Obafemi Awolowo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Obafemi Awolowo
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
aha n'asụsụ obodoObafemi Awolowo Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya6 Maachị 1909 Dezie
Ebe ọmụmụIkenne Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya9 Mee 1987 Dezie
Ebe ọ nwụrụIkenne Dezie
Dị/nwunyeHannah Idowu Dideolu Awolowo Dezie
nwaAyodele Soyode, Segun Awolowo Sr. Dezie
IkwuSegun Awolowo Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Yoruba Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba, pidgin Naịjirịa Dezie
Ala nna ochieIkenne, Ȯra Ogun, Naijiria Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ọka iwu, trade unionist, onye nkuzi Dezie
Ọkwá o jiprime minister, Minister of Finance of Nigeria Dezie
ebe agụmakwụkwọBaptist Boys’ High School, University of London, Wesley College, Ibadan Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịUnity Party of Nigeria Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaEfefe Kraịst Dezie
Onye òtù nkeFabian Society Dezie

Chief Obafemi Jeremiah Oyeniyi Awolowo GCFR (Yoruba: ; 6 Machị 1909 - 9 Mee 1987) bụ onye Naijiria na-ahụ maka mba na onye ọchịchị nke rụrụ ọrụ dị mkpa gbasara nnwere onwe nke Naịjirịa, Republics nke mbụ na nke abụọ na Agha Obodo.[1][2] Nwa onye ọrụ ugbo Yoruba, ọ bụ otu n'ime ndị mere onwe ha n'ezie n'etiti ndị ya na ha dịkọrọ ndụ na Naịjirịa.[3]

Mgbe ọ bụ nwa okorobịa, ọ bụ onye nta akụkọ na-arụsi ọrụ ike, na-edezi akwụkwọ dịka onye ọrụ Naịjirịa, n'elu ndị ọzọ.[4] Mgbe ọ natara nzere bachelors maka azụmahịa na Naịjirịa, ọ gara London iji nweta nzere ya na iwu.[5] Obafemi Awolowo bụ onye isi oche mbụ nke mpaghara ọdịda anyanwụ ma mesịa bụrụ kọmishọna gọọmentị etiti maka ego, na osote onye isi oche nke Federal Executive Council[6] n'oge agha obodo Naịjirịa.[7] Ọ bụ onye isi na-azọ ọkwa kachasị elu nke mba ya ugboro atọ.[8]

Ọ bụ nwa afọ Ikenne na Ogun Steeti nke ndịda ọdịda anyanwụ Naịjirịa, ọ malitere ọrụ ya, dịka ụfọdụ n'ime ndị ama ama n'oge ya, dịka onye na-ahụ maka mba na Nigerian Youth Movement nke o biliri wee bụrụ odeakwụkwọ mpaghara ọdịda anyanwụ.[9][4] Awolowo bụ onye na-ahụ maka ọtụtụ iwu mmekọrịta mmadụ na ibe ya nke mere ka Naịjirịa bụrụ mba ọgbara ọhụrụ.[10] Awolowo guzobekwara otu ndi Yoruba bụ Egbe Omo Oduduwa .[11] Awolowo bụ onye ndu mbụ nke azụmahịa gọọmentị na Mịnịsta nke ọchịchị ime obodo na ego, na onye isi ala mbụ nke mpaghara ọdịda anyanwụ n'okpuru usoro ndị omeiwu Naịjirịa, site n'afọ1952 ruo afọ 1959.[12] Ọ bụ onye isi ndị mmegide na ndị omeiwu etiti na gọọmentị Balewa site n'afọ 1959 ruo afọ 1963.[13][11] N'afọ 1963, a tụrụ ya mkpọrọ n'okpuru ebubo ịgba ọchịchị mgba okpuru ma gọọmentị agbagharaghị ya ruo n'afọ 1966, mgbe nke ahụ gasịrị, ọ malitere ọrụ dịka Mịnịsta na-ahụ maka ego.[14] N'ịghọta ihe a niile, Awolowo bụ onye mbụ n'oge a nke a kpọrọ aha ya dịka onye ndú nke ndị Yoruba (Yoruba: Asiwaju Awon Yoruba ma ọ bụ Asiwaju Omo Oodua).[15]

Mmalite ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Obafemi Awolowo Jeremiah Obafemi Oyeniyi Awolowo na 6 Machị 1909 n'ime obodo Remo nke Ikenne, dị naOgun Steeti nke Naịjirịa ugbu a. dịka naanị nwa nwoke nke David Shopolu Awolowo, onye ọrụ ugbo na onye ọrụ osisi, na Mary Efunyela Awolowo.[1] O nwere ụmụnne nwanyị abụọ na otu nwanne nne. A mụrụ nna Awolowo n'aka onye isi dị elu na onye otu Iwarefa, ndị isi nke otu ọdịnala Osugbo nke chịrị Ikenne. N'afọ 1896, nna Awolowo ghọrọ otu n'ime ndị obodo Ikenne mbụ ghọrọ Ndị Kraịst. Nne nne nna Awolowo, Adefule Awolowo, onye Awolowo hụrụ n'anya, bụ onye na-efe Ifá ofufe. Adefule, nne nne Awolowo, kwenyere na Obafemi bụ nlọ ụwa nke nna ya (nne nna ya). Ntughari nna Awolowo na Iso Ụzọ Kraịst na-emegidekarị nkwenkwe ezinụlọ ya. Ọ na-agbakarị ndị na-efe chi kịtịkpa, Obaluaye aka.[16] Nna ya mechara nwụọ na Eprel 8, afọ 1920, site na kịtịkpa mgbe Obafemi dị ihe dị ka afọ iri na otu.[17] Ọ gara ụlọ akwụkwọ dị iche iche, gụnyere Baptist Boys 'High School (BBHS), Abeokuta; wee bụrụ onye nkuzi na Abeokuta, mgbe nke ahụ gasịrị, o ruru eru dịka onye na-ede akwụkwọ mkpụmkpụ. Mgbe nke ahụ gasịrị, ọ rụrụ ọrụ dịka onye odeakwụkwọ na Wesley College Ibadan, yana onye na-ede akwụkwọ maka Nigerian Times .[18] Ọ bụ mgbe nke a gasịrị ka ọ malitere azụmahịa dị iche iche iji nyere aka nweta ego iji gaa UK maka ọmụmụ ihe ọzọ. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na Wesley College, Ibadan, n'afọ 1927, ọ debara aha na Mahadum nke London dịka nwa akwụkwọ mpụga ma gụsịa akwụkwọ na nzere nke Bachelor of Commerce (Hons.).[19] Ọ gara UK n'afọ1944 iji mụọ iwu na Mahadum nke London ma bụrụ onye a kpọrọ na Bar site na Honorable Society of the Inner Temple na 19 Nọvemba 1946.[17][20] N'afọ 1949, Awolowo hiwere Nigerian Tribune, akwụkwọ akụkọ Naijiria nke onwe ya, nke o ji gbasaa nghọta mba n'etiti ndị Naijiria.[21]

Ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Awolowo bụ onye isi gọọmentị etiti Naịjirịa.[22][23] N'ime ụzọ ya maka nnwere onwe Naịjirịa (1947) - usoro izizi nke onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naịjirịa gosipụtara - ọ kwadoro gọọmentị etiti dịka naanị ntọala maka njikọta mba n'ụzọ ziri ezi ma, dịka onye isi nke Action Group, o duziri ihe achọrọ maka iwu gọọmentị etiti, nke e webatara n'afọ 1954 Lyttleton Constitution, na-agbaso ihe nlereanya nke ndị nnọchi anya mpaghara ọdịda anyanwụ nke ya duziri.[24] Dịka onye prịm Minista ọ gosipụtara na ọ bụ ma ahụtakwa ya dịka onye ọhụụ na onye nchịkwa dị ike. Awolowo bụkwa onye isi ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye kwuo uche ya na mba ahụ.[8] Ọ kwadoro oke nwe ọha na eze na obere atụmatụ etiti na gọọmentị.[8] O kwenyere na steeti kwesịrị itinye akụ na ụba Naịjirịa n'ime agụmakwụkwọ na mmepe akụrụngwa nke steeti.[25] N'ụzọ na-arụrịta ụka, na nnukwu ego, ọ webatara agụmakwụkwọ praịmarị n'efu maka mmadụ niile na nlekọta ahụike n'efu maka ụmụaka na mpaghara ọdịda anyanwụ, guzobere ọrụ telivishọn mbụ na Africa na 1959, na Oduduwa Group, ndị niile sitere na ụlọ ọrụ koko na-enye nnukwu ego nke bụ isi ihe na ụba mpaghara.

Ntọala ọ tọrọ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1992, e hiwere Obafemi Awolowo Foundation dịka otu nọọrọ onwe ya, nke na-achọghị uru, nke na-abụghị nke otu na-agba mbọ ịkwalite mmekọrịta nke iwu ọha na eze na agụmakwụkwọ dị mkpa iji kwalite mmepe zuru oke nke mba Naịjirịa.[26] Onye isi ala Naịjirịa n'oge ahụ, General Ibrahim Babangida, malitere ntọala ahụ na Liberty Stadium, Ibadan.[27] Otú ọ dị, ihe nketa ya kachasị mkpa (nke a na-akpọ Awoism) bụ iguzosi ike n'ezi ihe nlereanya ya, welfarism ya, onyinye ya iji mee ngwa ngwa usoro decolonisation na nkwado ya na-agbanwe agbanwe na nke ezi uche dị na ya nke gọọmentị etiti-dabere na mkpebi onwe onye nke agbụrụ-asụsụ na ijikọta steeti ndị siri ike na ndọrọ ndọrọ ọchịchị-dị ka ntọala kachasị mma maka ịdị n'otu Naịjirịa.[28] Awolowo nwụrụ n'udo n'ụlọ Ikenne ya, Ụlọ Nzukọ Efunyela (nke a na-akpọ aha nne ya), na 9 Mee 1987, mgbe ọ dị afọ iri asaa na asatọ ma lie ya na Ikenne, n'etiti nkwanye ugwu n'ofe ndọrọ ndọrọ ọchịchị na agbụrụ-okpukpe.

Nsọpụrụ[dezie | dezie ebe o si]

E gosipụtara ya na 100 Naira banknote kemgbe 1999.[29][30]

Na mgbakwunye na ọtụtụ aha ndị isi ndị ọzọ, Chief Awolowo nwere aha Odole Oodua nke Ile-Ife.[31]

Akwụkwọ ọgụgụ[dezie | dezie ebe o si]

  • Ụzọ nnwere onwe Naịjirịa
  • Awo - Autobiography nke Chief Obafemi Awolowo
  • Mmalite Ndụ M
  • Echiche banyere Iwu Naijiria
  • The People's Republic
  • The Strategy & Tactics of the People's Republic of Nigeria
  • Nsogbu nke Afrịka - Mkpa maka Ntụle Echiche
  • Awo na agha obodo Naịjirịa
  • Ụzọ nke ịdị ukwuu nke Naijiria
  • Voice of Reason
  • Olu Obi Ike
  • Olu nke Amamihe
  • Adventures in Power - Book 1 - My March Through Prison
  • Adventures in Power - Book 2 - Travails of Democracy
  • Njem m n'ụlọ mkpọrọ
  • Socialism na-eje ozi nke New Nigeria
  • Okwu ndị a họọrọ nke Chief Obafemi Awolowo
  • Nkà ihe ọmụma nke Independent Nigeria
  • Ihe ncheta sitere na Awo
  • Ụzọ nnwere onwe akụ na ụba na mba na-emepe emepe
  • Blueprint for Post-War Reconstruction
  • Nkwekọrịta nkwekọrịta ndị agha Anglo-Nigerian

Leekwa[dezie | dezie ebe o si]

  Ebe obibi Ikenne nke Chief Obafemi Awolowo

Edemsibịa[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Obafemi Awolowo | Nigerian statesman | Britannica (en). www.britannica.com. Retrieved on 2022-03-24.
  2. NATIONAL HERO: Chief Obafemi Awolowo Full Biography,Life And Heroic Works+Quotes (en-GB). TIN Magazine (2015-10-13). Retrieved on 2021-04-07.
  3. (18 February 2020) The Spirituality of the Igbo People of Nigeria as an Example of Religious Modernization in a Global World. ISBN 9783643911094. Retrieved on 2022-05-15. 
  4. 4.0 4.1 Admin (2016-11-16). AWOLOWO, Chief Obafemi Jeremiah Oyeniyi (en-US). Biographical Legacy and Research Foundation. Retrieved on 2020-05-29.
  5. Olalekan (2020-05-18). See The PAPA AWOLOWO'S CAR That Toured The Whole 19 States During The 1979 And 1983 Presidential Campaign. |Nig24news. (en-US). Nig24News. Archived from the original on 2021-06-02. Retrieved on 2021-06-02.
  6. Federal Executive Council - Nigeria Embassy Turkey (en). embassynigeriaturkey.com. Retrieved on 2022-04-04.
  7. Obafemi Awolowo: Awo of The West (en-US). The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News (2019-03-06). Retrieved on 2020-05-29.
  8. 8.0 8.1 8.2 James Booth. Writers and politics in Nigeria. Africana Pub. Co., 1981, p. 52.
  9. Awolowo: the Lost President and a Nation In Grief, By Toyin Falola (en-GB) (2021-02-14). Retrieved on 2022-03-10.
  10. Historical dictionary of the British empire, Volume 1
  11. 11.0 11.1 Chief Obafemi Awolowo (en). biography.yourdictionary.com. Retrieved on 2022-03-24.
  12. Obafemi Awolowo: Awo of The West (en-US). The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News (2019-03-06). Retrieved on 2021-06-02.
  13. Obafemi Awolowo: Endowed with robust planning capacity, notable integrity, ardent nationalism … (en-US). Businessday NG (2018-01-14). Retrieved on 2020-05-29.
  14. The Generalissimo of western region's politics (en-US). The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News (2020-03-08). Retrieved on 2022-02-27.
  15. Obafemi Awolowo | Nigerian statesman | Britannica (en). www.britannica.com. Retrieved on 2022-02-24.
  16. Awo's religious influences.
  17. 17.0 17.1 Glickman (1992). Political Leaders of Contemporary Africa South of the Sahara: A Biographical Dictionary. Greenwood Press. ISBN 9780313267819. 
  18. "then British owned"
  19. Akosa (2018-01-31). LIFES AND TIMES OF CHIEF OBAFEMI AWOLOWO (en-US). Retrieved on 2020-05-29.
  20. Shillington (2013). Encyclopedia of African History 3-Volume Set. Routledge. ISBN 9781135456696. 
  21. About Us. Nigerian Tribune. Archived from the original on 20 May 2011. Retrieved on 11 May 2011.
  22. Five Independence Day Heroes (en-US). The Guardian Nigeria News - Nigeria and World News (2017-10-01). Retrieved on 2020-05-29.
  23. the world
  24. IN MEMORIAM: Awo, the sage who named the naira, drew his last breath 30 years ago (en-US). TheCable (2017-05-09). Retrieved on 2020-05-29.
  25. Case For Ideological Orientation, O. Awolowo.
  26. About OAF. www.obafemiawolowofoundation.org. Retrieved on 2021-06-02.
  27. The Obafemi Awolowo Foundation.
  28. Obafemi Awolowo | Nigerian statesman (en). Encyclopedia Britannica. Retrieved on 2021-06-02.
  29. Nigeria 100 Naira 1999-2014 Bank note museum
  30. Nigeria 100 Naira 2014 & 2019 Bank note museum
  31. Chieftaincy Title: Buhari Congratulates Adebutu (19 October 2019). Retrieved on 3 February 2020.