Dauda Soroye Adegbenro

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Dauda Soroye Adegbenro
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
aha ezinụlọ yaAdégbénró Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1909 Dezie
Ebe ọmụmụAbeokuta Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya1975 Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Yoruba Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jiMinister for Trade and Industry Dezie
ebe agụmakwụkwọAbeokuta Grammar School Dezie

  Alhaji Oloye Dauda Soroye Adegbenro Listeni (1909-1975) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria, onye ndú mba nke Action Group (AG) Party na Minista nke Ala na Ọrụ. Ndị obodo ya na Abeokuta na-asọpụrụ ya, bụ ndị nyere ya utu aha ndị isi nke Balogun nke Owu Egba na Ekerin nke Egbaland.[1][2]

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ ya na 1909 na Ago-Owu, Abeokuta, Ogun State.[3] Dauda Soroye Adegbenro gara African School, Owowo maka agụmakwụkwọ praịmarị ya tupu ọ gaa Baptist Boys High School, Abeokuta na Abeokuta Grammar School maka agụmakọta sekọndrị ya.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọ malitere ọrụ ya na Nigerian Railway Corporation dị ka odeakwụkwọ site na 1930 ruo 1937.[4] Mgbe nke ahụ gasịrị, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-elekọta ụlọ ahịa na United African Company.[2]

ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Adegbenro esonyeghị na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ruo n'afọ 1940. Ọ bụ mgbe ahụ ka ọ sonyeere Awolowo, Akintola na ndị ọzọ na-amalite otu Action Group n'ọnwa Eprel afọ 1951. Òtù ahụ sonyere na ntuli aka nke 1951 na Western Region House of Assembly mana ọ tụfuru ọtụtụ oche na National Council of Nigeria na Cameroons (NCNC) nke Adegoke Adelabu duziri na mpaghara ahụ.[5] Ọ bụ ezie na nsonaazụ ntuli aka ahụ kwadoro NCNC, nnupụisi ndị na-esote ntuli aka nyere AG ihe ka ọtụtụ.[1]

Adegbenro, n'agbanyeghị, a họpụtara ya n'ụzọ dị mfe n'ihi ewu ewu ya na ndọrọ ndọrọ ọchịchị Egba. N'oge na-adịghị anya, Nzukọ Obodo họpụtara ya dị ka otu n'ime ndị nnọchi anya ya na Federal House of Representatives na Lagos. Ọ laghachiri n'ụlọ omebe iwu nke mpaghara ọdịda anyanwụ n'afọ 1954 ka ọ bụrụ onye omebe iwu nzuzo nye Minista Ikpe Ziri Ezi ma mesịa bụrụ Minista nke Ala na Ọrụ na Minista nke Gọọmentị Obodo. Ọ bụ onye nchịkwa nwere ike, nke a tụkwasịrị obi na nke doro anya. Ya na ndị isi pati ya na gọọmentị ya na-emekọ ihe ọnụ, ọkachasị Chief Awolowo onye bụ onye isi ala nke mpaghara ahụ n'oge ahụ. Ọ ga-anọgide na-abụ onye na-arụkọ ọrụ nke Chief ọbụna mgbe onye nke ikpeazụ ahụ gara n'ụgbọelu mba dị ka onye ndú mmegide na Federal House of Representatives.[1]

N'ịgbaso Nsogbu Action Group nke dugara Western Nigeria na nnukwu nsogbu ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mechara kpuchie mpaghara ahụ dum, a kwụsịtụrụ Adegbenro n'ọkwa n'ọchịchị ndị agha nke 1966. Ọ duziri Action Group mgbe a tụrụ Awolowo na ndị isi ndị ọzọ nke pati ahụ mkpọrọ.

N'oge Agha Obodo Naijiria, ọ bụ Minista na-ahụ maka Azụmaahịa na Ụlọ Ọrụ. Ọ hapụrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị n'afọ 1971.[4] Ọ nwụrụ na 1975[1]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 Uwechue (1991). Makers of Modern Africa, Second, United Kingdom: Africa Books Limited. ISBN 0903274183. 
  2. 2.0 2.1 Toyin. (2009). Historical dictionary of Nigeria, Genova, Ann., Lanham, Md.: Scarecrow Press. ISBN 9780810856158. OCLC 310171807. 
  3. D.S. Adegbenro: The Owu-born Premier of Western region.
  4. 4.0 4.1 Adegbenro Dauda Soroye (en-US). Litcaf (2016-01-22). Retrieved on 2021-04-27.
  5. 2019: Nigeria needs prudent leaders - Rewane-Adegbenro (en-US). The Nation Nigeria (2018-11-10). Retrieved on 2019-03-16.