Chris Okotie

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Chris Okotie
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereChris Dezie
aha ezinụlọ yaOkotie Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya16 Jụn 1958 Dezie
Asụsụ obodoEdo Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Edo, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum nke Nigeria Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịFresh Democratic Party Dezie
candidacy in election2019 Nigerian presidential election Dezie
webụsaịtịhttp://revchrisokotie.com/ Dezie
Chris Okotie
President of Fresh Democratic Party
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
Àtụ:Str rep
2011
Personal details
Political partyFresh Democratic Party (FDP)

Christopher Oghenebrorie Okotie ( opera 16 June 1958) bụ onye mgbasa ozi televishọn Naijiria na onye pastọ nke Household of God Church International Ministries, star Pentikọstal [1] na Lagos pamo February 1987.

Okotie Francis Idje na Cecilia Okotie, na Ethiope-West, Delta State (mgbe ahụ Bendel State ).  Dị ka ike na-eto eto, ọ na-enwe egwuregwu n'ịbụ mgbe nile.  Mgbe ọ nọ n'iche akwụkwọ na Edo College, Benin City, ọ bụ onye otu eg egwu ụlọ akwụkwọ ma na-enwe ike n'ìgwè mmadụ.  Ọ dịghị mgbe ọ tụlere akara talent ya ruo afọ mbụ ya na mahadum, mgbe nna ya nwụrụ.  Ihe omume egwu ya egwu ịgba mwe ọsọ, ịgba egwu na egwu.

Ọ gara ụlọ akwụkwọ na Edo College, Benin City .  N'afọ 1984, ọgụchara akara akara iwu na mahadum dị na Nsukka .  Okotie ụlọ ụlọ akwụkwọ ya ruo nwa oge iji gbasoo ọrụ egwu tupu ọ lọta na ike.  [1] Okotie ngosi ugboro abụọ ma kwupụta na ya ekewapụla egosi nke abụọ na June 24, 2012.

Ọ la n'iche n'akwụkwọ akwụkwọ iji gụchaa akwụkwọ wee gụchaa akara iwu.  Ka ọ na-aga ụlọ akwụkwọ iwu, ọ akwụkwọ akwụkwọ ya ọzọ iji ozi agharechi ya.  Okotie gara Grace Fellowship Bible School dị na Tulsa, Oklahoma, ma, n’oge na-ahụ anya ka e ịhụ, guzobe Ozi Ezin mgba nke Chineke.

. [1]Mgbe mgbe a na-arọputa ụzọ ụlọ ụka n'August 2020 mana mere ka ọ bụrụ iwu na ndị otu na-eyi mgbanwe imi ma ọ bụ ọta ihu, pastọ Okotie katọrọ echiche iji ihu ọta na-ekwu na ọ ga-abụ ntụgharị nke uche nke uche.  gbajiri agbaji.  n’ụbọchị ọnwụ nwụrụ wee kee nkewa n’etiti mmadụ na Chineke

GRACE GRACE/Karis Award bụ mmemme afụ ebere a na-anabata n'ịhụka ebe ọ na-achịkọta;  The Household of God International Ministries, Lagos .  Nkà ihe na-eduzi bụ na ikike ike, agụnyeghị ukwuu kama n'ikike ime ka ndị ọzọ dị ukwuu.  Ihe nrite Karis na-enye Nkwado, ebe ọ na-enye ndị Naijiria na-arụ ọrụ n'ụzọ ego bụ ndị nyegoro mba ahụ ọrụ iche, mana anaghị amata ma ọ bụ na-enye maka mgbasa aka ha na-ewu obodo.  Ụfọdụ ndị nnata bụ, Prof. Chike Obi, mathematician (1996), DIG Chris Omeben, onye uwe ojii lara ezumike nka (1997), Mazị Taiwo Akinwunmi bụ onye chepụtara ọkọlọtọ mba (1998), Hogan Bassey, onye bụbu onye mmeri n'  ịgba ọkpọ n'ogbe Commonwealth na ụwa (1999), Chief Michael Imodou, Onye isi ndị ọrụ (2000), Chief Margaret Ekpo (2001), onye na-akwado mba na ekiri, Mallam Aminu Kano, Nationalist (2004) na Isaac Adaka  Boro, onye na-akwado ikike mmadụ (2005).  </link>[ a nkịtị ]

Mmemme GRACE na-enyekwa ndị otu ọrụ ebere ego ego na ihe onwunwe mgbe niile dịka SOS Children Village, Sunshine Foundation, Pacelli School for the Blind and Partially Sighted and Little Saints Orphanage, Spinal Cord Injuries Association of Nigeria, na The Childcare Trust. </link>

. Okotie buru ụzọ zọọ ọkwa ọkwa n'okpuru ọkọlọtọ Justice Party (JP), nke Ralph Obiorah na-edu ka e kpara nkata ịpụ na imegide primaries nke National Democratic Party (NDP);  Omeri Olusegun Obasanjo na mbụ aka May 2003. Ọ zọọrọ ọzọ n'afọ 2007 n'elu ikpo okwu nke otu pati o hibere, Fresh Democratic party, FRESH wee merie Umaru Yar'Adua na mbụ aka May 2007 .  Mgbe ahụ na 2011, ọ gbara ọsọ na-efunahụ President Goodluck Jonathan

Esemokwu[dezie | dezie ebe o si]

'. [2]Okotie nwere nnwere onwe ụka ọha na eze na onye Naijiria ibe TB Joshua, na-ezo aka na ya dị ka 'onye mgbasa ozi'.

Mbipụta[dezie | dezie ebe o si]

Okotie ebipụtala akwụkwọ ma bụrụ onye na-enye aka mgbe niile n'ọtụtụ akwụkwọ akụkọ Naijiria.

  • Akwụsịla Ikpeazụ (akwụkwọ ere kacha mma, 2001)
  • Agha ụjọ karịrị hashtags
  • Nzukọ nke geriatrics
  • Na-achọ ndị na-agbanwe egwuregwu
  • Mgbanwe ike: ihe ndị na-agụ m na-ekwu
  • Ihe kpatara ọhụụ 20: 2020 ghọrọ ihe efu
  • Amụma steeti na azịza amụma
  • Adadevoh na nsogbu Ebola
  • Gọọmenti gbadoro ụkwụ na nzaghachi oge snafu
  • Mwakpo a dị ugbu a na agụmakwụkwọ
  • Iwe n'elu villaleaks et al
  • Oge iji gbanwee usoro ọchịchị
  • 2015: Ọ dị mkpa na nhọrọ mgbanwe paradigm
  • ASUU iku ume: ihe ọ pụtara na ndọrọ ndọrọ ọchịchị
  • Na-agụta ọnụ ahịa enweghị nchebe
  • Bọmbụ oge igwe mmadụ na-abịa
  • Na-eweghachite olile anya Naijiria furu efu

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]