Bolaji Akinyemi

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Bolaji Akinyemi
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha ọmụmụAkinwande Bolaji Akinyemi Dezie
Aha enyereBolaji Dezie
aha ezinụlọ yaAkinyemi Dezie
aha ọmaprofessor Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya4 Jenụwarị 1942 Dezie
Ebe ọmụmụIlesa Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Yoruba Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụdiplomat, academic, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
ụdị ọrụ yapolitical science Dezie
onye were ọrụUniversity of California, Los Angeles, Mahadum nke Lagos Dezie
Ọkwá o jiMinister of Foreign Affairs, director general Dezie
ebe agụmakwụkwọIgbobi College, Trinity College, Oxford, Temple University, The Fletcher School of Law and Diplomacy, Christ's School Ado Ekiti Dezie
agbụrụNdi Yoruba Dezie

 

[1]Akinwande Bolaji Akinyemi (amụrụ na 4 Jenụwarị 1942) bụ prọfesọ Naijiria nke sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị onye bụ Minista Naijiria na-ahụ maka ihe gbasara mba ofesi site na 1985 ruo na ngwụcha 1987. [2] [3] [4] bụ onye isi oche nke National Think Tank . [1]

Mbido ndụ, ọrụ agụmakwụkwọ, na ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Akinyemi na Ilesa, n'ihe bụ Osun State ugbu a. [3] gara Igbobi College na Yaba site na 1955 ruo 1959, Christ's School Ado Ekiti site na 1960 ruo 1961, Temple University, Philadelphia, Pennsylvania, United States, site na 1962 ruo 1964, Fletcher School of Law and Diplomacy, Tufts University, Medford, Massachusetts, US, 1964 ruo 1966, na Trinity College, Oxford, England, site na 1966 ruo 1969.

Ọ bụ prọfesọ nleta na Graduate Institute of International Studies na Geneva na Diplomacy Training Programme, Mahadum Nairobi, Kenya, ha abụọ na 1977. [3] bụ Regents Lecturer na Mahadum California, Los Angeles, US, na 1979, prọfesọ nke sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị na Mahadum Lagos, site na 1983 ruo 1985, na onye nleta, St John's College, Cambridge, England na 1984.

Akinyemi bụ onye isi nchịkwa nke Nigerian Institute of International Affairs (NIIA) site na 1975 ruo 1983. [3] NIIA [5] òtù na-elekwasị anya na iwu mba ọzọ nke Naijiria; mgbe ọ bụ onye isi nchịkwa, ọ na-etinye aka n'ịkwalite mmekọrịta Naijiria na Angola, n'etiti ihe ndị ọzọ. O dere ma dezie ọtụtụ akwụkwọ na akwụkwọ akụkọ.

Ọ lụrụ Rowena Jane Viney na 1970. [3] nwere otu nwa nwoke na ụmụ nwanyị atọ.

Oge dị ka minista na-ahụ maka ihe gbasara mba ofesi[dezie | dezie ebe o si]

Onye isi ndị agha bụ Ibrahim Babangida họpụtara Akinyemi ka ọ bụrụ Mịnịsta na-ahụ maka ihe gbasara mba ofesi n'afọ 1985. Mgbe ọ nọ n'ọkwa a, ọ malitere Technical Aid Corps (TAC), mmemme nke zigara ndị ọkachamara Naijiria na mba ofesi iji rụọ ọrụ afọ ofufo. [6] mere ya iji "kwalite onyinyo na ọnọdụ mba ahụ dị ka onye isi na-enye aka na Ụwa nke Atọ na ọkachasị mmepe Afrịka". [3] weputara echiche nke "Concert of Medium Powers".

N'ọkwa ya dị ka Minista na-ahụ maka ihe ndị na-eme n'èzí, Akinyemi duziri ọtụtụ ndị nnọchi anya Naijiria. [7]'etiti ndị nnọchiteanya ọ duziri bụ ndị nnọchite anya mba ya na Nzukọ Ezumezu nke Mba Ndị Dị n'Otu (1985), Nzukọ nke Ndị Minista Africa, Nzukọ nke ndị Minista Mba Ọzọ (1986), Nzukọ Ezumazu nke Mba ndị Dị n'Ọkọwa Afọ (1986), Nnọkọ Ezumezu pụrụ iche nke Mba Ndị dị n'Oké Ọnọdụ Akụnụ na Africa (1986), Nchịkọta mmefu ego nke Kansụl nke Ndị Minisita nke Òtù Mba Ndị Dị N'Otu nke Mba Ndị Africa (1987)

N'afọ 1987, Akinyemi kwupụtara nkwado ya maka Naijiria imepụta Ngwá agha nuklia. [8] [8] zoro aka na atụmatụ ahụ dị ka "bọmbụ ojii," ma kwuo na "Nigeria nwere ọrụ dị nsọ iji maa ikike agbụrụ nke ngwá agha nuklia aka".

Ndụ e mesịrị[dezie | dezie ebe o si]

[9]'oge Republic nke Atọ nke dị mkpirikpi nke afọ 1993, ọ kpọrọ ndị agha ka ha kwatuo ọchịchị Ernest Shonekan; [1] Sani Abacha, Minista Nchebe n'oge ahụ, mechara mee ya, wee were ọnọdụ onye isi ala. Aki[3] mechara soro n'ime ndị megidere ọchịchị Abacha.

N'ọnwa Ọgọstụ afọ 2007, Onye isi ala Umaru Yar'Adua họpụtara ya ka ọ bụrụ onye otu ntuli aka ọhụrụ e guzobere. [10]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Shaw, 127.
  2. Shaw (1998). Illusions of Power: Nigeria in Transition. Africa World Press. ISBN 0-86543-642-8. 
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 3.6 Oloyede. "Bolaji Akinyemi, the Seagull, at 60", Thisday online, Leaders & Company, 6 January 2002. Retrieved on 27 October 2007.
  4. "National Think Tank pledges support for Omehia", The Tide Online, Rivers State Newspaper Corporation, 10 October 2007. Retrieved on 27 October 2007.
  5. Inamete (2001). Foreign Policy Decision-Making in Nigeria. Susquehanna University Press. ISBN 1-57591-048-9. 
  6. Abegunrin (2003). "The Second Phase of Military Rule, 1983–1999", Nigerian Foreign Policy Under Military Rule, 1966–1999. Greenwood Publishing Group. ISBN 0-275-97881-8. 
  7. Professor Bolaji Akinyemi's Profile. Bolaji Akinyemi & Associates. Archived from the original on 8 February 2008. Retrieved on 28 October 2007.
  8. 8.0 8.1 Brooke. "Nigeria Trying to Start Over Amid Recession and Turmoil", The New York Times, 23 November 1987. Retrieved on 27 October 2007.
  9. Okafor (2005). Legitimizing Human Rights NGOs: Lessons from Nigeria. Africa World Press. ISBN 1-59221-286-7. 
  10. "Uwais, Akinyemi, Agbakoba to Reform Electoral Process", Thisday, AllAfrica Global Media, 23 August 2007. Retrieved on 27 October 2007.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:S-start Àtụ:S-off Àtụ:Succession box

Àtụ:S-endÀtụ:Foreign Ministers of Nigeria