Kayode Soremekun

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Kayode Soremekun
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, pidgin Naịjirịa Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụacademic, Odee akwụkwọ Dezie
ụdị ọrụ yaosote onyeisi mahadum Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum Obafemi Awolowo Dezie
nnọchiaha nkeonweL485 Dezie

  Kayode Soremekun bụ onye agụmakwụkwọ Naijiria, onye edemede, na osote onye isi nke atọ nke Mahadum Federal Oye Ekiti, Ekiti State. Ọ malitere ọrụ mgbe onye isi ala Mohammadu Buhari chụpụrụ prọfesọ Isaac Asuzu onye nọchiri anya Prọfesọ Chinedu Nebo, onye ọsụ ụzọ Vice Chancellor[1][2]

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

Soremekun gara ụlọ akwụkwọ sekọndrị nke Naịjirịa, King's College Lagos, site na 1967 ruo 1971. Ọ gara Mahadum Ife ugbu a Mahadum Obafemi Awolowo ebe ọ nwetara B.A. English / History na M.Sc. na Ph.D. na mmekọrịta mba ụwa. Ph.D. nọ na iwu mmanụ ala nke Naijiria na mmekọrịta mba ụwa. Soremekun mere ọmụmụ postdoctoral na Institute of Social Studies na The Hague, Netherlands na Mahadum Maryland College Park, US ebe ọ gụrụ iwu mba ụwa na usoro iwu mba ọzọ nke US, n'otu n'otu.[3]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Soremekun rụrụ ọrụ na ọtụtụ mahadum na Naijiria, gụnyere Mahadum Obafemi Awolowo, Mahadum Lagos, Mahadim Covenant na Mahadum National Open nke Naijiria.[4]

N'oge ọ bụ osote onye isi na Mahadum Federal Oye, ọ gbakwunyere ngalaba iri na otu. Ọ na-enye ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ọmụmụ niile a na-enye na Mahadum Ọgbọ Mbụ nke Naịjirịa. Kansụl Mahadum kelere ya, otu otuto ahụ dịkwa n'akwụkwọ ozi ọpụpụ ya na mahadum ahụ.[5]

Ọ lara ezumike nká na Mahadum Obafemi Awolowo dị ka Dean. N'ime akụkọ ihe mere eme ya, o kwuru na e mere nrụzigharị nke Faculty of Administration site na ego o nwere ike inweta site na Nigerian Brewries Limited. Faculty gụnyere Law, Social Sciences, na Education sochiri ya.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Soremekun edepụtara ọtụtụ akwụkwọ, gụnyere Governance and Democratization in Nigeria (1995), na Nigeria's Second Republic (1988).[6]

Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye edemede na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, maka Federal Radio Corporation nke Nigeria, na Times International na Daily Times nke Nigeria. Ọ rụrụ ọrụ na kọmitii nchịkọta akụkọ nke Daily Times Lagos.[7] Ọ bụ onye nkuzi ọzụzụ nchịkọta akụkọ maka Times Newspaper Training Centre, Daily Times Lagos. Ọ bụ onye na-eleta ndị nchịkọta akụkọ nke The AM News, akwụkwọ akụkọ na-akwado ọchịchị onye kwuo uche ya, nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ndị agha n'oge ọchịchị ndị agha na Naịjirịa. Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-eleta ndị nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ akụkọ The Guardian na The Compass. Tupu ọ banye n'ọkwa dị ka osote onye isi ala, ọ rụrụ ọrụ dị ka onyeisi oche nke ụlọ ọrụ nchịkọta akụkọ nke Business Day, akwụkwọ akụkọ azụmahịa kwa ụbọchị na Naịjirịa.[8]

Soremekun ebipụtala akụkọ akwụkwọ akụkọ banyere mpaghara esemokwu, ndọrọ ndọrọ ọchịchị mmanụ, na ihe onwunwe ike.

O nwere ihe dị ka akwụkwọ iri ise ndị ọgbọ ya nyochara. Soremekun jere ozi dị ka External Examiner na Mahadum Ghana, Legon. Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye nkuzi nleta na Peace Studies Program na Universitat Jaime 1 na Castellon, Spain.[9]

Nkwado[dezie | dezie ebe o si]

  • Nwa akwụkwọ agụmakwụkwọ na Kings College, Lagos (1967 -1971)
  • National Scholar Award, (1973 - 1976)
  • Onye nkuzi Ford Foundation (1991)
  • Onye isi Fulbright Research Scholar (2003)
  • Onye bi na Rockefeller Scholar na Bellagio Italy (2003)

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. "Fayose is responsible for the crisis rocking FUOYE — VC - Vanguard News", Vanguard News, 10 June 2017. Retrieved on 9 April 2018.
  2. "Doctorate degrees shouldn't be exclusive preserve of moneybags - FUOYE VC, Prof Kayode - Daily Post Nigeria", Daily Post Nigeria, 12 April 2017. Retrieved on 9 April 2018.
  3. FUOYE NEWS. Retrieved on 8 April 2018.
  4. FUOYE NEWS. Retrieved on 8 April 2018.
  5. Fed Govt, council laud FUOYE VC on academic excellence, infrastructure devt | The Nation Newspaper (en-US) (2020-02-28). Retrieved on 2022-12-31.
  6. FUOYE NEWS. Retrieved on 8 April 2018.
  7. Publicity Unit - THE NEW VICE-CHANCELLOR AT A GLANCE.. news.fuoye.edu.ng. Archived from the original on 2020-04-22. Retrieved on 2020-05-29.
  8. FUOYE NEWS. Retrieved on 8 April 2018.
  9. Google Scholar. Retrieved on 8 April 2018.