Zanele Dlamini Mbeki

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Zanele Dlamini Mbeki
First Lady of South Africa
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In role
Àtụ:En dash range
PresidentThabo Mbeki
Preceded byGraça Machel
Succeeded byMapula Motlanthe
First Lady of African Union
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
In office
Àtụ:En dash range
PresidentThabo Mbeki
Preceded byposition established
Succeeded byMarcelina Rafael Chissano
Personal details
Born
Zanele Dlamini

(1938-11-18) 18 Novemba 1938 (age 85)
Alexandra, Gauteng, South Africa
Spouse(s)
(m. 1974)
Alma materUniversity of the Witwatersrand
London School of Economics
Brandeis University
ProfessionSocial worker
Zanele Dlamini Mbeki
Zanele Dlamini Mbeki
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
aha ezinụlọ yaMbeki Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1938 Dezie
Ebe ọmụmụAlexandra Dezie
Dị/nwunyeThabo Mbeki Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, social worker Dezie
ebe agụmakwụkwọLondon School of Economics and Political Science, University of the Witwatersrand, Brandeis University, Inkamana High School Dezie
affiliation stringWDB Trust Dezie
so naWorld Economic Forum Annual Meeting 2014, World Economic Forum Annual Meeting 2004 Dezie

Zanele Mbeki (née Dlamini; amụrụ na 18 Nọvemba 1938) bụ onye ọrụ mmekọrịta ọha na eze nke South Africa nke guzobere Women's Development Bank. Ọ bụkwa onye bụbu nwanyị mbụ nke South Africa.

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Zanele Dlamini na Alexandra na 1938 ebe nna ya bụ onye ụkọchukwu Metọdist na nne ya bụ onye na-emepụta ejiji.[1][2] O nwere ụmụnne nwanyị ise.[1]

Mbeki bụ onye bi na Catholic Inkamana Academy na KwaZulu-Natal tupu ọ gụọ akwụkwọ ịbụ onye ọrụ mmekọrịta mmadụ na ibe ya na Mahadum nke Witwatersrand .[1]

Mgbe ọ rụchara ọrụ afọ atọ maka Anglo American plc dị ka onye na-arụ ọrụ na Zambia, Mbeki kwagara London wee mechaa diplọma na iwu mmekọrịta mmadụ na ibe ya na nchịkwa na London School of Economics na 1968.[1] O mechara nweta agụmakwụkwọ iji mee PhD ya na ọnọdụ ụmụ nwanyị Afrịka n'okpuru ịkpa ókè agbụrụ na Mahadum Brandeis na United States, ọ bụ ezie na ọ hapụrụ United States ịlụ Thabo Mbeki tupu ọ gụchaa ya.[2][1][3]

Mgbe ọ nọ na London, Mbeki rụrụ ọrụ dị ka onye ọrụ mmekọrịta ọha na eze na Guy's Hospital, na Marlborough Day Hospital.[1]

Mgbe ọ lụsịrị di, Mbeki rụrụ ọrụ maka International University Education Fund na Lusaka, Zambia. Ọ gbara arụkwaghịm na 1980, obere oge tupu emechie ya mgbe a kpughere onye isi ya, Craig Williamson, dị ka onye nledo South Africa.[4][3] A họpụtakwara ya na Njikọ Ụmụ nwanyị nke ANC ma dezie Voice of Women .[1][3] Mbeki kụziri ihe na Mahadum Zambia ruo afọ abụọ wee rụọ ọrụ maka United Nations High Commissioner for Refugees na Nairobi.[2][3]

Mgbe ha laghachiri South Africa na 1990, Mbeki guzobere Women's Development Bank, nke na-enye ụmụ nwanyị South Africa dara ogbenye microfinance.[2][5] Mgbe di ya na-eme mkpọsa, ọ naghị apụta na ya ma jụ inye ajụjụ ọnụ.[5] Mgbe di ya ghọrọ onye isi ala na 1999, ọ ghọrọ nwanyị mbụ nke South Africa. Ọ bụ onye na-ahụ maka ụmụ nwanyị na onye na-akwado ikike ụmụ nwanyị.[6] N'ọnwa Julaị afọ 2003, ọ kpọkọtara ndị South African Women in Dialogue, nke e mere iji mee ka ụmụ nwanyị sonye n'ụzọ zuru ezu na mmepe mba ahụ.[7]

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Mbeki zutere Thabo Mbeki mgbe ọ na-agụ akwụkwọ na Mahadum London ma ha lụrụ n'ọfịs ndebanye aha na London na 23 Nọvemba 1974, ememe okpukpe sochiri ya n'ụlọ nwanne ya nwanyị nke okenye Edith, Farnham Castle na Surrey.[2][1][3] Ọ ga-enweta ikike site n'aka ANC ịlụ di ma kwuo na ọ gwara Adelaide Tambo "ọ bụrụ na Papa [Oliver Tambo] ekweghị ka m lụọ Zanele, agaghị m alụọ di ọzọ. Agaghị m ajụọ ọzọ. Ahụrụ m naanị otu onye n'anya ma enwere naanị otu onye m chọrọ ime ndụ m, nke ahụ bụ Zanele. "[8] Di na nwunye ahụ enweghị ụmụ ma na-ebikarị iche.[5]

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 1.6 1.7 Two presidents and a first lady. Joburg.org (22 June 2012). Archived from the original on 30 October 2016. Retrieved on 30 October 2016.
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 2.4 Staff Reporter (11 June 1999). The one who brings Thabo peace. Mail and Guardian. Retrieved on 30 October 2016.
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 Gevisser (2009). A Legacy of Liberation: Thabo Mbeki and the Future of the South African Dream. Macmillan. 
  4. Sellström (2002). Sweden and National Liberation in Southern Africa, Volume 2, Solidarity and assistance 1970-1994 (PDF), Nordiska Afrikainstitutet. ISBN 9789171064486. 
  5. 5.0 5.1 5.2 Murphy (19 June 1999). A First Lady Debuts With Reluctance. Los Angeles Times. Retrieved on 30 October 2016.
  6. Dhlamini (Mbeki). Women's liberation.
  7. Vetten (2015). "The Simulacrum of Equality? Engendering the Post94 South African State", in Mcebisi Ndletyana: Essays on the Evolution of the Post-Apartheid State: Legacies, Reforms and Prospects. Real African Publishers. ISBN 9781920655853. 
  8. Abrams (2007). Thabo Mbeki. Infobase Publishing. ISBN 9781438104751.