Ayo Ayoola-Amale

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ayo Ayoola-Amale
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereAdebisi Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya21 Mee 1970 Dezie
Ebe ọmụmụJos Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Yoruba Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye ọka iwu, ombudsperson, odee uri Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum Obafemi Awolowo, Mahadum nke Lagos Dezie
ogo mmụtaMaster of Laws Dezie
Ebe obibiAccra Dezie
agbụrụNdi Yoruba Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

Ayo Ayoola-Amale bụ onye odee na onye ọka iwu Africa .

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Mmalite Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Ayo Ayoola-Amale a mụrụ Adebisi Ayo Adekeye na Jos, Nigeria .

Ọ sonyere n'òtù udo [1] n'oge ọ bụ nwata wee bụrụ onye ndu nke ọgbakọ Rotaract na Guides Girl dị ka onye nọ n'afọ iri na ụma mgbe e hiwere otu ndị na-eduzi ụmụ nwanyị na-elekwasị anya na-arụ ọrụ na ikpe ziri ezi nke ọha mmadụ, dị ka ime ihe ike megide ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ. . Ọ bụ onye otu Rotary club na Women in Nigeria (WIN).

Nna ya bụ onye ọka iwu na onye gụsịrị akwụkwọ na Mahadum London ma bụrụ onye ọrụ nchekwa obodo nke jere ozi na Nigeria n'achọghị ọdịmma onwe ya dịka onye ndụmọdụ nchekwa obodo, onye ndụmọdụ nchekwa nke osote onye isi oche na onye isi ọrụ nchekwa steeti . Enyerela ya ọtụtụ ihe nrite, gụnyere onyinye ọgụgụ isi sitere na United States. [2] Ọ bụ ugbu a onye isi oche nke uwe nchebe kachasị elu na onyeisi oche nke ụlọ ọrụ ndị ọzọ; nne ya bụ nwa-nwanyi bụ onye ọchụnta ego.

Mgbe ọ dị afọ iri, ọ kwagara n' ọwụwa anyanwụ Naijiria n'ihi ọrụ mgbasa ozi nna ya, bụ ebe o tolitere na mpaghara naanị gọọmentị echekwabara na Kano. Ayo na-eto eto hụrụ akwụkwọ n'anya, ọ na-agụkwa akwụkwọ nke ukwuu na ọtụtụ ebe. Ọ bụ nwa akwụkwọ nke St Louis Secondary School, Bompai, Kano . Ọ gụrụ iwu na mahadum Obafemi Awolowo, ma kpọọ ya ụlọ mmanya n'afọ 1993. O mechara gaa Mahadum Lagos, ebe ọ nwetara akara ugo mmụta LLM mbụ ya na Mahadum Ghana wee gụchaa na LLM (ADR). O were aha nna Amale mgbe ọ lụrụ. Ka ọ dị ugbu a, ọ bi na Accra ma na-agakarị ụwa na njem udo ụwa na-ebuga ozi udo na nkwekọrịta zuru ụwa ọnụ na-akpali ndụ. [3]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ayo bụ onye ọka iwu, ọkachamara mkpebi esemokwu, onye ombudsman, onye nkwado nkwado na onye ndu, ọrụ mkpebi esemokwu mbụ, Inc. [4] Ọ bụ onye otu Chartered Institute of Arbitrators, UK. [5] Ayo nwere otutu asambodo ime obodo na nke mba uwa, njikwa NGO, na ide ihe okike wee gaa ogbako obodo, mba na mba di iche iche na ulo akwukwo banyere ide ihe na ihe ngosi. Ọ bụ onye nkuzi ukwu na onye isi ngalaba iwu, ngalaba iwu, Kings University College, Mahadum Wisconsin na Ghana Technology University College, Accra, Ghana

Dị ka ọkàiwu na ọkachamara na-edozi esemokwu[dezie | dezie ebe o si]

Ayo nwere ihe karịrị afọ iri na asatọ na ikpezi esemokwu n'ebe iwu ụlọ ọrụ ama ama nakwa afọ iri na ise dịka onye nkụzi n'ihe gbasara iwu, na iwu ịzụ ahịa, iwu mmepe ahịa nakwa ụlọọrụ na ahụ maka mmepụta ihe wee dịrị gabazieBusiness Law, Commercial Law na Practice, Company Law, ADR, Principles of Law wdg, na Nigeria, Ghana na Senegal . Ọ bụ onye mmekọ na onye isi ngalaba iwu azụmahịa na Ayo, Ajibulu na Co., Legal Practitioners and Notaries, Lagos na Bayo Ayorinde na Co., Legal Practitioners, Lagos. Ayo bụ Ombudsman na Mediator for Mediators beyond Borders International, USA [6] O gosila akwụkwọ na ọgbakọ dị iche iche nke obodo na nke mba ụwa gbasara Mkpebi esemokwu, Ngwongwo & Iwu Azụmahịa, Mmụta Udo, Udo na Nchebe ụmụ nwanyị, wdg. Ọ bụ onye ndụmọdụ gbasara iwu nke otu Ghana Association of Writers (GAW), Accra. [7]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ ikpezi nakwa ime udo[dezie | dezie ebe o si]

Ọ tọrọ ntọala Women International League for Peace and Freedom (WILPF), ngalaba Ghana, ma bụrụkwa Onye isi ala ugbu a. [8] Ayo bụ onyeisi n' International Association of Educators for World Peace (IAEWP) Senior Vice-President for Africa & Regional Chairperson for Africa of Diplomatic Commission of IAEWP (NGO ECOSOC - United Nations) IAEWP - Onye natara 1987 Peace Messenger Award of UN. Ọ bụ National Chancellor gara aga, (IAEWP) Nigeria Chapter na onye bụbu osote onye isi ala mba ụwa maka West-Africa (IAEWP).

Ayo bụ Global Harmony Association (GHA) osote onye isi oche, GHA Africa President. [9] Ọ bụkwa onye bụbu onye isi oche nke Pearl-Allied Group of Company, Nigeria (1996–2008). Ọ bụ onye otu ndị otu mba ụwa nke ndị ọkachamara raara onwe ha nye, Otu Humanity Institute, Auschwitz-Oswiecim, Poland, [10] Onye otu Council Advisory Council of Leaders, International Cities of Peace, USA, [11] Onye otu International Advisory Board of World Constitution. na Associationlọ omeiwu (WCPA), [12] Onye otu onye ndụmọdụ mba ụwa nke Sri Ramanuja Mission Trust, India. [13] [14]

Ọ bụ onye nnọchianya nke Love Foundation na UK ma soro kwa na Love begins with me dị n' obodo UK na-eme ajụjụ ọnụ . [15]

Ọ na-eje ozi na Central Advisory Committee of the Existential Harmony & Interdisciplinary Research Project na World Conference 2015. [16] Ọ bụ onye odeakwụkwọ mba, Njikọ nke NGO dị n'okpuru UN-DPI Ghana na onye ndụmọdụ gbasara iwu maka Ghana Federation of Disabled, ọrụ ọ wepụtara onwe ya ịrụ ). [17] Ayo bụkwa onyeisi otu National Peace Council (Universal Peace Federation International Ghana Chapter). [18] Ọ bụ onye nnọchi anya mpaghara maka World Mediation Organisation. [19] Ugbua ọ bụ onye otu WMO. Ayo bụ onye otu, International Editorial Board of Poetry and Peace Journal, International Society for Intercultural Studies and Research (ISISAR), ma nyekwa aka n'isiakwụkwọ na akwụkwọ udo zuru ụwa ọnụ, ọ bụ onye na-enye aka na ISISAR Journals, Handbook of Research Examining Global Peacemaking. na Global Age, Global Peace Science wdg. [20] Ọ gaala ọtụtụ Mgbasa Ozi na ogbako iwu udo, mba na mba ụwa.

Ọrụ edemede[dezie | dezie ebe o si]

Na 2010, Ayo, tọrọ ntọala Splendors of Dawn Poetry Foundation yana ya na onye Naijiria Poet na onye edemede, Diego Odoh Okenyodo [21] Co-guzobere na West Africa Poetry Prize (WAPP) na 2013, nke ọ bụ onye nduzi. Ọ bụ onye nchịkọta akụkọ na onye na-ebipụta akwụkwọ akụkọ Anthology "Notes of a Baobab" sitere na anụ ụlọ Butterflies na Elephants on Moon, Forum of Science and Arts na onye so na bọọdụ nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ akụkọ Wuerzart Literary, [22] Germany. Ọ bụ onye isi oche nke Heritage & On the Pathway Series- Akụkọ ifo nwata ọ bụla, abụ, egwu ụmụaka na egwuregwu.

Ayo Ayoola-Amale bụ onye dere mpịakọta isii nke abụ na egwuregwu ma bụrụkwa abụ ya na mmemme mba na mba ụwa. O gosila ọrụ ya na echiche ya na mahadum, ogbako, na mmemme na mpaghara, mba na mba ụwa. Ụfọdụ n'ime akwụkwọ ya gụnyere Broken Dreams (2011), egwuregwu, Life Script, nchịkọta uri na ụfọdụ bipụtara online. Ọ bụ osote onye isi ala, Africa nke ndị poets nke ụwa, [23] onye isi oche, World Poetry Movement, International Pen, Mbassem Women Writers Forum na FIDA . Ọ bụ onye ndụmọdụ gbasara iwu nke Ghana Association of Writers.

Na May 2013, Ayo na Splendors Performance Poetry Team bụ ndị sonyere na Yari Yari Ntoaso - Na-aga n'ihu na mkparịta ụka, Nzukọ Mba Nile na Accra, Ghana.

Ayo bụ onye nhazi nke "100 puku ndị na-ede uri maka mgbanwe" Accra (2013). Ọ bụ onye na-ede uri ọbịa na Medellin International Poetry Festival, Kistrech Poetry Festival na Kenya na mmemme agụmagụ akwụkwọ mba ụwa. [24] Egwu ya apụtala n'akụkọ ọdịnala nke mba na nke mba ụwa, akwụkwọ akụkọ, na akwụkwọ akụkọ ma sụgharịa ya n'asụsụ mba ụwa dị iche iche.

O meela, gụpụta abụ ya na nyiwe mpaghara, mba na mba ụwa, mmemme / ọrụ na mmemme.

Ihe nrite[dezie | dezie ebe o si]

  • Onye nnochite anya Universal maka Udo (Award sitere na Universal Peace Federation International) [25]
  • 2013 – Enyere Honorable Global Mediator (World Mediation Organisation) Berlin, Germany, n'ịkwado ọrụ achọghị ọdịmma onwe ya nye mmadụ na ntinye aka ya maka udo. [26]
  • IAEWP World Peace Ambassador, IAEWP - Onye natara 1987 Peace Messenger Award nke UN [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">a chọrọ nkọwa</span> ]
  • Ambassador, Love Foundation, UK – 2011 [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">a chọrọ nkọwa</span> ]
  • Academy of Universal Global Peace, New York City- Ambassador at Large for Global Peace [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">a chọrọ nkọwa</span> ]
  • Muse nke Poetic Harmony, 2011 [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">a chọrọ nkọwa</span> ]
  • Onye nnọchi anya udo na ịdị n'otu, Global Harmony International, 2010 [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">a chọrọ nkọwa</span> ]
  • Onye nnata ihe nrite Pentasi B Universal Inspirational Poet, 2017 [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">a chọrọ nkọwa</span> ]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta ndị ọrụ udo

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. "Ayo Ayoola-Amale", Women in Peace. Retrieved on 2018-01-22. (in en-US)
  2. Thailand) (30 November 2017). 2016 Eighth International Conference on Advanced Computational Intelligence (ICACI) : 14-16 Feb. 2016.. ISBN 9781522530336. OCLC 956658431. 
  3. Burrowes. "Creating A World Culture That Is Nonviolent", Nigerian Voice. Retrieved on 2018-01-22. (in en)
  4. First Conflict Resolution Services (en-US). First Conflict Resolution Services. Retrieved on 2018-01-22.
  5. Members Directory (en). www.ciarb.org. Archived from the original on 22 January 2018. Retrieved on 2018-01-22.
  6. "Ombuds Team for Mediators Beyond Borders! – Mediators Beyond Borders International", Mediators Beyond Borders International, 17 September 2015. Retrieved on 2018-01-22. (in en-US)
  7. Executive members of Ghana Association of Writers take office. mobile.ghanaweb.com/ (8 November 2010). Archived from the original on 4 March 2016. Retrieved on 24 December 2013.
  8. WILPF Ghana (en-US). WILPF Ghana. Archived from the original on 7 January 2018. Retrieved on 2018-01-22.
  9. Semashko. Ayo Ayoola-Amale: Muse of Poetic Harmony in Africa. peacefromharmony.org. Retrieved on 17 November 2013.
  10. ABOUT US (en-US). onehumanity.institute. Archived from the original on 2018-08-30. Retrieved on 2018-01-22.
  11. Ikorodu, Nigeria – International Cities of Peace (en-US). www.internationalcitiesofpeace.org. Archived from the original on 22 January 2018. Retrieved on 2018-01-22.
  12. World Coordinating Council of th. www.radford.edu. Archived from the original on 2021-05-14. Retrieved on 2018-01-22.
  13. Advisors. www.sriramanujamissiontrust.info. Retrieved on 2018-01-22.
  14. ramanuja. www.sriramanujamissiontrust.info. Retrieved on 2018-01-22.
  15. becker. Love Ambassadors – The Love Foundation. www.thelovefoundation.com. Retrieved on 2018-01-22.
  16. Existential Harmony – Research Projects And World Conference : 2015. existentialharmony.org. Archived from the original on 24 December 2013. Retrieved on 24 December 2013.
  17. Poets of the World. Archived from the original on 15 March 2014. Retrieved on 19 January 2014.
  18. Osei. Universal Peace Federation. UPF-Ghana Holds End-of-Year Assembly. Archived from the original on 2 February 2014. Retrieved on 19 January 2014.
  19. Regional Representative – Accra, Ghana. World Mediation Organization. Archived from the original on 22 March 2015. Retrieved on 21 March 2015.
  20. L (30 November 2017). Handbook of Research on Examining Global Peacemaking in the Digital Age (in en). IGI Global. ISBN 9781522530336. 
  21. "2015 World Poetry Day: Foundations Unveil New Poetry Album", Nigerian Voice. Retrieved on 2018-01-22. (in en)
  22. FORUM OF SCIENCE, ART AND CULTURE – Anthology Africa (de-DE). be-on-moon.org. Retrieved on 2018-01-01.
  23. Movimiento Poetas del Mundo. www.poetasdelmundo.com. Archived from the original on 20 September 2020. Retrieved on 2018-01-22.
  24. Ayo Ayoola-Amale – Kistrech Poetry Festival in Kenya (24 December 2013). Archived from the original on 24 December 2013. Retrieved on 2018-01-01.
  25. Ayo Ayoola-Amale – DAWN Commission (en-US). Retrieved on 2022-02-23.
  26. WMO Honorable Global Mediator. worldmediation.org. World Mediation Organization. Archived from the original on 24 December 2013. Retrieved on 24 December 2013.