Asụsụ Mbum

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Asụsụ Mbum
language family
obere ụdị nkeMbum–Day Dezie

Asụsụ Mbum ma ọ bụ Kebi-Benue (nke a makwaara dị ka Lakka na obere [1]) bụ otu nke alaka Mbum-Day nke Asụsụ Adamawa, nke a na-asụ na ndịda Chad, n'ebe ugwu ọdịda anyanwụ Central African Republic, n'akụkụ Cameroon na n'ebe ọwụwa anyanwụ Nigeria. Onye otu ha a ma ama bụ Mbum; asụsụ ndị ọzọ dị n'ìgwè ahụ gụnyere Tupuri na Kare.

A na-akpọ ha "G6" na atụmatụ ezinụlọ asụsụ Adamawa nke Joseph Greenberg.

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Na mgbakwunye, Pondo, Gonge, Tale, Laka, Pam na To anaghị ahapụ onwe ha n'ime Mbum. To bụ asụsụ mmalite nwoke zoro ezo nke Gbaya. A na-ekwu na Dek dị n'ebe ụfọdụ mana o doro anya na enweghị ihe akaebe.

La'bi, asụsụ omenala nke nwoke n'etiti Gbaya Kara, Mbum, na ụfọdụ Sara Laka, nwere njikọ na Mbum. [2] nwere nnukwu ego mgbazinye site na otu ma ọ bụ karịa Asụsụ Sara. Asụsụ mmalite [3] ọzọ n'ezinụlọ Mbum bụ To (Gbaya, mana nwere mmalite Mbum), Dzel, na Ngarage.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

Berbice Creole Dutch, a na-adịbeghị anya na-asụ Dutch Creole na Eastern Guyana, bụ nke ụmụ ndị na-asụrụ Kalabari na-asuru. Akụkụ Afrịka Berbice Dutch bụ Kalabari na mmalite.

  1. Boyd, Raymond. 1974. Étude Comparative dans le groupe Adamawa. (Société d'études linguistiques et anthropologiques de France, 46.) Paris: Centre National de la Récherche Sciéntifique
  2. Yves Moñino, 1977. "Conceptions du monde et langue d'initiation la'bi de Gbaya-Kara", Langages et cultures africaines, Paris, Maspero.
  3. Elders, Stefan. 2006. Issues in comparative Kebi-Benue (Adamawa). Africana Linguistica XII. 37-88.

Isiokwu a gụnyere ederede dị n'okpuru ikikere CC BY 3.0. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]