Anthony Ibe Onyearugbulem

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Anthony Ibe Onyearugbulem
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
aha n'asụsụ obodoAnthony Ibe Onyearugbulem Dezie
Aha ọmụmụAnthony Ibe Onyearugbulem Dezie
Aha enyereAnthony Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya9 Julaị 1955 Dezie
Ebe ọmụmụIkeduru Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya26 Julaị 2002 Dezie
Asụsụ obodoAsụ̀sụ̀ Ìgbò Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụ̀sụ̀ Ìgbò, Asụsụ Hausa, pidgin Naịjirịa Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jiGovernor of Edo State, Gọvanọ nke Ondo Steeti Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịPeople's Democratic Party Dezie
agbụrụNdị Igbo Dezie
Ụcha ime anyabrown Dezie
ụcha ntụtụ isiNtụtụ ojii Dezie
na-esochiBaba Adamu Iyam Dezie
nọchiriLucky Nosakhare Igbinedion Dezie
nnọchiaha nkeonweL485 Dezie

. [1]Anthony Ibe Onyearugbulem // ⓘ</link> (1955–2002) bụ onye ọchịchịagha ndị agha mmiri nke jere ozi dịka onye ụmụaka ndị agha na steeti Ondo (August 1996 – Ọgọst 1998) n'oge ndị agha nke General Sani Abacha .  Ọta onye ndị agha na steeti Edo n'August 1998, nyefere ụdị n'aka ụdị ndị Lucky Igbinedion na Mee 1999

ndabere[dezie | dezie ebe o si]

. [2]Anthony Ibe Onyearugbulem njikwa na 9 Julaị 1955 na Owalla Avuvu na Ikeduru, Imo State .  Ọ akwụkwọ akwụkwọ na St. Columbia's Secondary School, Amaimo (1970–1972) na Enyiogugu High School, Mbaise (1972–1974).  Ɔ sonyeere ndị agha mmiri wee nye ya ọrụ na Julaị 1, 1978

Onye nchịkwa agha[dezie | dezie ebe o si]

. [3]Onyearugbulem jere ozi dịka onye ụmụaka ndị agha na steeti Ondo site na Ọgọst 1996 ruo Ọgọst 1998. [1] Dị ka onye ụmụaka nke Ondo steeti, ọ kpalitere iwe n'etiti ndị Auga site n'igonye ọrụ ụlọ n'ihu Alani  nke Idoani, onye ụfọdụ kwuru na ọ nweghị ego eze.  [2] Muhammadu ya ọtụtụ ọrụ okporo ụzọ na steeti Ondo, nke a ihe nketa a na-echetakarị ya

. [4]Egoro ya onye isi ndị agha mmiri na Julaị 1998 wee ziga ya na steeti Edo na Ọgọst 7, 1998, dịka onye ụmụaka ndị agha.  [1] Ọ gbara mbọ ime Louis oche nke kansụl Obas dị n'Edo steeti ka ọ bụrụ ọkwa ngbanwe, mkparị eze ala eze Benin oge ochie.  [2] N'ịgba egwu ndebanye aha ndị mbụ aka tupu oge a ga-eme n' onye kwuo uche ya, Onyearugbulem doro aka ná ntĩ na ndị nne na nna na ndị na-egosi ga- , mmetụta ndebanye aha maka ụmụ ha ka ha  na-abanye n'akwụkwọ steeti.

Mgbe e mesịrị ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

. [5]E mere ya ka ọ laa ezumike nká n'afọ 1999 obere oge ka ndị na-eso ụzọ, ya na ndị ọzọ bụ́ ndị na-achi ụzọ n'azọ ndị agha.  [1] N'afọ 2002, Onyearugbulem na otu pati People's Democratic Party (PDP) wee kwupụta mmepụta ya ịzọ ọkwa ọkwa Imo steeti n'afọ 2003 n'elu ikpo okwu All Nigeria Peoples Party (ANPP).  [2] Mgbe afu ahụ ihuenyo, Onyearugbulem gburu na ike n'otu ọnụ ụlọ oriri na dị na Kaduna n'ụdịdị omimi.  [3]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Nigeria States. WorldStatesmen. Archived from the original on 23 December 2009. Retrieved on 2009-12-28.
  2. CHARLES OGUGBUAJA AND SAXONE AKHAINE (July 28, 2002). Onyearugbulem: Shock, Disbelief Greet Death. The Guardian. Retrieved on 2009-12-28.
  3. Funso Muraina (2003-05-10). 'I Deserve a Medal from Adefarati'. ThisDay. Archived from the original on 2010-08-25. Retrieved on 2009-12-28.
  4. Transition or Travesty: Nigeria's Endless Process of Return to Civilian Rule. Human Rights Watch (1 October 1997). Archived from the original on 10 October 2012. Retrieved on 2009-12-28.
  5. Dennis Okenwa (2003-02-22). Imo ANPP and Bloodshed. Archived from the original on 2005-01-12. Retrieved on 2009-12-28.