Lee Adams Abiodun

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Lee Adams Abiodun
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereAbiodun Dezie
aha ezinụlọ yaAdams Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya30 Eprel 1970 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaAsụsụ Yoruba Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, social activist Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum nke Ȯra Lagos Dezie
oge ọrụ ya (mmalite)1992 Dezie
organization directed by the office or positionNzukọ Ndị Oodua Dezie

Chief Ganiyu Adams Listeni, nke a mara nke ọma dị ka Gani Adams ( nánso nApril 30, 1970), bụ onye Naijiria naeme ihe, onye isi ngwaọrụ, onye aristocrat omenala na Aare Ona Kakanfo nke 15 nke Yorubaland.

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Gani Adams na Eprel 30, 1970, na ArigidiAkoko, nke a maara ugbu a dị ka Akoko nebe ugwu ọdịda anyanwụ nke Ondo steeti.

Mmụta[dezie | dezie ebe o si]

Gani Adams akwụkwọ ọrụ akwụkwọ ya na ụlọ akwụkwọ ndị agha na Otukpo, Benue steeti. Mana nihi nke ọrụ nna ya, ha kwagara lagos ebe ọ mmụta akwụkwọ praịmarị ya na ụlọ akwụkwọ praịm nke obodo na mpaghara Surulere nke Lagos Steeti na 1980. Mgbe ọ ọmụmụ akwụkwọ praịmarị, ọ gara AnsarUddeen Secondary School na Randle Avenue, Surulere. Mgbe ọ Boris akwụkwọ, o mechara gaa zụọ ọrụ ime ụlọ na egwuregwu ime ụlọ, nke ọ ozizi nafọ 1987.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Adams chere na ihe nwere ike ike na nke ahụ ga-enye ego iji gboo mkpa ya niile. Ọ sonyeere Stabilini Visinoni Limited, ụlọ ọrụ naewu ụlọ nke Ịtali nke dị na Apapa na Lagos, dị ka onye na-achọ ime ụlọ mma. O mechara gbaa arụkwaghịm na ụlọ ọrụ ahụ iji guzobe azụmahịa ime ụlọ nke ya nke ọ chọpụtara "Gadson interiors".

Njem Gani Adams dị ka onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye naeme ihe ike malitere site na nwata. Nfọ 1992, ọ ghọrọ onye naakwado ọchịchị onye kwuo uche ya site nịgba mbọ maka ọchịchị onye kwuo ike nihi mbọ ọ naagba iji gbochie ọchịchị ndị agha na mba ahụ na ime ka onye ọ bụla sonye na ọchịchị onye kwuo okwu.

Otú ọ dị, ọgụ ahụ mere ka a họpụta ya dị ka onye ọrụ mmekọrịta ọha na eze nke Mushin ngalaba gọọmentị ime obodo nke Civil Liberties Organization (CLO) na 1993; otu naachụso ịkwalite ikike mmadụ dị mkpa na Naijiria. Ọ bụkwa onye otu Oodua Youth Movement (OYM) na onye guzobere Oodua Peoples' Congress na 1994. Ọ bụ onye isi nchịkwa mba mbụ na onye nhazi nke Oodua Peoples Congress ugbu a.[1] Gani bụ onye ndú nke otu òtù nke Oodua Peoples Congress, otu mba nke dị na Naijiria nke naakwado steeti naachị onwe ya maka ndị Yoruba.[2][3]

E guzobere Oodua Peoples Congress na 1994 dị ka otu mmekọrịta mmadụ na ibe ya iji kwalite ndị Yoruba na ọdịbendị ha.[4] Ọ bụ ezie na Gani abụghị onye guzobere OPC, a họpụtara ya ka ọ bụrụ onye nhazi mba nke Oodua Peoples Congress, wee bụrụ onye a ma ama na mba niile mgbe Inspector General of Police Musiliu Smith kwupụtara na a chọrọ ya na 2000 na ụgwọ ọrụ ego nke N100,000 maka itinye aka nke otu ya na esemokwu ime ihe ike.[5] E mechara jide ya na 22 Ọgọstụ 2001, mana e mechara tọhapụ ya mgbe a kpọchiri ya nụlọ mkpọrọ dị na Lagos, Abeokuta na Abuja.[6][7]

Nabalị iri na anọ nọnwa Ọktoba nafọ 2017, Oba Adeyemi nke Atọ, onye Alaafin nke Oyo, kwupụtara na Adams bụ onye Aare Ona Kakanfo nke iri na ise nke Yorubaland. Ọ bụ Chief Moshood Abiola nwere aha ikpeazụ tupu ọnwụ ya na 1998.[8]

Gani Adams gara emume Elegbara nke afọ 2019. O kwuru okwu banyere njikọta mpaghara nke South West nke Nigeria mgbe ọ nọ ebe ahụ.[9]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Abimboye. "Sack Jega now, Gani Adams tells Jonathan", Premium Times, 8 March 2015. Retrieved on 2 December 2015.
  2. Berman (2004). Ethnicity & democracy in Africa. James Currey Publishers. ISBN 978-0-85255-860-7. 
  3. Tunde Babawale (2003). Urban violence, ethnic militias, and the challenge of democratic consolidation in Nigeria (Nigeria). Institute for Media and Society (Malthouse Press). ISBN 978-978-023-160-6. 
  4. Johannes Harnischfeger (2008). Democratization and Islamic Law: The Sharia Conflict in Nigeria. Campus Verlag. ISBN 978-3-593-38256-2. 
  5. Suleiman. "Nigeria: Wanted OPC Leader, Gani Adams, Arrested", ThisDay Newspaper, 16 January 2001. Retrieved on 2 December 2015.
  6. (2001) West Africa. Afrimedia International. 
  7. Kayode-Adedeji. "Nigeria Police made me famous – Gani Adams", Premium Times, 27 June 2015. Retrieved on 2 December 2015.
  8. Alaafin picks Gani Adams as new Aare Ona Kakanfo. The Punch. Retrieved on 17 October 2017.
  9. "Gani Adams at the Elegbara Festival 2019", Twitter Updates.