Mohammed Magoro

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mohammed Magoro
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereMohammed Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya7 Mee 1941 Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Hausa Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Hausa, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jionye otu ndi omeiwu nigeria Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịPeople's Democratic Party Dezie
ọkwa aghaizugbe Dezie

 

Mohammed Magoro (amụrụ na 7 Mee 1941) bụ onye Major General nke ndị agha Naijiria lara ezumike nká bụ onye bụ minista gọọmentị ugboro abụọ, n'okpuru ndị ọchịagha Obasanjo na Buhari. Mohammed Magoro Obasanjo Buhari Na ntuli aka Eprel 2011 a họpụtara ya ka ọ bụrụ Senator maka mpaghara Kebbi South nke Kebbi State, Nigeria. Kebbi Steeti Naịjirịa

Ọrụ mmalite[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Magoro na Kebbi State, onye otu agbụrụ Zuru. Kebbi Steeti Zuru[1] Ọ gụsịrị akwụkwọ na Bida Provincial School, nwa klas nke Mamman Jiya Vatsa na Ibrahim Babangida. Mamman Jiya Vatsa Ibrahim Babangida Ọ sonyeere ndị agha Naijiria na 10 Disemba 1962 n'akụkụ Ibrahim Babangida na Sani Abacha, mgbe ọ debanyere aha na kọleji ọzụzụ ndị agha Naịjirịa. Sani Abacha[2]

Ọchịchị ndị agha[dezie | dezie ebe o si]

A họpụtara Magoro ka ọ bụrụ Kọmishọna Federal nke Transport n'oge ọchịchị ndị agha nke General Olusegun Obasanjo na 1978. Olusegun Obasanjo Ọ ghọrọ Minista na-ahụ maka ihe ndị dị n'ime obodo n'okpuru Major General Muhammadu Buhari, onye ọchịchị ndị agha site na Jenụwarị 1984 ruo Ọgọst 1985. Muhammadu Buhari Ọ bụkwa onye otu Kansụl Ndị Agha Kasị Elu. Dị ka Minista na-ahụ maka ihe ndị dị n'ime obodo, na Mee 1985 ọ lekọtara ọpụpụ nke ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu nde ndị mba ọzọ si Naijiria. Ọkara si Ghana, ndị ọzọ si mba ndị ọzọ dị n'Ebe Ọdịda Anyanwụ Afrịka ebe ha na-agbapụ ụkọ mmiri ozuzo na ụnwụ nri. Ghana[3]

A họpụtaghi Magoro dị ka minista n'okpuru ọchịchị ọhụrụ nke Ibrahim Babangida nke weghaara ọchịchị n'ọnwa Ọgọstụ n'afọ 1985, mana a họpụtara ya ka ọ bụrụ onye isi nke Nigerian National Shipping Line, Nigerian Railways na Nigerian Ports Authority. Ibrahim Babangida Nigerian National Shipping Line Nigerian Railways Nigerian Ports Authority Mgbe ọ lara ezumike nká na 1995 ọ banyere n'ọrụ ọha na eze ma mesịa bụrụ Onye isi oche nke Ocean and Oil Services Ltd.

Republic nke anọ[dezie | dezie ebe o si]

Magoro ghọrọ Onye isi oche nke otu Oando n'afọ 2000, ụlọ ọrụ na-ere ahịa mmanụ ala nke e mepụtara site na nkeonwe nke Unipetrol Nigeria Plc. , nke Ocean and Oil Services zụrụ òkè dị ukwuu. N'ọnwa Nọvemba afọ 2001, Magoro bụ onye otu Board of Trustees nke People's Democratic Party (PDP). Òtù ndọrọ ndọrọ ọchịchị ndị mmadụ N'ịgba ọsọ ruo na ntuli aka Eprel 2007 maka gọvanọ Kebbi Steeti, Magoro bụ onye mbụ a mara ọkwa na ọ bụ onye PDP mana mgbe e mesịrị, Alhaji Saidu Dakingari nọchiri ya. Kebbi Steeti Saidu Dakingari Mgbe a họpụtara Dakingari, ndị otu na-asọ mpi gbara arụmụka banyere izi ezi nke ntuli aka ahụ n'ihi na edebanyela ya dị ka onye na-azọ ọkwa na 5 Febụwarị 2007 mana ọ sonyeghị na pati ahụ ruo 10 Febụwarụ 2007.[4]

Ọrụ onye omeiwu[dezie | dezie ebe o si]

Na ntuli aka nke Jenụwarị 2011 nke PDP na Zuru maka onye na-azọ ọkwa onye omeiwu maka Kebbi South, Magoro meriri onye nọ n'ọkwa, Senator Tanko Ayuba. Zuru Tanko Ayuba[5] Mogoro meriri ntuli aka ahụ na 9 Eprel 2011 na 125,940. Onye nke abụọ bụ Abubakar S. Yelwa nke Congress for Progressive Change (CPC), onye meriri votu 94,147. Nzukọ maka Mgbanwe Na-aga n'ihu[6]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Max Siollun (2009). Oil, politics and violence: Nigeria's military coup culture (1966-1976). Algora Publishing. ISBN 978-0-87586-708-3. 
  2. NDA – Ministry of Defence (en-US). Retrieved on 2020-05-24.
  3. Nigeria a Ragged Exodus of the Unwanted. Time Magazine (20 May 1985). Archived from the original on 27 May 2010. Retrieved on 2011-05-06.
  4. Appeal Court confirms elections Governors Shinkafi of Zamfara and Shekarau of Kano valid. esinislam.com (10 April 2008). Archived from the original on 2011-07-24. Retrieved on 2011-05-06.
  5. Umaru Mohammed (18 January 2011). Kebbi 2011 - Before the Battle of the Titans Begins. Leadership. Retrieved on 2011-05-06.
  6. Collated Senate results. INEC. Archived from the original on 19 April 2011. Retrieved on 2011-05-06.