Bissara
| Obere ụdị nke | dish, ofe |
|---|---|
| Mba osi | Morocco, Egypt |
| Ihe ejị mee ya | Vicia faba, Allium cepa, Petroselinum crispum, Anethum graveolens |
Bissara, bessara, besarah, bayssara, bayssar na tamarakt ( Arabic ) bụ efere na nri ndị Ijipt na nri Moroccan . Nri ahụ nwere agwa fava gbawara agbawa, eyịm, galik, herbs na-esi ísì ụtọ na ngwa nri. A na-eji nwayọ sie ihe niile na-esi nri wee jikọta ọnụ iji nweta mmịnye ude na-esi ísì ụtọ ma ọ bụ efere akụkụ.
N'ime nri ndị Juu oge ochie, a na-eri nri yiri nke ahụ, nke a maara dị ka " mikpah ful " n'akwụkwọ ndị rabaị . [1]
Etymology
[dezie | dezie ebe o si]Ndị ọkọ akụkọ ihe mere eme nri kwenyere na aha Bissara sitere na okwu Hieroglyphic nke Egypt oge ochie "Bisourou" (ma ọ bụ bissouro), nke pụtara "agwa esichara".
Nkwadebe
[dezie | dezie ebe o si]Bissara na-eji agwa sara mbara chara acha dị ka ihe bụ isi. Ihe ndị ọzọ gụnyere galik, mmanụ oliv, ihe ọṅụṅụ lemon, ose na-acha uhie uhie, cumin, na nnu. A na-eji peas gbawara agbawa ma ọ bụ chickpeas akwadebe Bissara mgbe ụfọdụ.
Nri Ijipt
[dezie | dezie ebe o si]N'Ijipt, a na-eri bissara nanị dị ka ntinye maka achịcha, a na-enyekwa ya maka nri ụtụtụ, dị ka meze, ma ọ bụ adịkarịghị, maka nri ehihie ma ọ bụ nri abalị. Bissara Ijipt na-agụnye herbs ma ọ bụ akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ, ose na-ekpo ọkụ, ihe ọṅụṅụ lemon, na yabasị mgbe ụfọdụ. [2] Ọ bụ omenala nri onye ọrụ ugbo, [2] n'agbanyeghị na ọ na-ewu ewu na Egypt mepere emepe kemgbe 2011 n'ihi na ọ dị mma karịa ndị otu obodo mepere emepe, ihe nrite zuru oke . [3] Ọ na-adịkarị ọnụ ala, a kọwakwara ya dị ka nri ndị ogbenye .
N'Ijipt, bissara na-agụnyekwa ahịhịa ma ọ bụ akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ-karịsịa pasili, mint, dil, akwụkwọ nri, ma ọ bụ molokhiya, ọ bụ ezie na ndị Ijipt si mba ọzọ na-agbakwụnye na Palestine - a na-erikwa ya na achịcha dị ka ntinye. [2] [4]
Nri Moroccan
[dezie | dezie ebe o si]Na Morocco, bissara na-ewu ewu n'oge ọnwa oyi nke afọ, a pụkwara ịhụ ya n'ámá obodo na ụzọ dị iche iche. [5] [6] A na-etinyekarị ya na efere na-emighị emi ma ọ bụ efere ofe, ma tinye ya na mmanụ oliv, paprika, na cumin. A na-eri achịcha mgbe ụfọdụ n'ime efere ahụ, a na-etinyekwa ihe ọṅụṅụ lemon mgbe ụfọdụ ka ọ bụrụ n'elu.
Nri ndị yiri ya
[dezie | dezie ebe o si]Tova Dickstein, onye ọkachamara na nri oge ochie, jikọtara nri ndị Juu oge ochie a maara dị ka mikpah ma ọ bụ mikpah ful, nke a kpọtụrụ aha ọtụtụ ugboro na akwụkwọ ndị rabaị, na bissara nke oge a. Akwụkwọ ochie na-akọwa ya dị ka mkpuru e ji agwa fava, galik, mint, na mmanụ oliv mee. N'ihi na ọ na-apụta ugboro ugboro na Mishnah, nke gụnyekwara iwu halak nke na-ekwu na a pụrụ ịhapụ sukkah naanị n'oge mmiri ozuzo ozugbo mikpa ahụ dị mmiri ma na-esi ísì, ọ kpọrọ ya " nri mba " nke ndị Izrel oge ochie. [1]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Ndepụta ofe agwa
- Ndepụta ofe
Ntụaka
[dezie | dezie ebe o si]- 1 2 Dickstein (2021). The Taste of Ancient Israel: Tales of Food and Recipes from the Land of Israel (in he). Israel: Ofir Bikkurim, 86–88.
- 1 2 3 كريم. "البصارة... وجبة الشتاء الزهيدة", العربي, 2015-11-08. Retrieved on 2018-05-14. (in ar)
- ↑ El-Wardani. "An Ancient Diet", 2010-05-05. Retrieved on 2018-05-14.
- ↑ Yasmine (March 17, 2016). Classic Egyptian Bessara. Cairo Cooking. Retrieved on 2018-05-14.
- ↑ Bissara, le plat chaud anti-froid. www.babmagazine.ma. Archived from the original on 2021-12-27. Retrieved on 2021-12-27.
- ↑ Rosa. (2 November 2017). Cuisine juive marocaine: la cuisine de Rosa. Editions Gisserot. ISBN 978-2-7558-0763-9. OCLC 1013172477.
- (2007) Egyptian Cooking English Edition. Bonechi. ISBN 978-88-476-0706-4.
- Kitchen, M.B.T. (2010). World Kitchen Morocco. Murdoch Books. ISBN 978-1-74266-500-9. Templeeti:Subscription required
- Valenta, Kyle (June 23, 2016). How to eat breakfast like a local around the world - Provided By Advertising Publications.
- The spice of life in magical Marrakesh... (June 28, 2014).
- Morse, K. (1998). Cooking at the Kasbah: Recipes from My Morroccan Kitchen. Chronicle Books. ISBN 978-0-8118-1503-1.
- (2013) Good Eating's Global Dining in Chicago: Where to Find the City's Best International, Ethnic, and Exotic Restaurants. Agate Publishing, Incorporated. ISBN 978-1-57284-443-8.
- Jaffrey, M. (2014). Madhur Jaffrey's World Vegetarian: More Than 650 Meatless Recipes from Around the World. Potter/TenSpeed/Harmony. ISBN 978-0-307-81612-2.
- Honnor, J. (2012). Morocco Footprint Handbook, Footprint Handbooks. Footprint. ISBN 978-1-907263-31-6.
- (2013) Authentic Recipes from Morocco. Tuttle Publishing. ISBN 978-1-4629-0540-9.
- Engineers, N.B.C. (2006). The Complete Book on Spices & Condiments (with Cultivation, Processing & Uses) 2nd Revised Edition: With Cultivation, Processing & Uses. Asia Pacific Business Press. ISBN 978-81-7833-038-9.