Yam Daabo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Yam Daabo
film
ahaYam Daabo Dezie
ụdịdrama film Dezie
mba osiBurkina Faso, France Dezie
Mmalite asụsụ ihe ngosiMooré Dezie
afọ/ụbọchị mbipụta1986 Dezie
Onye nduziIdrissa Ouédraogo Dezie
Odee akụkọ ihe nkiriIdrissa Ouédraogo Dezie
onye nsonye ihe nkiriAssita Ouedraogo Dezie
nchịkọta akụkọ ihe nkiriArnaud Blin Dezie
Ode egwuFrancis Bebey Dezie
ebe akụkọBurkina Faso Dezie
CNC film rating (France)no age restriction Dezie

Yam Daabo (nke a tọhapụrụ dị ka Le Choix (English: The Choice)) bụ ihe nkiri Burkinabè nke 1986 nke Idrissa Ouédraogo duziri. Ihe nkiri a bụ ihe nkiri mbụ nke onye nduzi ahụ ma nata ọtụtụ onyinye gụnyere Georges-Sadoul Prize na 1986.

Nkọwa[dezie | dezie ebe o si]

Akụkọ a na-ewere ọnọdụ n'ime ime obodo Burkina Faso, ma na-agbaso ọdịnihu nke otu ezinụlọ ndị ọrụ ugbo. Ọtụtụ n'ime akụkọ ndị ahụ na-elekwasị anya na Bintou, nwa nwanyị nke ezinụlọ ahụ, onye ndị ikom abụọ na-achụ: Issa na Tiga. Ya na Issa nwere mmekọrịta, ya na ya tụụrụ ime. Nna ya chọpụtara nke a ma, n'iwe, chụpụ Issa n'ụlọ. Ka oge na-aga, ka Bintou na-amụ nwa, a na-agba nna ya ume ịgbanwe obi ya, ma nabata Issa n'ime ezinụlọ, n'oge maka ezinụlọ dum ime emume ọmụmụ nwa nwoke ọnụ.

Tiga nọgidere na-ekwo Issa ekworo, na-agbanyụ na mgbalị ịgba Issa égbè. Nna Tiga na nna Bimtou meriri Tiga, zọpụta ndụ Issa. A chụpụrụ Tiga n'ezinụlọ ahụ wee gawa n'obodo ahụ, ebe ọ nwara izuru ọgba tum tum.

Ọ bụ ezie na ọtụtụ ihe na-eme n'ime ime obodo, enwere ihe abụọ dị mkpa na-eme na obodo dị nso, nke a na-akpọghị aha. Nke mbụ na-eme na mbido ihe nkiri ahụ, mgbe ezinụlọ Bimtou were ụgbọ ịnyịnya na ịnyịnya ibu ha ree n'obodo ahụ (ma eleghị anya mkpebi nke na-abụghị . Na nleta a na obodo ahụ, ụgbọ ala gburu nwa ha nwoke Ali. Nke abụọ na-eme n'ọgwụgwụ ihe nkiri ahụ kpọmkwem, ọbụlagodi mgbe anyị zutere Issa na ndị ọzọ nọ n'ezinụlọ ahụ. Nke a bụ mgbe anyị sooro onye a chụpụrụ n'obodo, lee ya anya ịnwa izu ohi, wee gbaa ọsọ. Ka ọ na-agba ọsọ, otu nwoke na-enyere ya aka. Ọ gbara Raogo ume ịlaghachi na onye ọ hụrụ n'anya, nke Raogo mere. Ihe nkiri ikpeazụ nke ihe nkiri ahụ na-egosi Raogo, na ndị niile na-eme ihe nkiri, ka ha na-alaghachi ọrụ.

'N'ihi ya, nhọrọ' nke aha ihe nkiri French ahụ kwuru nwere ike inwe ọtụtụ ihe ọ pụtara. N'ụzọ doro anya, ọ nwere ike izo aka na mkpebi Bimtou n'etiti Tiga na Issa. N'aka nke ọzọ, n'ihi ebe ihe nkiri ahụ kewara n'etiti obodo na ime obodo, aha ahụ nwere ike izo aka na 'nhọrọ' nke ọtụtụ ndị mmadụ mere n'etiti ndụ ime obodo ọdịnala nke ọrụ ugbo na ịdabere n'ezinụlọ, na ndụ obodo. Ihe nkiri ahụ gosipụtara nke mbụ dị ka ihe kachasị mma na nke mmadụ karịa nke ikpeazụ. Tiga na-eme nhọrọ ndị na-eduga ya n'obodo ahụ, ebe ọ na-eme mpụ ma na-agba ọsọ maka ndụ ya. Raogo họrọkwara ndụ obodo ukwu - na-ewe iwe nwa agbọghọ ya n'oge ahụ - ma mesịa gbanwee nhọrọ a. (ma ọ laghachiri n'ụlọ na uwe ka mma karịa ọtụtụ ndị na-ese onyinyo, yana onyinye maka enyi ya nwanyị mbụ). Nna Bintou 'họrọ' ire ịnyịnya ibu na ụgbọ ala ezinụlọ ahụ, nke mere njem siri ike gaa n'obodo ahụ dị mkpa. Ọ bụ ọbụna, n'ụzọ a na-ekwu, ihe ndọpụ uche nke ndụ obodo mepere emepe nke dugara n'ọnwụ Ali na mbido ihe nkiri ahụ - mgbe a hụrụ ya ka ọ na-ele anya na poster tupu ụgbọ ala kụọ ya.

Ọgụgụ nke atọ nke aha ahụ nwere ike ịbụ na "Nhọrọ" bụ aha mkparị dị ilu maka ihe nkiri nke ọtụtụ n'ime ihe omume ndị mmadụ na-eme bụ ihe ndị dị mkpa. nke nlanarị. Anyị na-ekiri ndị agwa na-ekpochapụ ala, ọrụ ugbo, ịkụ azụ, na-ewu ebe nchekwa ma na-eje ije isere mmiri. Ihe nkiri na-emepe n'ihe onyonyo nke onye na-arụ ọrụ igwe, wee mechie ya na nna Bintou na-agwa onye ọ bụla "ka anyị gaa, ọrụ na-echere anyị". O yighị ka nke ahụ Bintou's nna nwere ọtụtụ 'nhọrọ' ma ọ ga-ere ịnyịnya ibu na ụgbọ ala ma ọ bụ na ọ gaghị - ma ọ nweghị nhọrọ ọ bụla na ya.ọnụahịa a kwụrụ ya. N'ịhụ ka e si ekpebi 'nhọrọ' ndị a site na ihe akụ na ụba na-abụghị njikwa agwa, a na-eduga onye na-ekiri ya ịtụgharị uche.Raogo's akụkọ: gini mere o ji laa n'obodo? Ọ bụ ihe jikọrọ ya na uwe mara mma na onyinye ọ na-emesị nweta? Nke a ọ bụ 'nhọrọ'?

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]