Asụsụ Ewondo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ewondo
Spoken in: Cameroon Gabon, Guinée, Centrafrique, Congo
Total speakers: Àtụ:Sigfig
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Volta-Congo
   Benue–Congo
    Bantoid
     Southern Bantoid
      Bantu(Zone A)
       Beti
        Ewondo
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2: ewo
ISO 639-3: ewo

Ewondo ma ọ bụ Beti bụ asụsụ nke Ndị Fang-Beti (nke doro anya Beti be Nanga, ndị bi n'oké ọhịa, ma ọ bụ naanị Fang-Betti) nke Cameroon. Asụsụ ahụ nwere ndị na-asụ ya 577,700 n'afọ 1982. Ewondo bụ Asụsụ azụmahịa. Asụsụ ndị a gụnyere Badjia (Bakjo), Bafeuk, Bemvele (Mvele, Yezum, Yesoum), Bane, Beti, Enoah, Evouzok, Fong, Mbida-Bani, Mvete, Mvog-Niengue, Omvang, Yabekolo (Yebekolo), Yabeka, na Yabekanga. Ndị na-asụ Ewondo bi na Mpaghara etiti Cameroon na mpaghara ugwu nke nke Océan na mpaghara ndịda.

Ewondo bụ Asụsụ Bantu. Ọ bụ asụsụ nke Ndị Beti (Yaunde-Fang), ma nwee ike ịghọta ya na asụsụ Bulu, Eton, na Fang.

[1]'afọ 2011, enwere nchegbu n'etiti ndị ọkà mmụta asụsụ Cameroon na French na-ewepụ asụsụ ahụ na mba ahụ.

Nbudata[dezie | dezie ebe o si]

Ewondo (Beti) na-ekpuchi ngalaba niile nke Mfoundi, Mefou-et-Afamba, Mef ou-Akono, Nyong-et-So'o, Nyong'et-Mfoumou (Central Region), na akụkụ nke Océan Department (Southern Region). [2]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Ewondo malitere n'ọhịa ndịda nke osimiri Sanaga.

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ okwu[dezie | dezie ebe o si]

Akpụkpọ ahụ Alveolar Palatal Velar Egbugbere ọnụ<br id="mwOg"> Mkpịsị aka
Plosive enweghị olu p t k k͡p
kwuru okwu b d ɡọ ɡ͡b
Nri mb nd ŋɡ ŋmɡ͡b
Africate enweghị olu t͡s
kwuru okwu d͡z
Nri nd͡z
Ihe na-esiri ike enweghị olu f s h
kwuru okwu v z
Nri Ọ bụ ya ka a na-akpọɱv
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ
N'akụkụ l
Rhotic r
Ihe atụ j w

Mkpụrụedemede[dezie | dezie ebe o si]

N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ i u
N'etiti etiti na ə o
N'etiti oghere Ọ bụ Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya
Emeghe a

Usoro mkpụrụ akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ akwụkwọ n'asụsụ Ewondo
Nnukwu mkpụrụedemede
A B D Dz E Ə Ọ bụ F G Gb H M K Kp L M Mb Mgb Mv N Nd N'ihi ya Ng Ọ dịghị Ŋ O Ọ bụ P R U T Ts S V W Y Z
Akara dị ala
a b d dz na ə Ọ bụ f g gb h i k kp l m mb mgb mv n nd ndz ng ny ŋ o Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya p r u t ts s v w na z
Phonemes
a b d d͡z na ə Ọ bụ f ɡọ ɡ͡b h i k k͡p l m m͡b mɡ͡b Ọ bụ ezie na ọ bụ ezie na n n͡d nd͡z ŋ͡ɡ ɲ ŋ o Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya p r u t t͡s s v w j z

A na-egosi ụdaolu na diacritics na ụdaume:

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ewondo Popular

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

Yesoum), Bane, Beti, Enoah, Evouzok, Fong, Mbida-Bani, Mvete, Mvog-Niengue, Omvang, Yabekolo (Yebekolo), Yabeka, na Yabekanga. Ndị na-asụ Ewondo bi na Mpaghara etiti Cameroon na mpaghara ugwu nke nke

  1. http://quotidien.mutations-multimedia.com/index.php?option=com_content&view=article&id=2962:patrimoine-la-langue-ewondo-a-son-dictionnaire&catid=58:news&Itemid=415Àtụ:Dead link
  2. (2012) in Binam Bikoi: Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM), Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in fr). Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Narrow Bantu languages