Thomas Adeoye Lambo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Thomas Adeoye Lambo
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereThomas Dezie
aha ezinụlọ yaLambo Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya29 Maachị 1923 Dezie
Ebe ọmụmụAbeokuta Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya13 Maachị 2004 Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Yoruba Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụpsychiatrist Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Birmingham, King's College London, Baptist Boys’ High School Dezie
academic thesisObservation on the role of cultural factors in paranoid psychosis among the Yoruba tribe : a study in comparative psychiatry Dezie
Ụcha ime anyabrown Dezie
ụcha ntụtụ isiNtụtụ ojii Dezie
Onye òtù nkeThe World Academy of Sciences Dezie
Ihe nriteTWAS fellow, Fellow of the African Academy of Sciences Dezie
nnọchiaha nkeonweL485 Dezie

  Thomas Adeoye Lambo, OBE[1] (March 29, 1923 - March 13, 2004) bụ onye ọkà mmụta Naijiria, onye nchịkwa na onye isi mgbaka. A na-ekwu na ọ bụ onye mbụ na-ahụ maka ọrịa uche n'ebe ọdịda anyanwụ n'Africa. N'agbata afọ 1971 na 1988, ọ rụrụ ọrụ na World Health Organization, wee bụrụ osote onye isi nchịkwa nke ụlọ ọrụ ahụ.[2]

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Lambo na Abeokuta, Ogun State, Nigeria. Ọ gara Baptist Boys' High School, Abeokuta, Ogun State site na 1935 ruo 1940. Ọ gara Mahadum nke Birmingham, ebe ọ gụrụ ọgwụ.[1] Iji gaa n'ihu na ọmụmụ ya ma bụrụ ọkachamara, na 1952, ọ debanyere aha na Institute of Psychiatry, King's College London. Lambo ghọrọ onye a ma ama maka ọrụ ya na ethno-psychiatry na psychiatric epidemiology.[1]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1954, mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ ma rụọ ọrụ dị ka dọkịta na-awa ahụ na Britain, Lambo laghachiri Naijiria ebe n'oge na-adịghị anya e mere ya ọkachamara na-elekọta ụlọ ọgwụ Aro Federal Neuro-Psychiatric Hospital, Abeokuta.[1] Ka ọ na-erule mgbe ahụ, Naịjirịa na-agafe mgbanwe gaa na nnwere onwe ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mere ka ọdịbendị nke imepụta ihe ọhụrụ na mgbanwe dị ngwa kama ịbụ oge a na-atụ egwu nkwụsị ma ọ bụ ọbụna ịlaghachi azụ. Tupu mmegharị nnwere onwe, Gọọmentị etiti gbalịrị imepụtaghachi usoro Europe nke ịmepụta ebe mgbaba n'obodo ukwu maka ndị isi mgbaka na ndị isi mgbakasị ndị a na-ewere dị ka nsogbu mmekọrịta mmadụ na ibe ya n'okporo ámá nke ọtụtụ obodo ukwu. Ọ dị mkpa itinye ndị na-adịghị mma n'okpuru nchịkwa, mgbe ụfọdụ nlekọta na njide malitere ma wuo ebe mgbaba ole na ole gụnyere otu na Yaba. Otú ọ dị, ọtụtụ ndị Naijiria na-enyo enyo na a na-enyo usoro ahụike uche ma ọtụtụ ka na-adabere na ọgwụ na ndị na-ahụ maka ọgwụ maka nlekọta. Lambo, na-eche ihe ndabere maka mmepe, jiri ohere nke gọọmentị mpaghara nwere onwe ya malite ọrụ ọgwụgwọ ya, obodo Aro, na-ebute ụzọ n'iji usoro ọgwụgwọ nke oge a jikọtara ya na okpukpe ọdịnala na ọgwụ ala. Lambo, mgbe ọ nọ na Aro, rịọrọ enyemaka nke ndị ọrụ ugbo nọ nso n'ụlọ ọgwụ ahụ iji were ụfọdụ n'ime ndị ọrịa dị ka ndị ọrụ, mgbe ha na-agwọ ọrịa n'otu oge, ndị ọrịa na-akwụkwa ụgwọ maka ọrụ ọ bụla ọzọ achọrọ, dị ka ụlọ. Ọ gara gburugburu mba ahụ ma kpọbata ndị na-agwọ ọrịa ọdịnala ole na ole site n'akụkụ dị iche iche nke Naịjirịa dị ka ndị na-arụ ọrụ. Ụdị ya nyere aka belata enweghị ntụkwasị obi ọha na eze n'ụlọ ọgwụ ahụike uche ma webata n'okwu ọha na eze nlekọta na ọgwụgwọ nke ụmụ amaala na-arịa ọrịa uche. A na-eto ya dị ka onye na-enye ikpo okwu maka iweghachi ndị isi mgbaka n'ime ọnọdụ na gburugburu ebe obibi dị mma ma ruo n'ókè ụfọdụ wepụ ma ọ dịkarịa ala ụfọdụ n'ime ihere metụtara ndị na-arịa ọrịa uche.[3]

Lambo bụ osote onye isi na Mahadum Ibadan site na 1967 ruo 1971, n'oge ahụ, ndị uwe ojii Naijiria gburu nwa akwụkwọ, Adekunle Adepeju, na ngagharị iwe.[4][5]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 Prof. Thomas Adeoye Lambo – DAWN Commission (en-US). Retrieved on 2020-05-27.
  2. Lambo Foundation: Contributions to neuroscience development (en-US). Vanguard News (2010-07-31). Retrieved on 2020-05-27.
  3. Eshemokha (2020-01-05). Biography of Thomas Adeoye Lambo, OBE, first trained psychiatrist in Nigeria and Africa (en-US). Nigerian Health Blog. Retrieved on 2020-05-27.
  4. Vice Chancellors. University of Ibadan. Archived from the original on 1 October 2022. Retrieved on 1 October 2022.
  5. Adepeju. Remembering Adekunle Adepeju. Nigerian Tribune. Retrieved on 1 October 2022.
  • Vanguard, onye isi mgbaka a ma ama, March 16, 2004
  • Jonathan Sadowsky, Imperial Bedlam: Ụlọ ọrụ nke Madness na Colonial Southwest Nigeria. Mahadum nke California Press, 1999

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]