Tera
obere ụdị nke | Afroasiatic |
---|---|
mba/obodo | Naijiria |
ụmụ amaala ka | Ȯra Borno, Federal Capital Territory (Nigeria), Ȯra Gombe |
Ọkwa asụsụ Ethnologue | 6a Vigorous |
Tera bụ ụyọkọ asụsụ Chadic a na-asụ n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ Naịjirịa n'ebeebe ugwu na n'ebe ọwụwa Anyanwụ Gombe Steeti na Borno Steeti. [1] (2006) kwenyere na Pidlimdi (Hinna) dialect bụ asụsụ dị iche.
Ụdị dị iche iche[dezie | dezie ebe o si]
Blench depụtara ụdị asụsụ ndị a dị ka akụkụ nke ụyọkọ asụsụ Tera. [2]
- Nyimatli
- Pidlimdi
- Bura Kokura
Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]
Akpụkpọ ahụ | Alveolar | Mgbe e mesịrị. /ObodoPalatal |
Velar | Mkpịsị aka | |||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
ala dị larịị | ọnụ. | etiti | n'akụkụ | ala dị larịị | egbugbere ọnụ. | ||||||||||||
Ụgbọ imi | m | mʲ | n | ɲ | ŋ | ||||||||||||
Kwụsị1 | ala dị larịị | p | b | t2 | d2 | tʃ2 | dʒ2 | k | ɡọ | kʷ | ɡʷ | ||||||
Nwanyị na-agba ọsọ. | ᵐb | ⁿd | ᶮdʒ | ᵑɡ | ᵑɡʷ | ||||||||||||
implosive | ɓ | ɓʲ | ka | Ihe a na-akpọ China | |||||||||||||
Ihe na-esiri ike | f | v | vʲ | s | z | ɬ | Ọdịdị | ʃ | ʒ | x | ɣ | xʷ | ɣʷ | h3 | |||
Ihe atụ | ala dị larịị | l | j | w | |||||||||||||
Akpụkpọ ahụ. | jˀ4 | ||||||||||||||||
Ihe na-atọ ụtọ | r |
- A na-eji obere ụdaolu eme ihe ma a naghị ewepụta ya tupu ụdaume ọzọ.
- [3]/dʒ/ /t/ na /d/ nwere /tʃ/ na / dʒ/ n'ụzọ ziri ezi dị ka allophones mana ụzọ abụọ ahụ kewara; Otú ọ dị, alveolar plosives anaghị ebute ụdaume ihu na post-veolar affricates anaghị ebute ihe ọ bụla ma e wezụga ụdaume ihu.
- /h/ bụ ụdaume ọhụrụ, na-apụta na okwu ndị a gbazitere site na Bekee Ndị Hausa.
- [3] /jī/ sitere na /ɗʲ/ nke na-enweghị njikọ alveolar ya mgbe ọ na-ejigide ọrụ palatal na glottal.
N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
---|---|---|---|
N'akụkụ | i iː | Ọdịdị | u uː |
N'etiti | na eː | o oː | |
Emeghe | a aː |
- Mkpụrụedemede etiti /e, eː, o, oː/ bụ eziokwu-etiti.
- Mkpụrụedemede /a, aː/ bụ etiti [[[:Àtụ:IPAplink]], Àtụ:IPAplink] . [4]
na-egbochi ọdịiche dị iche iche nke ụdaume na okwu monosyllabic na-enweghị ụdaume coda.
Mkpụrụedemede niile ma e wezụga /a/ na /aː/ na-emeghe na mkpụrụedemede mechiri emechi dịka na [[[ikpu') na [xʊ́r] ('ikpu ofe'). /a/ na /aː/ na-abụkarị n'ihu [[[:Àtụ:IPAplink]], Àtụ:IPAplink] mgbe ha na-agbaso ụdaume palatalized.
Diphthongs, nke nwere otu ogologo dị ka ụdaume ogologo, nwere ụdaume na-abụghị elu na ụdaume dị elu:
Diphthong | Ihe Nlereanya | Orthography | Nkọwa |
---|---|---|---|
/eu/ | /ɓeu/ | N'ihi na | 'Ọ dị ilu' |
/oi/ | /woi/ | Ọ bụ n'ihi ya | 'nwa' |
/ai/ | /ɣài/ | ghai | 'obodo' |
/au/ | /ɮàu/ | dlau | 'na-arịa ọrịa' |
- 'ụzọ ụdaolu, okwu ndị a bụ [eɪ, oɪ, ɐɪ, ʊ] .
Ụda[dezie | dezie ebe o si]
Tera bụ Asụsụ ụda olu, na-eme ka ụda dị elu, dị n'etiti na nke dị ala. naghị egosi ụda olu n'ụzọ orthographic ebe ọ bụ na ọ dịghị obere trios dị; enwere ike ịmata obere ụzọ abụọ site na ihe gbara ya gburugburu.
Orthography[dezie | dezie ebe o si]
Mbipụta mbụ na Tera bụ Labar Mbarkandu nu Yohanna Bula Ki, nsụgharị nke Oziọma Jọn, nke guzobere usoro orthographic. 'afọ 2004, e dezigharịrị usoro orthographic a.
Edensibia[dezie | dezie ebe o si]
ụyọkọ asụsụ Chadic a na-asụ n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ Naịjirịa n'ebeebe ugwu na n'ebe ọwụwa Anyanwụ Gombe Steeti na Borno Steeti. (2006) kwenyere na Pidlimdi (Hinna) dialect bụ asụsụ dị iche.
- ↑ Blench, 2006. The Afro-Asiatic Languages: Classification and Reference List (ms)
- ↑ Blench (2019). An Atlas of Nigerian Languages, 4th, Cambridge: Kay Williamson Educational Foundation.
- ↑ 3.0 3.1 Kpọpụta njehie: Invalid
<ref>
tag; no text was provided for refs namedHarvcoltxt|Tench|2007|p=229
- ↑ Kpọpụta njehie: Invalid
<ref>
tag; no text was provided for refs namedHarvcoltxt|Tench|2007|p=230