Tera

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Tera
asụsụ, modern language
obere ụdị nkeAfroasiatic Dezie
mba/obodoNaijiria Dezie
ụmụ amaala kaȮra Borno, Federal Capital Territory (Nigeria), Ȯra Gombe Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue6a Vigorous Dezie

Tera bụ ụyọkọ asụsụ Chadic a na-asụ n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ Naịjirịa n'ebeebe ugwu na n'ebe ọwụwa Anyanwụ Gombe Steeti na Borno Steeti. [1] (2006) kwenyere na Pidlimdi (Hinna) dialect bụ asụsụ dị iche.

Ụdị dị iche iche[dezie | dezie ebe o si]

Blench depụtara ụdị asụsụ ndị a dị ka akụkụ nke ụyọkọ asụsụ Tera. [2]

  • Nyimatli
  • Pidlimdi
  • Bura Kokura

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ okwu
Akpụkpọ ahụ Alveolar Mgbe e mesịrị.
/ObodoPalatal
Velar Mkpịsị aka
ala dị larịị ọnụ. etiti n'akụkụ ala dị larịị egbugbere ọnụ.
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ
Kwụsị1 ala dị larịị p b t2 d2 tʃ2 dʒ2 k ɡọ ɡʷ
Nwanyị na-agba ọsọ. ᵐb ⁿd ᶮdʒ ᵑɡ ᵑɡʷ
implosive ɓ ɓʲ ka Ihe a na-akpọ China
Ihe na-esiri ike f v s z ɬ Ọdịdị ʃ ʒ x ɣ ɣʷ h3
Ihe atụ ala dị larịị l j w
Akpụkpọ ahụ. 4
Ihe na-atọ ụtọ r
A na-eji obere ụdaolu eme ihe ma a naghị ewepụta ya tupu ụdaume ọzọ. 
[3]/dʒ/ /t/ na /d/ nwere /tʃ/ na / dʒ/ n'ụzọ ziri ezi dị ka allophones mana ụzọ abụọ ahụ kewara; Otú ọ dị, alveolar plosives anaghị ebute ụdaume ihu na post-veolar affricates anaghị ebute ihe ọ bụla ma e wezụga ụdaume ihu. 
/h/ bụ ụdaume ọhụrụ, na-apụta na okwu ndị a gbazitere site na Bekee Ndị Hausa
[3] /jī/ sitere na /ɗʲ/ nke na-enweghị njikọ alveolar ya mgbe ọ na-ejigide ọrụ palatal na glottal. 
Monophthongs nke Tera, site na Tench (2007:230)
Diphthongs nke Tera, site na Tench (2007:231)
Mkpụrụedemede
N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ i iː Ọdịdị u uː
N'etiti na eː o oː
Emeghe a aː
  • Mkpụrụedemede etiti /e, eː, o, oː/ bụ eziokwu-etiti.
  • Mkpụrụedemede /a, aː/ bụ etiti [[[:Àtụ:IPAplink]], Àtụ:IPAplink] . [4]

na-egbochi ọdịiche dị iche iche nke ụdaume na okwu monosyllabic na-enweghị ụdaume coda.

Mkpụrụedemede niile ma e wezụga /a/ na /aː/ na-emeghe na mkpụrụedemede mechiri emechi dịka na [[[ikpu') na [xʊ́r] ('ikpu ofe'). /a/ na /aː/ na-abụkarị n'ihu [[[:Àtụ:IPAplink]], Àtụ:IPAplink] mgbe ha na-agbaso ụdaume palatalized.

Diphthongs, nke nwere otu ogologo dị ka ụdaume ogologo, nwere ụdaume na-abụghị elu na ụdaume dị elu:

Diphthong Ihe Nlereanya Orthography Nkọwa
/eu/ /ɓeu/ N'ihi na 'Ọ dị ilu'
/oi/ /woi/ Ọ bụ n'ihi ya 'nwa'
/ai/ /ɣài/ ghai 'obodo'
/au/ /ɮàu/ dlau 'na-arịa ọrịa'
  • 'ụzọ ụdaolu, okwu ndị a bụ [eɪ, oɪ, ɐɪ, ʊ] .

Ụda[dezie | dezie ebe o si]

Tera bụ Asụsụ ụda olu, na-eme ka ụda dị elu, dị n'etiti na nke dị ala. naghị egosi ụda olu n'ụzọ orthographic ebe ọ bụ na ọ dịghị obere trios dị; enwere ike ịmata obere ụzọ abụọ site na ihe gbara ya gburugburu.

Orthography[dezie | dezie ebe o si]

Mbipụta mbụ na Tera bụ Labar Mbarkandu nu Yohanna Bula Ki, nsụgharị nke Oziọma Jọn, nke guzobere usoro orthographic. 'afọ 2004, e dezigharịrị usoro orthographic a.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

ụyọkọ asụsụ Chadic a na-asụ n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ Naịjirịa n'ebeebe ugwu na n'ebe ọwụwa Anyanwụ Gombe Steeti na Borno Steeti. (2006) kwenyere na Pidlimdi (Hinna) dialect bụ asụsụ dị iche.

  1. Blench, 2006. The Afro-Asiatic Languages: Classification and Reference List (ms)
  2. Blench (2019). An Atlas of Nigerian Languages, 4th, Cambridge: Kay Williamson Educational Foundation. 
  3. 3.0 3.1 Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Harvcoltxt|Tench|2007|p=229
  4. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Harvcoltxt|Tench|2007|p=230

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

 Àtụ:Languages of NigeriaÀtụ:Biu–Mandara languages