Bwatiye people

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Ndị Bwatiye nke a na-akpọkarị Bachama bụ ndị a na-ahụ na Numan, Demsa na Lamurde mpaghara na Ndịda akụkụ nke Steeti Adamawa na n'akụkụ ụfọdụ nke mba Cameroons Republic.[1][2][3]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Enwere ike ịchọta mmalite ndị Bwatiye na ndị Gobir. Dị ka akụkọ ihe mere eme si kwuo, ndị Gobir bi n'ókèala Niger na ụfọdụ Northwestern Nigeria. Ha dị ike ma nwee obi ike n'ihi ikike na nkà ha n'agha na ọrụ nka. Otú ọ dị, ndị Tuaregs si Ijipt na-achịkwa ha ma manye ha ịkwaga n'ebe ndịda nke a na-akpọ ugbu a ugwu ọwụwa anyanwụ Naịjirịa. Ọzọkwa, agha siri ike sitere n'aka ndị Bornu manyere ha ka ha gaa ebe ha nọ ugbu a, Adamawa State.[4][5]

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Ndị Bwatiye na-asụ asụsụ Bachama[4]

Ememme[dezie | dezie ebe o si]

Emume ọdịnala Bachama Kwete kwa afọ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ emume ime mmụọ na ọdịbendị ụbọchị asaa nke a na-eme iji sọpụrụ chi ha na-eri akwụkwọ nri (Homonpwa ka Puledan) maka onyinye nke ihe ọkụkụ[6]

Njuwa Fishing Festival nke ndị Bwatiye[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ emume ịkụ azụ ụbọchị abụọ nke na-adọta ọtụtụ ndị ọkụ azụ gburugburu mba ahụ iji gosipụta nkà ịkụ azụ ha. O nweghị ụbọchị a kapịrị ọnụ mana ọ na-apụta n'ọnwa Eprel.[7]

Ememme Vunon[dezie | dezie ebe o si]

A maara ya nke ọma dị ka Farai-Farai. Ọ bụ emume ụbọchị anọ nke na-ejikọ Demsa, Mbula, Numan na Lamurde n'ofufe chi ha na ikwupụtakwa ọrụ ugbo. Ọ bụ otu n'ime nnukwu emume nke ndị Bwatiye nke gụnyere ịbụ abụ, ịgba egwu na igosi ọtụtụ ihe ịchọ mma.[8]

Ọchịchị Ọdịnala[dezie | dezie ebe o si]

Ndị Bwatiye jiri usoro ọchịchị eze mee ihe na aha e nyere onye na-achị ha bụ Hama Bachama. Hama Bachama nke ugbu a bụ DanieI Ismaila[9]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Bwatiye traditional marriage unique – Travel expert (en-GB). Vanguard News (2019-03-19). Retrieved on 2022-05-21.
  2. FEATURES: Why Bachama do not charge huge bride price (en-US). 21st CENTURY CHRONICLE (2021-09-04). Retrieved on 2022-05-21.
  3. Verfasser. Illness-related practices for the management of childhood malaria among the Bwatiye people of north-eastern Nigeria. OCLC 1186564983. 
  4. 4.0 4.1 Carnochan (1967). "The Coming of the Fulani: A Bachama Oral Tradition". Bulletin of the School of Oriental and African Studies, University of London 30 (3): 622–633. 
  5. Collingwood (1970). Garden of memories. London: H.F. Wither by. ISBN 9780854930760. OCLC 247375. 
  6. Dailytrust News, Sports and Business, Politics | Dailytrust (en). Daily Trust. Retrieved on 2022-05-21.
  7. Njuwa Fishing Festival In Adamawa State :: Nigeria Information & Guide. www.nigeriagalleria.com. Retrieved on 2022-05-21.
  8. How rivers Benue, Gongola confluence can boost tourism in Numan (en). Daily Trust (2021-02-06). Retrieved on 2022-05-21.
  9. Hama Bachama: A paramount ruler's many worries (en-US). The Nation Newspaper (2021-01-03). Retrieved on 2022-05-21.