Bunmi Dipo Salami

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Bunmi Dipo Salami
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereBunmi Dezie
aha ezinụlọ yaSalami Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya17 Ọgọọst 1967 Dezie
Ebe ọmụmụȮra Ekiti Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye na-akwado ikike mmadụ, women's rights activist Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum Obafemi Awolowo, Erasmus University Rotterdam, University College London Dezie
Bunmi Dipo-Salami
</img>
Bunmi Dipo-Salami,JP
Nkọwa nkeonwe Amụrụ ( 1967-08-17 ) Ọnwa Nke Asatọ 17, 1967 (afọ 56)
Obodo Naijiria
Nwunye Prof. Oladipo Salami
Ụmụaka Ee (b.1993)



</br> Dolapo (b.1995)



</br> Temisan (b.1997)
Alma mater Obafemi Awolowo University



</br> Mahadum Erasmus Rotterdam



</br> Mahadum University London
Ọrụ strategist mmepe



</br> onye na-akwado ikike mmadụ



</br> nchoputa pleg consulting na akụrụngwa

Bunmi Dipo-Salami (amuru August 17, 1967) bu onye Naijiria amuru nwanyi, [1] mmepe strategist na onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ. Ọ bụ onye isi na PLEG Centre, ụlọ ọrụ na-enyere aka ịkwalite ikike ndị isi na Nigeria na n'ofe Africa. Ọ bụ onye nhazi obodo Naijiria maka Townhall Radio. [2] [3]

Ndụ mmalite na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Tupu ọ rụọ ọrụ na ngalaba mmepe, Bunmi zụrụ azụ dịka onye nkuzi. O nwere Asambodo Nkà Mmụta Ọmụmụ nke Mba (NCE) nke nwere majors n'asụsụ bekee na French site na College of Education, Ikere-Ekiti (1988), ma nweta nzere bachelọ na Education, majụrụ n'asụsụ French & Literature sitere na mahadum Obafemi Awolowo a ma ama., Ile-Ife, Nigeria (1992). Mgbe ọ kwụsịrị nkuzi wee banye n'akụkụ mmepe na 1998, ọ kwadebere onwe ya [Master of Arts degree] na Development Studies, ọkachamara na Women, Gender, Development si International Institute of Social Studies (ISS), ( ugbu a Erasmus International Institute of Social Studies), The Hague (1992). O nwekwara asambodo Postgraduate na Gender, Social Justice, na Citizenship si na Development Planning Unit (DPU) na Mahadum Mahadum London (2007). Na mgbakwunye, o nwere asambodo post-gụsịrị akwụkwọ na Governance, Democratization na Public Policy sitere na Erasmus International Institute of Social Studies, The Hague (2015). [4]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Bunmi jere ozi na ngalaba ọha, nkeonwe na nke anaghị akwụ ụgwọ nke akụ na ụba. Ọ nọ na ngalaba agụmakwụkwọ ka onye nkuzi asụsụ French n'ụlọ akwụkwọ sekọndrị na Moremi High School, Ile-Ife (1993–1995), na onye nkuzi asụsụ French na akwụkwọ na ụlọ akwụkwọ mahadum – Osun State College of Education (1995– 1998), na Mahadum Obafemi Awolowo, Ile-Ife (1995 ruo 1997). [5]

Ọ rụkwara ọrụ na ngalaba anaghị akwụ ụgwọ na Nigeria dịka onye ọrụ mmemme na Center for Human Development, Ile-Ife (1998–2000). O sonyeere Baobab for Women's Human Rights, Lagos ka onye na-ahụ maka mmemme na 2000 wee ruo n'ọkwa onye isi mmemme na 2006. N'otu aka ahụ, bụ Senior Trainer na Co-Coordinator of the International Women's Democracy Network (IWDN) na Women's Learning Partnership for Rights and Development, na United States n'etiti 2007 na 2008. Ọ malitere LaRen Consulting na 2009 ma bụrụ onye isi ndụmọdụ/CEO ruo mgbe a kpọrọ ya ije ozi na gọọmentị nke steeti ya, Ekiti na 2010. Dị ka onye ọrụ ọha, ọ rụrụ ọrụ n'oge dị iche iche dị ka Kọmishọna yana onye ndụmọdụ pụrụ iche nye Gọvanọ, na-arụ ọrụ maka atụmatụ, MDGs & Multilateral Relations; Mmekọrịta na mmekọrịta mba ụwa; na MDGs & Mmekọrịta Mmepe ruo 2014. [6] [7]

Bunmi tọrọ ntọala PLEG Consulting na Resources, ụlọ ọrụ na-etinye aka na ịnye ndụmọdụ na ọrụ nkwekọrịta na mpaghara dị iche iche - ndu na njikwa ọrụ mmadụ; mkparita uka na nkwekọrịta; ahịa ịre ụlọ; ihe owuwu; mgbasa ozi dijitalụ; njikwa mmemme, n'etiti ndị ọzọ. Ọ bụ onye isi ugbu a na BAOBAB maka ikike ụmụ nwanyị, otu anaghị akwụ ụgwọ maka ịkwalite ọnọdụ ụmụ nwanyị na ụmụ agbọghọ site na ntinye aka na mpaghara ndị a: ikike ụmụ nwanyị na ụwa nke ọrụ; Nkwalite Ndu ụmụ nwanyị; Ụdị nwoke na nwanyị na-achị achị; Nkwanye ụmụ nwanyị na-eto eto; na Ịkwalite Otu Ụmụ nwanyị Ike. [8] [9] [10]

Ọ bụ onye isi oche ntọala nke Board of Trustees for Brave Heart Initiative (BHI) ma bụrụkwa onye isi oche Board of Trustees of Widening Scope for Rights and Development (WISCORD) na Center for Gender Economics Africa (CGE-Africa). Ọ na-anọdụkwa na bọọdụ nke ọtụtụ ụlọ ọrụ na-abụghị uru na ngalaba nkeonwe. [11] [12]

Onye nyocha na onye edemede, Bunmi ewepụtala akwụkwọ nyocha agụmakwụkwọ ise (5) wee rụọ ọtụtụ ọrụ nyocha ihe n'ime afọ. Na mgbakwunye, o nwere ihe karịrị edemede iri atọ (30) na edemede maka otuto ya ma nyekwa aka n'ihe dị ka akwụkwọ iri (10). [13] [14]

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Bunmi lụrụ prọfesọ Dipo Salami na ha nwere ụmụ atọ - Yeside (1993), Dolapo (1995) na Temisan (1997). Ọ na-amasị ịgba egwu na njem. [15] [16] [17]

Ihe nrite na nnabata[dezie | dezie ebe o si]

  • Nkà mmụta gụsịrị akwụkwọ na Japan / Ụlọ akụ Ụwa (World Bank 2001-2002) [18]
  • Mmekọrịta Chevening (UK FCO, 2007) [19]
  • Ikpe ziri ezi nke Udo (Gọọmenti etiti Naijiria, 2012) [20]
  • Asambodo nnabata (Ministry of Gender and Development, Liberia 2012) [21]
  • Ihe nrite mmepe kacha mma na mmalite (Life Changers Foundation UK, 2013) [22]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Bunmi Dipo-Salami. africanfeministforum.com/ (March 19, 2016). Retrieved on October 9, 2019.
  2. I Work To Give Women A Voice – Dipo-Salami. leadership.ng/. Retrieved on October 9, 2019.
  3. CONTRIBUTORS. www.radiotownhall.com/. Archived from the original on October 13, 2019. Retrieved on September 4, 2019.
  4. Olubunmi Dipo-Salami. researchgate.net/. Retrieved on October 9, 2019.
  5. Why We Must Name And Shame Rapists In Nigeria – Bunmi Dipo-Salami. theinterview.ng/ (July 15, 2019). Retrieved on October 3, 2019.
  6. Ekiti begins consultations on roadmap to economic recovery. www.ghanamma.com/. Retrieved on October 9, 2019.
  7. Ekiti begins consultations on roadmap to economic recovery. dailypost.ng/ (December 24, 2011). Retrieved on October 3, 2019.
  8. Fighting the Good Fight for Women's Rights. npr.org/. Retrieved on June 5, 2019.
  9. 'Adulterous' teenager sentenced to death by stoning. irishexaminer.com/ (October 22, 2004). Retrieved on June 23, 2019.
  10. "Sharia & BAOBAB publication". Retrieved on April 10, 2019.
  11. Our Board. braveheartinitiative.org/ (August 3, 2016). Retrieved on October 5, 2019.
  12. Interviews with WLP Partners on organizational work and future plans. learningpartnership.org/. Archived from the original on October 13, 2019. Retrieved on October 5, 2019.
  13. "Who Needs an HIV Policy?". Retrieved on June 10, 2019.
  14. Mainstreaming a gender justice approach : a manual to support NGOs in self-assessing their gender mainstreaming competence. bibalex.org/KIT/. Retrieved on October 10, 2019.
  15. "I find that my role models are women around me who have come before me" – Temisan Dipo-Salami. heir.com.ng/. Retrieved on October 9, 2019.
  16. "CURRICULUM VITAE:Professor Oladipo SALAMI, DPhil". Retrieved on June 10, 2019.
  17. Yeside Dipo-Salami. new.usgbc.org/. Retrieved on August 17, 2019.
  18. "what is the most important feature[key success factor]". DOI:10.1596/1020-797X_13_1_BM. 
  19. BOARD OF TRUSTEES. cgeafrica.org/. Retrieved on June 6, 2019.
  20. Why We Must Name And Shame Rapists In Nigeria – Bunmi Dipo-Salami, JP. baobabwomenblogspot.site123.me/. Retrieved on October 6, 2019.
  21. Meet the team. olajoshua44.wixsite.com/plegconsult. Retrieved on October 6, 2019.
  22. Dipo – Salami Bags 2013 Best Development Initiative Awards. ekitistate.gov.ng/. Retrieved on June 4, 2019.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]