Asụsụ Makaa-Njem

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Asụsụ Makaa-Njem
language family
obere ụdị nkeNorthwest Bantu Dezie

 

Asụsụ Makaa-Njem bụ otu Asụsụ Bantu a na-asụ na Cameroon, Central African Republic, Equatorial Guinea, Gabon na Republic of the Congo. A na-ede ha Zone A.80 na nhazi Guthrie.

Dị ka Nurse & Philippson (2003) si kwuo, ịgbakwunye Asụsụ Kako (Guthrie's A.90) na-emepụta eriri dị mma, nke a na-akpọ Pomo-Bomwali (Kairn Klieman 1997).

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Kako[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Guthrie Kako (A.90) bụ:

Makaa-Njem[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Guthrie Makaa-Njem (A.80) bụ:

Aha asụsụ Ebe bụ isi Ebe nke abụọ Agbụrụ (s) Mba. ndị ọkà okwu[1] Okwu
Bekwel Congo Cameroon, Gabon Bekwel 12,060 N'akụkụ Nkonabeeb na Koonzime. Ndị na-asụ asụsụ Cameroon na-ejikwa Mpongmpong.[2]
Bomwali Congo Cameroon Bomwali 39,280
Ọpụpụ Cameroon Enweghị Maka 9,500 A na-akpọkwa North Makaa, ọ bụ ezie na ọ bụghị ihe a na-aghọta na Makaa.[3]
Kol Cameroon Gabon Bekol 12,000 Ndị na-ekwu okwu na-ejikwa Makaa ma ọ bụ Koonzime.[4]
Koonzime Cameroon Enweghị Badwe'e, Nzime 30,000 Badwe'e na-asụ olumba Koozime; Nzime na-asọpụta olumba Koonzime. Ọtụtụ ndị Baka jiri ya mee ihe dị ka asụsụ nke abụọ.[5]
Makaa Cameroon Enweghị Maka 80,000 E jikọtara ya na Byep (North Makaa) na Kol, ọ bụ ezie na ha anaghị aghọta ya.[6]
Mpiemo Central African Republic Cameroon, Congo Mbimu 29,000
Mpumpong Cameroon Enweghị Nkonabeeb 45,000
Ngumba (Kwasio) Cameroon Equatorial Guinea Mabi, Ngumba, Bujeba, Gyele (Koya, Kola) 22,000 Ndị Gyele bụ ndị PygmyNdị Gypsy
Njyem Cameroon Congo Njyem 7,000 Ọtụtụ ndị Baka na-asụ ya dị ka asụsụ nke abụọ.[7]
Abụọ Cameroon Enweghị Abụọ 9,000 Mmetụta dị elu site na Beti.[8]
Ukhwejo Central African Republic Enweghị Benkonjo 2,000

Maho (2009) gbakwunyere Shiwe (Oshieba) nke etiti Gabon.

Glottolog na-ekewa asụsụ dị ka ndị a: [9]

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

  1. All totals are based on the relevant Ethnologue pages.
  2. "Bekwel", Ethnologue.
  3. "Byep", Ethnologue.
  4. "Kol", Ethnologue.
  5. "Koonzime", Ethnologue.
  6. "Kol", Ethnologue.
  7. "Njyem", Ethnologue.
  8. "So", Ethnologue.
  9. Makaa-Njem (A.80). Glottolog 4.3 (2020).

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

Bikele, dị n'akụkụ ugwu nke Messamena, Ngalaba Haut-Nyong (Eastern Region), ndịda Meka. Ọ nwere njikọ chiri anya na Meka ma nwee ndị na-ekwu okwu 12,000

  • (2003) in Nurse: The Bantu languages. London: Routledge. ISBN 9780700711345. 
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ethnologue: Asụsụ nke Ụwa, 15th ed. Dallas: SIL International. E nwetara ya na June 7, 2006.

Àtụ:Narrow Bantu languages