Unoma Ndili Okorafor

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Unoma Ndili Okorafor
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
aha n'asụsụ obodoUnoma Ndili Okorafor Dezie
aha ezinụlọ yaOkorafor Dezie
aha gọọmentiUnoma Ndili Okorafor Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya20. century Dezie
Ebe ọmụmụNaijiria Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụọkà mmụta sayensị kọmputa, onye ọchụ̀nta ego Dezie
ebe agụmakwụkwọRice University, Texas A&M University, Mahadum nke Lagos, INSEAD, Stanford Graduate School of Business Dezie
Ụcha ime anyabrown Dezie
ụcha ntụtụ isiNtụtụ ojii Dezie
webụsaịtịhttps://unomaokorafor.com/ Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

Unoma Ndili Okorafor bụ ọkà mmụta sayensị kọmputa na onye ọchụnta ego nke Naijiria . Okorafor hibere Working to Advance African Women, otu anaghị akwụ ụgwọ na-akwado agụmakwụkwọ ụmụ nwanyị Africa na sayensị, teknụzụ, injinia na mgbakọ na mwepụ (STEM) na 2007. Ọ bụ onye isi ọrụ na Herbal Goodness na Fairview Data Technologies. Ọ bụ nwa nke ise nke Frank Nwachukwu Ndili, onye mbụ Naijiria physicist nuklia na 7th Vice-Chancellor (President) nke University of Nigeria, Nsukka .

Ndụ mmalite na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Okorafor na Naijiria. Ọ gụrụ kọmputa na injinịa eletrịkị na Mahadum Lagos, wee gụchaa na 2008. [1] Ọ kwagara Texas maka agụmakwụkwọ gụsịrị akwụkwọ, nweta akara ugo mmụta nna ukwu na Mahadum Rice na 2001 yana PhD na Mahadum Texas A&M na 2008. [2] Na Mahadum Texas A&M ọ bụ onye ọkà mmụta Sloan Foundation . Okorafor lụrụ Ekpe Okorafor ma mụọ ụmụ atọ. PhD ya, Secure Integrated Routing and localization in Wireless Optical Sensor Networks, bụ Deepa Kundur na-elekọta ya. [3] O wee sonye na Stanford Graduate School of Business, ebe ọ dechara mmemme Executive na Social Entrepreneurship. [2] Ọ mechakwara mmemme Social Entrepreneurship na INSEAD . [2]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Okorafor rụrụ ọrụ na Texas Instruments, Intel, Hewlett-Packard na IBM . N'afọ 2007, ka ọ na-emecha PhD, Okorafor hibere Working to Advance African Women (WAAW). [1] WAAW bụ 501 (c) anaghị akwụ ụgwọ nke na-akwalite agụmakwụkwọ STEM nye ụmụ nwanyị Africa. [1] O ji ego ego o mere ka ọ bụrụ nwa akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ malite mmemme ahụ. [4] WAAW na-eme mmemme 13 na Ghana, Kenya, Uganda, Cameroon, Malawi, Togo, Nigeria na South Africa. [1] Ha nwere ihe karịrị otu narị ndị ọrụ afọ ofufo mahadum ibe na-eru ọtụtụ puku ụmụ agbọghọ kwa afọ. [1] N'akụkụ ịkụziri ụmụ agbọghọ ihe, Okorafor na-arụkọ ọrụ na obodo na ezinụlọ iji hụ na ọ dịghị onye na-agba mbọ ịkwụsị ụmụ agbọghọ ịhọrọ isiokwu STEM. [5]

Okorafor bụ prọfesọ na-eleta nleta na Mahadum Sayensị na Nkà na Ụzụ nke Afrịka, ebe ọ na-akụzi nkuzi na sayensị kọmputa. Ọ bụ onye isi ọrụ na Herbal Goodness, Fairview Data Technologies, na Radicube Teknụzụ.

Ihe nrite na nkwanye ugwu[dezie | dezie ebe o si]

  • 2018 - Otu n'ime ụmụ nwanyị 100 kacha elu nke OkayAfrica na 2018
  • 2016 - ITU na UN Women GEM Tech Award [6]
  • 2013 - Anita Borg Social Change Agent Award
  • 2010 - Crans Montana Leaders Forum "Onye ndu ụwa n'ọdịnihu"

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]