Egba people

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Egba people
agburu
Akụkụ nkeNdi Yoruba Dezie
mba/obodoNaijiria Dezie
Abule egba (Lagos, Nigeria)

Ndị Egba bụ obere ìgwè nke ndị Yoruba, otu agbụrụ nke ọdịda anyanwụ Naijiria, ọtụtụ n'ime ha sitere n'akụkụ etiti nke steeti Ogun nke bụ Ogun Central Senatorial District.

Ogun Central Senatorial District nwere mpaghara gọọmentị ime obodo isii na Ogun State: Abeokuta North, Abeokuta South, Ewekoro, Ifo, Obafemi Owode na Odeda.

Mbido[dezie | dezie ebe o si]

A na-arụ ụka banyere mmalite nke okwu Egba. Nkọwa mbu nwere ike isite n'okwu Ẹ̀gbálugbó, nke pụtara ndị na-agagharị n'oké ọhịa, nke a sitere n'eziokwu ahụ bụ na ndị nna nna nke ndị Egba si n'ógbè Alaeze Ukwu Oyo bịa na "Egba Forest" wee guzobe anyị maara ugbu a dị ka obodo Abeokuta. "Egbalugbo" jikọtara ya na Ẹ̀gbálu ma ọ bụ Ẹ̀gbodó, ndị na-awagharị n'akụkụ osimiri ahụ, bụ ndị mechara belata aha ha ka "Egbado" nke agbụrụ yorba ọzọ. Ihe ọzọ nwere ike ịpụta nwere ike isite n'okwu Ẹ̀̀̀gbá, utu aha nke onye isi nke duuru ọtụtụ ìgwè Egba gaa ebe ha dị ugbu a.[1][2]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Ìgwè Egba, nke mbụ n'okpuru Alaeze Ukwu Oyo, ghọrọ ndị nweere onwe ha mgbe ọdịda dị egwu nke Oyo na ọkara mbụ nke narị afọ nke irinaitolu.[3] Agha na Dahomey, nke Egba nwere ihe ịga nke ọma n'akụkụ ụfọdụ n'ihi nchebe nke Olumo Rock nyere, dugara na ntọala obodo Abeokuta, nke pụtara n'ụzọ nkịtị "n'okpuru nkume".

Mba Egba nwere mpaghara ndị a: Ake, Owu, Oke ona na Gbagura, nke ọ bụla nwere eze nke ya. (N'akụkọ ihe mere eme, mba Egba nwere nkewa anọ a; Ibara, ọ bụ ezie na ọ dị na Abeokuta, bụ akụkụ nke Yewaland.) N'oge ọchịchị ndị Britain na-achị ala ahụ, ndị Alake (ma ọ bụ Eze Ake) ghọtara dị ka onye na-achị agbụrụ ahụ dum na ókèala ha, ya mere, a na-akpọ onye nọchiri ya ugbu a Alake nke Egbaland. Utu aha nke ndị eze nke mpaghara ndị a kpọtụrụ aha n'elu bụ Alake nke Egbaland, Oshile nke Oke Ona, Agura nke Gbagura, na Olowu nke Owu, n'usoro nke obibi na ogo na mba Egba.

O kwesịrị iburu n'uche na obodo mbụ na ebe obibi nke mba Egba na Egbaland dị n'okpuru na gburugburu Olumo Rock, nke dị na Ikija / Ikereku nke Egba Oke Ona, Jagunna nke Itoko, onye isi Oke Ona, bụ nnukwu onye nchụàjà nke Olumo. Olumo Rock dị n'ókèala nke na n'okpuru nchịkwa nke Itokos.

Aha ọzọ maka Abeokuta site n'aka ndị nna guzobere ya bụ Oko Adagba (Adagba's Farm) na-ezo aka na onye na-achụ nta nke chọpụtara Olumo Rock. Adagba gara ịchụ nta na-achọ anụ ọhịa site n'obodo Obantoko ebe ụmụ amaala Itoko ibe ya nọ mgbe ha na-agagharị maka ebe obibi. Mgbe ahụ, ọ gafere ugwu ahụ.

Egbaland bụ ebe Henry Townsend biri, ọ bụkwa ebe obibi nke akwụkwọ akụkọ mbụ na Naịjirịa (Iwe Iroyin). Ndị ya gara n'ihu na-eje ozi dị ka ndị mbụ n'ime ọtụtụ mba Naijiria (ruo n'oge na-adịbeghị anya, naanị otu n'ime ha) nwere ukwe.

Abụ Egba[dezie | dezie ebe o si]

Lori oke o'un petele
Ibe l'agbe bi mi o
Ibe l'agbe ruo n'oge ọ bụla
Àgwàetiti Ominer
Chorus: Maa yo, maa yo, maa Yo o; Ori Olumo; Maa yo, ma yo, maa O; Ori Oluto
Abeokuta ilu Egba
N ko ma ọ bụ na re
N o gbe ma ọ bụ l'eke okan mi
Ọ na-aṅụ mmanya
Emi o f'Abeokuta sogo
N o duro l'ori Olumo
Maayo l'oruko Egba ooo
Emi omoo Lisabi
E na
Chorus: Maa yo, maa yo, maa Yo o; Ori Olumo; Maa yo, ma yo, maa O; Ori Oluto
Emi o maayo l'ori Olumo
Emi o s'ogoo yi l'okan mi
Wipe ilu lokiki ma ọ bụ
Awa Egba n gbe
Chorus: Maa yo, maa yo, maa Yo o; Ori Olumo; Maa yo, ma yo, maa O; Ori Oluto

Uwe ọdịnala[dezie | dezie ebe o si]

  • Ụmụ nwoke:
    • Brọsh, kembe/sokoto
    • Top, Buba na Agbada
    • Cap, Fila (abeti aja)
  • Ụmụ nwanyị:
    • Onye na-ekpuchi ihe (Iro)
    • Blouse(Buba)
    • Uwe isi / Headtie (<i id="mwew">Gele</i>)
    • Ndị ọzọ: Ipele - Akpụkpọ ákwà a na-etinye n'ubu ma ọ bụ na-ekpuchi n'úkwù

Nri[dezie | dezie ebe o si]

Ndị ama ama[dezie | dezie ebe o si]

  • Adegboyega Edun, onye ụkọchukwu, onye nkuzi, onye isi na onye nchịkwa gọọmentị; odeakwụkwọ nke Egba United Government
  • Chief Isaac Olufusibi Coker, nke a makwaara dị ka Aderupoko, onye ahịa na Oluwo mbụ nke Abeokuta
  • Chief Moshood Kashimawo Olawale Abiola, onye ọchụnta ego na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị
  • Chief Fatai Ajani Areago, onye mmepụta ihe, onye ọchụnta ego na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị
  • Akin Fayomi, onye nnọchi anya Naijiria, onye nnọchiteanya na France, Monaco, Liberia
  • Chief Akintoye Coker S.A.N., onye nnọchi anya Naijiria, onye nnọchianya, mpaghara ọdịda anyanwụ na United Kingdom
  • F.A.S. Ogunmuyiwa, onye ọrụ ikpe nke Colonial / First Republic na onye nchịkwa egwuregwu
  • Chief Olusegun Obasanjo, Onye isi ala Naịjirịa site na 1999 ruo 2007
  • Chief Ebenezer Olasupo Obey-Fabiyi, onye na-eti egwu na onye na-ezisa ozi ọma
  • Olufela Olusegun Oludotun Ransome-Kuti, onye na-eti egwu na onye na-eme ngagharị iwe
  • Chief Olufunmilayo Ransome-Kuti, onye na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ na "Nne nke Mba"
  • Reverend Oludotun Israel Ransome-Kuti, ụkọchukwu, onye nkuzi na onye isi (April iriato 1891 April 6, 1955)
  • Prọfesọ Olikoye Ransome-Kuti, dọkịta na-ahụ maka ụmụaka, onye na-eme ngagharị iwe, na minista ahụike (iriato Disemba 1927 1 June 2003)
  • Chief Ernest Shonekan, Onye isi ala Niajirịa, iriabuonaise Ọgọst 1993 17Nọvemba 1993
  • Prọfesọ Wole Soyinka, onye edemede, onye na-eme ngagharị iwe na onye nwetara ihe nrite Nobel
  • Alhaji Abdulateef Adegbite, onye bụbu odeakwụkwọ ukwu nke Kansụl Kasị Elu maka Ihe Ndị Alakụba
  • Kolawole Banmeke, Onye isi ọrụ na onye odeakwụkwọ nke gọọmentị na steeti Lagos (1985-1988)
  • Chief F. R. A. Williams S.A.N., onye ọka iwu.
  • Adewale Oke Adekola, injinia obodo, agụmakwụkwọ, onye edemede, na onye nchịkwa
  • Pastor Tunde Bakare, onye ọka iwu na onye ụkọchukwu a ma ama
  • Tunde Kelani, onye na-ese ihe nkiri
  • Segun Odegbami, onye bọọlụ lara ezumike nká
  • Dimeji Bankole, onye bụbu ọkà okwu nke ụlọ ndị nnọchi anya Naịjirịa
  • Bukola Elemide, onye a na-akpọ Asa, onye na-agụ egwu
  • Olu Jacobs, onye na-eme ihe nkiri
  • Sir Shina Peters, onye egwu
  • Alhaji Waheed Ayinla Yusuf (Omowura), onye egwu
  • Prince Bola Ajibola, onye ọka ikpe ụlọ ikpe ụwa lara ezumike nká
  • Chief Simeon Adebo, onye ọka iwu na onye nnọchi anya mba ọzọ
  • Chief J.F. Odunjo, Yoruba literary icon, onye edemede nke usoro Alawiye a ma ama
  • Chief Bolu Akin-Olugbade, onye ọchụnta ego
  • Tunde Lemo, osote gọvanọ CBN
  • John Fashanu, onye bọọlụ lara ezumike nká
  • Dipo Shodipo, otu nwoke mbụ na Naịjirịa
  • Femi Kuti, onye na-eti egwu
  • Seun Kuti, onye na-eti egwu
  • Made Kuti, onye na-eti egwu
  • Clarence Peters, onye nduzi vidio egwu
  • Abioye-Sanusi Shinaayomi, onye na-eme ihe nkiri na onye na-emepụta vidio egwu
  • Senator Ibikunle Amosun, gọvanọ nke Ogun steeti site na 2011 ruo 2019
  • Chief Olusegun Osoba, onye nta akụkọ na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, gọvanọ nke Ogun steeti site na 1999 ruo 2003
  • Zainab Balogun, onye na-eme ihe nkiri na ihe nlereanya
  • Ayomikun Williams, onye na-emepụta ihe
  • Prọfesọ Adeoye Lambo, prọfesọ ahụike, onye bụbu osote onyeisi oche nke World Health Organization (WHO)
  • Prọfesọ Saburi Biobaku, onye bụbu osote onye isi nke Mahadum Lagos.
  • Chief David Adekunle Majekodunmi, onye ọchụnta ego

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • S. O. Biobaku: Egba na ndị agbata obi ha; 1842 - 1914. Oxford 1957.

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. Egba:A History (16 February 2017).
  2. Biobaku (1952). "An Historical Sketch of Egba Traditional Authorities". Africa: Journal of the International African Institute 22 (1): 35–49. DOI:10.2307/1157085. 
  3. Egba People. LitCaf Encyclopedia.

Àtụ:Yoruba topics