Adekunle Lawal

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Adekunle Lawal
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
aha n'asụsụ obodoAdekunle Lawal Dezie
Aha enyereAdekunle Dezie
aha ezinụlọ yaLawal Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya8 Febụwarị 1934 Dezie
Ebe ọmụmụLagos Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya27 Novemba 1980 Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Yoruba Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba, pidgin Naịjirịa Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jiLagos State Governor, Gọvanọ Imo steeti Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum Ahmadu Bello, Methodist Boys' High School Dezie
agbụrụNdi Yoruba Dezie

Adekunle Shamusideen Lawal Listen (help·info) (8 Febrụwarị 1934 – 27 Nọvemba 1980) bụ onye Naịja Naval Admiral onye jere ozi dịka Gọvanọ ndị agha nke Lagos steeti site na 1975 ruo 1977 na Gọvanọ ndị agha nke Imo site steeti na 1977 ruo  .

Ndụ mmalite na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A njikọ Adekunle Shamusideen Lawal na 8 February 1934 nye Ayinde Sulemon Lawal na Ejide Afusat Disu-Lawal na Lagos, Western Region, British Nigeria now Lagos State Nigeria.

.Ọ akụkọ akwụkwọ ya na Holy Cross Cathedral School, Lagos, Nigeria (1942-1945) na St Peters Faji School, Lagos Nigeria (1945-1949).  Agụchara ụlọ akwụkwọ na Methodist Boys' High School dị na Lagos [1] [2] (1950-1955), ebe ọama GCE asaa (Cambridge University) O'Levels, emesia ọ gara n'ihu nata ọba Advanced Level ya.  nke Education (A-level) na isiokwu atọ (1958).  Ọ akwụkwọ akwụkwọ na College of Technology na Zaria, Nigeria.  Na 1960, a mgbaàmà ya onye otu Institute of Mechanical Engineers.  Ọ bụ ọrụ na Ministry of Works and Survey na Lagos, Nigeria dị ka Assistant Technical Officer na akara (Mechanical) (July ruo October 1959).  Ọ gara Mahadum Ahmadu Bello, Zaria, Nigeria (1960-1963), site na ebe ọ akwụkwọ akwụkwọ na 1963 na B.Sc.  (Eng) Nkwanye ugwu.  O nwere CMarEng na FIMarEng (onye otu Chartered na onye otu ibe nke Institute of Marine Engineering) na CNSE na FNSE (Chartered na onye otu onye otu Nigeria Society of Engineers), na FSS na PSC.

Adekunle Lawal sonyeere ndị agha mmirika Royal Nigeria na September 1963 dị ka onye anya.  N'afọ 1964, a kwalitere ya na Lieutenant.  Na Machị 1964 ọ gara nkuzi injinia mmiri na Royal Naval Ships na Rotterdam, Holland.  N'afọ 1966, e buliri ya ịbụ Lieutenant Commander.  Site na 1969 ruo 1971, ọ gara ụlọ akwụkwọ Defence Naval Staff College na Wellington, India, ebe ọ ikike M.Sc.(Eng).  Dị ka onye akwụkwọ akwụkwọ na post, ọ akwụkwọ ya na Naval Dock Yard na Bombay, India site na 1970-1971.  Ọ bụ Chief of Material in the Nigerian Navy from 1973 to 1978 and is one of the Supreme Military Council SMC site 1972 ruo 1975 n'oge arọ General Yakubu Gowon .  A họpụtakwara Adekunle Lawal ka ọ bụrụ Board of Nigeria Port Authority ka ọ bụrụ onye isi oche zuru oke site na 1972 ruo 1975. Adekunle Lawal rụkwara ọrụ dịka onye isi injinia n'ese ụgbọ mmiri ndị agha mmirika NNS Ogoja, NNS Beecroft na NNS  Nigeria oge ya na ndị agha mmiri mmiri.  </link>[ a nkịtị ]

A mgbaàmà ya Gọvanọ ndị agha na steeti Legọs n'Ọnọ Julaị 1975 [1] ka agha obodo Naijiria wetara General Murtala Mohammed n' መረdii.  Ụfọdụ steeti kacha nwee ndị na-ahụ, otu n'ime nsogbu ndị ya chere ihu bụ ijikwa okporo ụzọ na-agba ndị.  N'oge World Black na African Festival of Arts and Culture, o me nha atumatu a odd-ọbụna rationing okporo okporo ụzọ ụzọ iji mee ka mkpọ na steeti dị mfe.  A na-anabata ndị nwe ụgbọ ala nke akara akwụkwọ akara akara na ọnụọgụ ọnụọgụ n' Broad okporo ụzọ na akwụkwọ, Wednesde na , yana ndị nwere ọnụọgụ dị iche na Tuzdee, Tọzdee na Satọde.  [2] Ọ bụ Gọvanọ ndị agha Legọs steeti ruo afọ 1977 mgbe e bufere ya ka ọ bụrụ ikike Imo steeti n'afọ 1977. Ọ ngwaọrụ n'ọkwa a ruo Julaị 1978, [3] emesia ọ na-azụrụ ọrụ ya na ndị agha mmiri.  ụdị dịka onye isi ihe (Engineering).

Adekunle Lawal ji aka ya lara ezumike nka n'ọrụ ndị agha mmiri Naịjirịa dịka onye isi n'afọ 1979, ma mgbe ọ rịasịrị ọrịa ọ nwụrụ na Nọvemba 1980. Ọ bụ nwunye ya bụ Mrs. Taiwo Adefunmilayo Olufunmilayo née Adesanya na ụmụ ya isii.

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]