Mohamed Hamad Satti

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mohamed Hamad Satti
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịSudan Dezie
aha n'asụsụ obodoمحمد حمد ساتي Dezie
Aha enyereMohamed Dezie
aha ezinụlọ yaSatti Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1913 Dezie
Ebe ọmụmụShendi District Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya15 Maachị 2005 Dezie
Ebe ọ nwụrụKhartoum Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Arabic Dezie
Ọrụ ọ na-arụọkà mmụta sayensị, physician Dezie
ebe agụmakwụkwọFaculty of Medicine University of Khartoum, Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health Dezie
Ihe nriteDr A.T. Shousha Foundation Prize and Fellowship Dezie

Mohamed Hamad Satti (Àtụ:Lang-ar, 1913 – 15 Maachị 2005) bụ dibịa bekee si mba Sudan nke e chetara dị ka Nna nyocha ahụike na Sudan. O hụtara inye ọgwụ na ọgwụgwọ dịka ụzọ a ga-esi enyere ndị mmadụ aka, ma amaarakwa ya maka ịbụ onye nkuzi mkpaọchị onye jikọtara ozi sayensị na akụkọ sitere n'ọrụ ya. Satti nwetara ihe nrite Shousha Prize sitere na World Health Organisation, nakwa [Order of the Two Niles]]. Dr Satti Foundation maka nnyocha ahụike ka e kepụtara na nsọpụrụ ya.

Ndụ na Ọrụ Ya[dezie | dezie ebe o si]

Mmalite Ndụ na Agụmakwụkwọ Ya[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Mohamed Hamad Satti na Shendi, Anglo-Egyptian Sudan, n'afọ 1913. Nna ya nwụrụ mgbe ọ dị afọ iri na ise.[1][2] Ọ gara ụlọ akwụkwọ elementrị na nke etiti na Atbara, tupu ya abanye na Gordon Memorial College (Ụlọ akwụkwọ Sekọndrị) n'afọ 1927.[2] Ọ gụsịrị akwụkwọ nweta nzere Diploma na Kitchener School of Medicine (DKSM) (nke bụzi Faculty of Medicine, University of Khartoum) taa, n'afọ 1935.[1]

Satti in the centre in ca. 1952, UK

Satti maliteziri ọzụzụ ahụike ya, na-arụ ọrụ dị ka onye ọrụ ahụike na mpaghara ndị ọrịa Leishmaniasis mụbara amụba na ha n'etiti afọ 1936 na 1946 gụnyere Singa, Sudan na Port-Sudan.[2] Ọ sonyeere Stack Medical Research Laboratories n'afọ 1946, tupu ọ kwaga United Kingdom wee mechaa nzere nke abụọ ya n'isi ọmụmụ internal medicine (1952–1954) ebe ọ bụkwa onye isi oche nke [[w:|Sudanese Student Society] na UK.[3] Ozugbo ọ lọghachiri na Sudan, a họpụtara ya ka ọ bụrụ ọkachamara n’ihe gbasara ahụ́ike ụmụ anụmanụ, ebe ọ malitere site n’ọmụmụ ihe gbasara ọrịa visceral leishmaniasis n’afọ 1956, tupu ọ gaa na United States wee gụchaa ma nweta nzere masta ya n'isi ọmụmụ Public Health na Johns Hopkins School of Hygiene and Public Health, Baltimore.[1]

Ọrụ Ya[dezie | dezie ebe o si]

A họpụtara Satti ka ọ bụrụ onye òtù World Health Organisation Ọgbakọ ndị Ndụmọdụ nke ọrịa parasitic (1962–1980). Ọ ghọkwara onye isi nduzi nke Stack Medical Research Laboratories (1963-1968), na-anọchi anya Mansour Ali Haseeb onye hapụrụ ọnọdụ ahụ ka ọ bụrụ onye Sudan mbụ bụ Dean of Faculty of Medicine, Mahadum Khartoum.[1]

Satti rụrụ ọrụ n'ọtụtụ ókwá na Àtụ:III. Ọ bụ onye nkuzi na ngalaba nke Ahụike, Mahadum Khartoum (1946-1948, 1963-1969) na onye nnyocha bacteriology, medical zoology, epidemiology, forensic medicine, na pathology.[4] O tọrọ ntọala nke ọtụtụ ụlọ nnyocha na ebe nyocha tropical medicine na Sudan nke gụnyere National Health Laboratories, Cancer Institute for Tropical Diseases Research, Medical Research Council (1966), ụlọ akwụkwọ School of Tropical Medicine (1966), National Council for Research (1970), na Institute of Medical Laboratory Technology. [5][6][2] Ọ bụụrụ onye nduzi nke Institute of Tropical Medicine Research na Medical Research Council, Sudan.[2]

Satti enweghị ụlọ ọgwụ nkeonwe n'oge ọrụ ya niile. A maara ya dịka onye nkuzi mkpaọchị nke jikọtara ozi sayensị na akụkọ sitere na ọrụ ya. Sattị hụtara inye ọgwụ na ọgwụgwọ dịka ụzọ a ga-esi enyere ndị mmadụ aka dịka ọ gosiri mgbe o megharịrị ụgbọ ala nkeonwe ya ka ọ bụrụ ụgbọ ibu ozu maọbu ndị nwere ihe mberede.[2][1]

Ozugbo ọ lara ezumike nká n'afọ 1969, ọ ghọrọ onye ndụmọdụ nye Sudanese Medical Research Association.[7] Ya na WHO rụkọrọ ọrụ dị ka onye na-ahụ maka ọrịa epidemiology na onye ndụmọdụ ahụike ọha iji mụọ mmetụta gburugburu ebe obibi nke Lake Nasser n'afọ 1970.[8] Ọ bụụrụ osote onye isi oche nke kọmitii ndị ọkachamara maka ọrịa Onchocerciasis nke WHO n'afọ 1986.[9]

Ndụ Onwe Onye na Ọnwụ Ya[dezie | dezie ebe o si]

Satti with his great-grandchild, Ahmad. ca. 1994

Satti lụrụ Fatma Hassan el Nor, ha abụọ ewee mụọ ụmụ iri na atọ. Ọ nwụrụ site na ihe mkpatara osinachi na 15 Maachị 2005, wee lie ya na Faroug Cemetery, Khartoum.[10]

Ihe Nrite na Nkwanye Ùgwù Ya[dezie | dezie ebe o si]

Satti nwetara nkwanye ùgwù Honorary Doctor of Science n'afọ 1980 site na Mahadum Khartoum. Ọ natara Sousha Prize site na Ụlọ Ọrụ Ahụike mba Ụwa n'afọ 1985,[11][4] ewee nyekwa ya ihe nrite Order of the Two Niles n'afọ 1989.[10] N'afọ 2011, e hibere ntọala Dr Satti Foundation for Medical research, na nsọpụrụ ya.[12][13]

Nnyocha Ndị O Mere[dezie | dezie ebe o si]

1st row from left, Mansour Haseeb, HV Morgan and Satti. 2nd row, far left, Ahmed M. El Hassan. ca. 1965

Satti rụrụ ọtụtụ ọrụ na mpụta nakwa n'ime ụlọ nnyocha n'ọrịa leishmaniasis n'ebe ọwụwa anyanwụ na n'ebe ndịda Sudan, Ịba ọ̀chá n'anya na Ugwu Nuba na Kurmuk,[14] Klumpke paralysis na Cutaneous larva migranes na Kordofan, onchocerciasis na Bahr el Ghazal,[8] ịba na Shendi , Hepatitis C, ọgbụgbọ na ọnyụnyụ, na Leptospirosis na Nuer people,[10] schistosomiasis na Gezira, orịa okpoomini na Western Sudan, smallpox n'agbụrụ Beni Halba dị na Singa, jaundice na Al Qadarif,[15] presbycusis n'ime agbụrụ Mabans ndị bi na ndịda Funj,[6] filariasis na Geneina,[16] mmetụta ọjọọ nke ọñụñụ mmiri nwere nnukwu nitrate n'ime ya n'ime obodo abụọ dị na North Kordofan, na ka ọ si metụta ahụike nke Rahad Irrigation Project.[17]

O gosiputara nnyocha ya na ọgbakọ Itali nke mbu maka ogwu Tropical na East Africa, Asmara,[18] n'afọ 1952, na International Congress of Tropical Medicine and Malaria (1958–1986).[19] Ọ hapụrụ ihe ncheta nke ịbụ ọkacha pụọ iche na sayensị nke nyere ya aha Nna nke nyocha ahụike na Sudan.[1][20]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 Safi, Ahmed El. Mohamed Hamad Satti: Ihe ịrịba ama na Nnyocha Ubi na Ọrịa Ọrịa Tropical, Bacteriology na Epidemiology. ISBN 978-1-0964-3574-7. 
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 محمد حمد ساتي (شيخ العلماء السودانيين).
  3. [https ://books.google.com/books?id=a9xBEAAAQBAJ&dq=%22Mohamed+Hamad+Satti%22+-wikipedia&pg=PA186 Egwu, Ọdịmma, na Ịka nká: Nkọwa, Nduzi, na Ememme Ndụ]. ISBN 978-1-108-84469-7. 
  4. 4.0 4.1 Àtụ:Cite akwụkwọ akụkọ
  5. Àtụ:Ce akwụkwọ
  6. 6.0 6.1 Àtụ:Ce akwụkwọ
  7. Hamad+Satti%22+-wikipedia Ihe ndekọ akụkọ ndụ WHO (in en). 
  8. 8.0 8.1 Squires, Herbert Chavasse. Ọrụ ahụike Sudan: Nnwale na Ọgwụ Ọha na Ọha. 
  9. Akụkọ akụkọ ihe mere eme nke Otology, Rhinology & Laryngology. 
  10. 10.0 10.1 10.2 Safi, Ahmed El. [https: //books.google.com/books?id=iLqatwAACAAJ Mohamed Hamad Satti: Nna nke nyocha ahụike na Sudan : Ndụ ya na Ọrụ Ya (1913-2005): Milestones in Field Research in Tropical Disease Pathology, Bacteriology and Epidemiology]. 
  11. /gb/awards/e/Shousha.html Ihe nrite na ihe nrite ahụike ọha.
  12. Àtụ:Kpọtụrụ webụ
  13. Àtụ:Cite webụ}
  14. Àtụ:Cite akwụkwọ
  15. Àtụ:Kpọtụrụ akwụkwọ.
  16. "{{{title}}}". ISSN 0256-4408. 
  17. Àtụ:Cite akwụkwọ
  18. Kenya, Library of Congress Library of Congress Office, Nairobi (1981). [https: //books.google.com/books?id=y6kFHYTX_MEC&q=%22Mohamed+Hamad+Satti%22+-wikipedia Accessions List, Eastern Africa] (in en). Library of Congress Office. 
  19. com/books?id=XoDL8rPA4lcC&q=%22Mohamed+Hamad+Satti%22+-wikipedia Ọrịa Ọrịa Na-efe efe: Theory and Practice. ISBN 978-0-7637-2879-3. 
  20. Hughes, Charles Campbell (1969). Diseases and "development" in Africa (in en). Michigan State University.