Yvette Christiansë

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Yvette Christiansë
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Aha enyereYvette Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya12 Disemba 1954 Dezie
Ebe ọmụmụSouth Africa Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụodee uri, Odee akwụkwọ Dezie
onye were ọrụBarnard College, Fordham University Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Sydney Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

Yvette Christianë (amuru 12 Disemba 1954) bu onye South Africa onye odee na onye edemede . [1] [2] Ọ bi ugbu a na New York City ma na-akụzi na Barnard College . [3] [4] Ọ kuzịkwara na Mahadum Fordham, dịkwa na obodo New York.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Yvette Christianë na South Africa mgbe ọ ka nọ n'okpuru Apartheid, na, n'agbanyeghị enweghị ohere agụmakwụkwọ, nwere mmasị n'asụsụ na ịghọ onye edemede site na nwata. [5] Mgbe ọ dị afọ iri na asatọ, ọ kpọrọ nne ya na nwanne ya nwanyị kwaga Mbabane na Swaziland, bụ́ ebe o biri ruo afọ 1973. [5] Mgbe ha kwagara Swaziland, ya na ezinụlọ ya kwagara Ọstrelia ka ha nwee ohere ọzọ n'etiti onwe ha na gọọmentị South Africa. [3] N'Australia, Christianë gara Mahadum Sydney . O nwetara PhD na bekee n'ụlọ akwụkwọ ahụ. [5]

Ọ bụ enyi na onye na-ese ihe nkiri William Kentridge, onye South Africa ibe ya. [6]

Ọrụ ya[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ nke Christianë e bipụtara na-emetụtakarị South Africa, ma nwee isiokwu ndị mgbe ọchịchị gachara dị ka ịgba ohu na nchụpụ. [5]

Ọ bụ onye dere akwụkwọ akụkọ akpọrọ Unconfessed (Ndị ọzọ Press, 2006; Kwela Books, 2007; Querido, 2007), na nke mkpokọta uri Castaway ( Duke University Press, 1999) na Imprendehora (Kwela Books/Snail Press, 2009). Imprendehora bụ onye ikpeazụ maka Via Afrika Herman Charles Bosman Prize n'afọ 2010, na Castaway bụ onye ikpeazụ na 2001 PEN International Poetry Prize. Akwụkwọ akụkọ ya, Unconfessed, bụ onye ikpeazụ maka Hemingway Foundation / PEN Award maka akụkọ mbụ, wee nweta 2007 ForeWord Magazine BEA Award. Edekwara ya aha maka Mahadum Johannesburg Prize na International Dublin Literary Award na 2008, wee họpụta ya maka ihe nrite Ama Ata Aidoo nke 2010. Christianë bụ onye nnata nke Harri Jones Memorial Prize maka uri (Australia). [2]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Uzodinma Iweala, "The Convict’s Tale", The New York Times, December 10, 2006.
  2. 2.0 2.1 "Yvette Christiansë Biography" at BookBrowse, August 15, 2013.
  3. 3.0 3.1 Yvette Christianse page at Penguin Random House.
  4. "Yvette Christiansë, Professor of English and Africana Studies", Barnard College - Columbia University.
  5. 5.0 5.1 5.2 5.3 Jobson (1 December 2009). SOUTH AFRICA. Poetry International Rotterdam. Archived from the original on 24 October 2016. Retrieved on 24 October 2016.
  6. Tomkins (18 January 2010). Lines of Resistance. The New Yorker. Retrieved on 24 October 2016.