa fatịlaịza na-efu N1500 na Ukraine, bụ obodo bụ isi na-ebubata, ma eboro ebubo na Ministri na-ere ya N2800 na oke nke ọ bụla minista na-ebu. Bello gwara ndị Federal Cabinet na nkewa a bụ n'ihi njem na ụgwọ ọrụ ndị a na-enweta n'oge ebufe fatịlaịza sitere na Ukraine gaa Nigeria, nke ndị Cabinet nabatara. Ụlọọrụ Economic and Financial Crimes Commission (EFCC) na Independent Corrupt Practices Commission (ICPC) kagburu ikpe a.

Olowoporoku gara n'ihu na usoro ya megide Bello, ọbụna kpọpụrụ onye isi ala maka ọrụ ugbo, Bamidele Dada, na ụlọ ndị Sineti mgbe ọ bịara ikwu okwu ahụ. Bello kwuru na Olowoporoku nwere vendetta megide ya n'ihi na enyeghị ya nkwekọrịta fatịlaịza n'oge usoro a, nke nwere ike nweta ya nde naira 200. Onye omebe iwu gọnarịrị mgbe ọ bụla ọ na-arịọ nkwekọrịta n'aka Ministri, ma nchọpụta mere na Bello ziri ezi, na Sineti wepụrụ Olowoporoku n'ọkwá ya dị ka onyeisi oche nke Kọmitii Na-ahụ Maka Ọrụ Ugbo ma wepụ ya na kọmitii niile. E mechara chụpụ ya na pati People's Democratic Party na-achị. Ndị mgbasa ozi kpuchiri okwu ahụ nke ọma.

Utu aha na onyinye[dezie | dezie ebe o si]

E nyere Bello aha onye isi nke "Dan Iyan Adamawa" na 1989 site n'aka kansụl eze nke ala nna ya Gongola. N'afọ 2003, o nwetakwara aha ọchịchị ọzọ; "otun Babalakin" in Ekiti State.

Bello e mere onye otu Chartered Institute of Bankers of Nigeria (FCIB) n'afọ 1991. Ụlọ akwụkwọ nkà na ụzụ Ladoke Akintola nyere ya ihe nzere Honorary Doctorate (Honoris Causa).

Akpọrọ Bello onye ọchịagha nke Order of the Federal Republic na Disemba 2006, onye mbụ na-eje ozi na Federal Cabinet nke a ga-achọ mma n'ụzọ dị otu a. Ọ nwetakwara ọtụtụ ihe nrite onye isi, ma bụrụkwa nke ọtụtụ ụlọ ọrụ mgbasa ozi nọ na Naịjirịa họpụtara ya maka ihe nrite onye minista nke afọ.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Bello lụrụ onye na-ere ọgwụ bụ Lubabatu Bello, ma ha nwere ụmụ isii. [Ihe ndekọ achọrọ]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Cabinet of President Olusegun Obasanjo 1999-2003

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Cabinet of President Olusegun Obasanjo 2003-2007