Michael Adekunle Ajasin

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ


 

Michael Adekunle Ajasin
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereMichael Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya28 Novemba 1908 Dezie
Ebe ọmụmụOwo Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya3 Ọktoba 1997 Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Yoruba Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jiGọvanọ nke Ondo Steeti Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịUnity Party of Nigeria Dezie
agbụrụNdi Yoruba Dezie

Michael Adekunle Ajasin (Listeni; 28 Nọvemba 1908 - 3 Ọktoba 1997) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria nke jere ozi dị ka gọvanọ nke Ondo Steeti site na 1979 ruo 1983 na ikpo okwu Unity Party of Nigeria (UPN) n'oge Republic nke Abụọ nke Naijiria .[1]

Ihe ndị mere n'oge gara aga[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Michael Adekunle Ajasin na Owo, Ondo Steeti na 28 Nọvemba 1908. Ọ gara St. Andrews College, Oyo n'etiti (1924-1927). Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nkuzi ruo oge ụfọdụ, mgbe ahụ a nabatara ya na Fourah Bay College, Sierra Leone na 1943, na-enweta nzere Bachelor of Arts na Bekee, Modern History na Economics na June, 1946. Mgbe nke ahụ gasịrị, ọ gara Institute of Education nke Mahadum London ebe ọ nwetara Post Graduate Diploma na Education na June, 1947.[2]

Na 12 Septemba 1947, a họpụtara Ajasin ka ọ bụrụ onye isi nke Imade College, Owo, ebe ọ malitere mmemme mmepe ndị ọrụ siri ike, gụnyere iziga ndị nkuzi na Mahadum College, Ibadan maka ọzụzụ ọzọ. N'afọ 1951, o dere akwụkwọ nke ga-aghọ iwu agụmakwụkwọ nke otu Action Group, na-akwado agụmakwụkwọ n'efu na ọkwa niile. Ọ bụ otu n'ime ndị guzobere pati ahụ, nke iwu ndị ọzọ ya gụnyere nnwere onwe ozugbo site na Britain, nlekọta ahụike zuru ụwa ọnụ, na iwepụ ọchịchọ site na iwu akụ na ụba dị irè. Na Disemba 1962, ọ hapụrụ Imade College ka ọ bụrụ onye guzobere, onye nwe ya na onye isi mbụ nke Owo High School site na Jenụwarị 1963 ruo Ọgọstụ, 1975, mgbe ọ lara ezumike nká.[2]

Ọ lụrụ Babafunke Tenabe, onye nkuzi, na 12 Jenụwarị 1939. Ha nwere ụmụ anọ, ụmụ nwoke abụọ na ụmụ nwanyị abụọ. Otu nwa nwanyị, Oriakụ Olajumoke Anifowoshe, ghọrọ onye ọka iwu na onye isi ikpe na Ondo State.[3]

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Ajasin tinyere aka na ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naịjirịa tupu nnwere onwe. N'afọ 1950, ọ bụ osote onye isi oche nke Action Group, ọ ghọrọ onye kansụl mpaghara a họpụtara ahọpụta na onye isi oche oche nke kansụl distrikti Owo nke mejupụtara Owo, Idashen, Emure Ile, Ipele, Arimogija, Ute, Elerenla, Okeluse na obodo nta ole na ole ọzọ. A họpụtakwara ya ka ọ bụrụ onye nnọchi anya gọọmentị etiti na Lagos.[4] Ọ bụ onye omeiwu gọọmentị etiti site na 1954 ruo 1966 tupu ndị agha ewere ọchịchị. N'afọ 1976, ọ bụ onye isi oche nke gọọmentị ime obodo Owo wee sonye na Unity Party nke Naịjirịa mgbe gọọmentị ndị agha malitere usoro ọchịchị onye kwuo uche ya ọhụrụ. A họpụtara Ajasin dị ka gọvanọ nke Ondo State na 1979, na Akin Omoboriowo dị ka onye ya na ya na-agba ọsọ. Omoboriowo mechara soro ya nwee esemokwu, wee gaa na National Party of Nigeria (NPN), ebe ọ na-asọ mpi megide Ajasin na ntuli aka 1983 ma bụrụ onye mbụ a mara na ọ bụ onye mmeri. E mechara kagbuo nsonaazụ ahụ ma ṅụọ Ajasin iyi maka oge nke abụọ. Ajasin nọ n'ọkwa ruo mgbe ndị agha wepụrụ ọchịchị na 31 Disemba 1983 nke mere ka General Muhammadu Buhari chịa.

Dị ka gọvanọ, Ajasin bịanyere aka n'iwu nke guzobere Mahadum Ondo State na 1982 na Ado-Ekiti, nke dị na Ekiti State nke Naijiria ugbu a. N'afọ 2000, n'oge ọchịchị Chief Adebayo Adefarati, e mepụtara mahadum ọhụrụ na Akungba Akoko ma mesịa kpọọ ya Mahadum Adekunle Ajasin iji sọpụrụ ya.[5] Ọ meghere Polytechnic, Owo.[6]

NADECO[dezie | dezie ebe o si]

Ajasin bụ onye ndú nke National Democratic Coalition nke a maara dị ka NADECO na Naijiria. E guzobere njikọ ahụ iji weta njedebe nke ọchịchị ndị agha nke Sani Abacha na ọchịchị iji kwanyere ikike ntuli aka e nyere MKO Abiola ùgwù.[7] N'afọ 1995, gọọmentị ndị agha nke Abacha jidere ya na ndị ọzọ 39 na-eme ngagharị iwe maka inwe nzukọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị iwu na-akwadoghị.[8]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Nigeria States. WorldStatesmen. Retrieved on 29 December 2009.
  2. 2.0 2.1 Michael Adekunle Ajasin: A colossus and role model. The Nation (26 November 2009). Archived from the original on 26 July 2011. Retrieved on 29 December 2009. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "obit" defined multiple times with different content
  3. Joy CHINWOKWU (6 April 2004). Ajasin's jewel turns 90. Daily Sun. Archived from the original on 31 December 2006. Retrieved on 30 December 2009.
  4. http://www.mynewswatchtimesng.com/adekunle-ajasin-democrat-nationalist-fighter-for-independence/Àtụ:Dead link
  5. Akingbola is pro-chancellor, Adekunle Ajasin University. Daily Trust (27 July 2009). Archived from the original on 28 July 2009. Retrieved on 29 December 2009.
  6. About Us. Rufus Giwa Polytechnic. Archived from the original on 26 December 2009. Retrieved on 28 March 2010.
  7. Pallister David. NIGERIANS FLAIL AROUND AS THE MILITARY FACE NEW CALL TO QUIT. The Guardian (London) 27 May 1994. accessdate=25 July 2015
  8. "Nigeria Frees Politician", The New York Times, 3 June 1995.

Àtụ:OndoStateGovernorsÀtụ:State governors in the Nigerian Second Republic