Francis Chukwuemeka Eze

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Francis Chukwuemeka Eze
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereFrancis Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya13 Ọktoba 1956 Dezie
Ebe ọmụmụIdeato South Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, pidgin Naịjirịa Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụacademic Dezie
ụdị ọrụ yaosote onyeisi mahadum Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum nke Nigeria Dezie
nnọchiaha nkeonweL485 Dezie
Prof. Francis Chukwuemeka Eze

Incumbent
Assumed office 
2016

Múrú nà 13 October 1956
Ideato South LGA, Imo State
Obodo ȯ shị Nigeria
Spouse Dr. (Mrs.) Egejuru Eze
Children Obinna Eze, Nonso Eze, Ike Eze, Ify Eze
Alma mater University of Nigeria, Nsukka

Francis Chukwuemeka Eze bụ onye ọkammụta ala Naịjirịa na nyocha. Ọ bụ onye isi nke Mahadum Federal University of Technology, Owerri . [1] Ọ bụ onye natara ntulugo agụmakwụkwọ Commonwealth Academy, Association Commonwealth Mahadum, London, 1983; onye natara onyinye, Kọmitii nyocha Mba Nile, India, n'afo 1995. [2] Onye otu Naịjirịa University Physics Series (odeakwụkwọ kemgbe 2002), Naịjirịa Institute Physics.

Ndabere[dezie | dezie ebe o si]

Amụrụ Francis Chukwuemeka Eze na ubochi iri na atọ na ọnwa iri n'afọ 1956 na Onicha, na state Anambra nke Naịjirịa na ezi na ụlọ Clement Diwoha na Grace Martha Ezejimadu.

Mmụta[dezie | dezie ebe o si]

  • Ntulugo nke mbu nke Science na Physics na ukpono, Mahadum nke Naịjirịa di na Nsukka náfọ1980. [3]
  • Ntulugo okacha mara filosofi na Solid State Physics nyana Materials Science, Mahadum nke Naịjirịa nke Nsukka n'afọ 1994.
  • Ntulugo osoto okacha mara na Science na nweta ukpono, Mahadum Dundee, Scotland, 1984.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ nkuzi Eze bidoro n'afo 1981 na Mahadum Federal University of Technology, nke Bauchi . Ọ ghọrọ ọkammụta nke physics n'afo 2003, ma ahọpụtara ya dika onye isi nke Mahadum Federal University of Technology, Owerri n'afo 2016, mgbe ọruchara ọru n'ọkwa dị iche iche n'ụlọ akwụkwọ ahụ. [4] Tupu nke ahụ, a họpụtara ya dika osote Okanmuta na Physics na Mahadum Federal University of Technology, Owerri n'ubọchị mbụ nke ọnwa iri n'afo 1999.

Eze bụrurịị ọkammụta nke Physics na mpaghara School of Physical Sayensi (nke bụbu mpaghara School of Sayensi), nke Mahadum Federal University of Technology, Owerri kemgbe ụbọchị mbụ nke ọnwa iri n'afo 2003.  O meriri onye na-arụ ọrụ dika onye isi School nke Sayensi Mahadum nke FUTO bu otu ihe emetubeghi na ụlọ akwụkwọ ahụ [5] wee rụọ ọru dị ka onye isi nganaba sayensi na Mahadum ahu. Ọ rụrụ ọru dị ka onye osote onye isi ochịchị (nchịkwa) nke Mahadum FUTO, site na ubochi iri n'ato nke ọnwa itolu n'afọ 2013, ruo n'afọ 2016.  Ọkammụta Eze rụrụ dika onye nkuzi, nyocha na ochịchị nke Mahadum ihe karịrị afọ iri atọ n'otu , nke gbasara karịa Mahadum asaa ebe ọnọ nyere ihe karịrị ụmụ akwụkwọ na eme nyocha nari atọ aka na inweta ntutru ugo na ogo okachamara Sayensi , teknuzu . Ọkammụta Eze na-arụsi ọrụ ike na nyocha dị mma na Ahụike Ahụike Ahụike na Ahụhụ nke Ahụhụ, Mkpa ihe nkiri siri ike, mmeghari ume na mmebi mmebi site na iji ahịhịa nke mpaghara. Ọ rụọla ọrụ dika onye ndụmọdụ physics na Kọmitii teknuzu nke International Junior Science Olympiad (IJSO).  Ọ rụkwara ọrụ na Kọmitii ọrụ aka na ịmepụta usoro ọmụmụ maka agụmakwụkwọ kacha elu na sayensi nuklia na injinia nke NAEC na-akwado.  ọ rụkwara ọrụ dị ka onye ndụmọdụ fiziks na ndị otu na - ede edemede na ịmepụta na ICT-gosipụtara akwụkwọ ọgụgụ physics na obodo Singapore - The New System Physics.  [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">see okwu dị mkpa</span> ]

Ndị òtù[dezie | dezie ebe o si]

  • Onye otu Naịjirịa University Physics Series (odeakwụkwọ kemgbe 2002), Naịjirịa Institute Physics.
  • Onye otu Council Naịjirịa Institute of Physics na Nigerian Physics Writers Creation.
  • Abụọ-hoputara Onye isi oche, Physics Writer Creation 2010-2014.
  • Onye otu Solar Energy Society nke Naịjirịa (FSESN)[ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">see okwu dị mkpa</span> ] [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">see okwu dị mkpa</span> ]
  • Otu onye otu ndị ‘Nigerian Institute of Physics’ (FNIP).
  • Onye otu nke Institute of Industrial Administration nke Nigeria (FIIAN) [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">see okwu dị mkpa</span> ][ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">see okwu dị mkpa</span> ]
  • Onye otu New York Academy of Sciences . [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">see okwu dị mkpa</span> ][ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">see okwu dị mkpa</span> ]
  • Onye otu American Physical Society [ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">see okwu dị mkpa</span> ][ <span title="This claim needs references to reliable sources. (May 2020)">see okwu dị mkpa</span> ]
  • Onye otu Institute of Physics (London) [6]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Akwụkwọ ebipụtara n'afọ 2017, nke akpọrọ Njirimara nke Nanocrystallite-CdS Mepụta nke Low-Cost Electrochemical Technique maka Thin Film Photovoltaic Application: Mmetụta nke Ntọala Volta, Eze mere nchọpụta njirimara nke ihe nkiri ise nanocrystallite- CdS pere mpe n’ime oge nwere oge. Nchọpụta X-ray gosipụtara ọdịdị na ọkpụrụkpụ nke crystallite. Nyocha ọzọ na-atụlekwa omume nke akụkụ nke Nchọpụta ahụ.

Ntughari[dezie | dezie ebe o si]

  1. FUTO – VC | Federal University of Technology Owerri. Archived from the original on 22 April 2018. Retrieved on 9 April 2018.
  2. AcademicInfluence.com. Retrieved on 2020-05-24.
  3. Prof. Francis C. Eze (en-US).
  4. My dream is to see FUTO lead in academics, research and technology – VC, Prof Eze (July 1, 2016).
  5. FUTO – VC | Federal University of Technology Owerri. Archived from the original on 22 April 2018. Retrieved on 27 April 2018.
  6. Babah, Chinedu (2017-08-03). EZE, Prof Francis Chukwuemeka (en-US).