Asụsụ ndị dị n'etiti ugwu

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Asụsụ ndị dị n'etiti ugwu
language family
obere ụdị nkePlateau Dezie

Asụsụ iri abụọ nke Central Plateau bụ alaka fọdụrụnụ nke Ezinụlọ Plateau nke a na-asụ na etiti Naịjirịa. Tyap (ma ọ bụ Katab) nwere ihe karịrị 200,000 ndị na-asụ ya, na Jju (ma ọ dị ka Kaje) nwere ihe dị ka 300,000. Hyam (ma ọ bụ Jabba) nwere 100,000 ọzọ. Cori bụ ihe a ma ama maka ịbụ otu n'ime asụsụ ole na ole nwere ọkwa ụda isii, ọ bụ ezie na ọ bụ naanị atọ ka achọrọ maka ide ihe.

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

Asụsụ Central Plateau bụ otu mpaghara dị nso nke nwere ọtụtụ njikọ; Otú ọ dị, ha bụ ruo n'ókè ụfọdụ otu fọdụrụnụ ma nwee ike ịbụ sprachbund. A na-ewere nkewa na-esonụ site na Blench (2008). Ọdịiche dị n'etiti North Plateau na ndị ọzọ dị na Central Plateau ga-ekwe omume mana o yiri ka ọ bụ nke ala; Gerhardt (1994) na-ekwu na ha bụ otu.

Nke ọ bụla n'ime mgbọ nke abụọ bụ otu asụsụ ma ọ bụ ụyọkọ asụsụ ma o doro anya na ọ dị mma. Otú ọ dị, ọtụtụ n'ime ìgwè ndị dị na ọkwa mbụ (Hyamic, North Plateau, Gyongic, Koro) abụghị ihe doro anya ma nwee ike ịga n'ihu na-enyocha.

  • Rigwe (Irigwe)
  • Izerik
    • Izere: NE & NW Izere, Cèn, Ganàng
    • Fəràn (Firan) - nke nwere njikọ doro anya na Izere
  • Tyapic
    • Tyap (Katab): Tyap n'onwe ya, Gworok, Takat (Attakar), Tyecha̱rak (Kacecere), Sholy̱ia (Sholio), Fantswam (Kafanchan), Tyuku
    • Jju (Kaje)
  • Hyamic
    • Cori (Kyoli)
    • Dangana
    • Hyam (Jabba): Hyam nke Nok, Sait, Dzar; ma eleghị anya Yaat, Ankun kewara
    • Shamang
    • Zhire (Shang na-ahapụ Zhire)
  • Koro
  • Gyongic
  • North Plateau (Northwest)

(2018) kewara asụsụ Central Plateau n'ime otu Northwest Plateau nke nwere Eda / Edra, Acro-Obiro (Kuturmi), Kulu, Idon, Doka, Iku-Gora-Ankwe, na Mpaghara asụsụ West-Central Plateau nke mejupụtara Rigwe, Tyapic, Izeric, Hyamic, Koro, na Gyongic.

Ọtụtụ 'ime asụsụ ndị ahụ, gụnyere Jju, bụ ndị e kewara n'oge gara aga dị ka akụkụ nke otu Southern Zaria na nhazi ndị mbụ.

Aha na ebe[dezie | dezie ebe o si]

N'okpuru ebe a bụ ndepụta nke aha asụsụ, ọnụ ọgụgụ mmadụ, na ebe sitere na Blench (2019). [1]


Asụsụ Alaka Ìgwè Asụsụ Asụsụ ndị ọzọ Aha nke aka maka asụsụ Aha ndị ọzọ Aha ndị ọzọ (dabere na ebe) Aha ndị ọzọ maka asụsụ Aha ndị ọzọ Ndị ọkà okwu Ebe (s) Ihe edeturu
Ìgwè Izere Central Izere Izarek, Zarek Afizere: mkpụrụ okwu ndị ọzọ - Fizere, Feserek, Afizarek, Afusare, Fezere Jarawa Jarawan Dutse 22,000 (LA 1971); 30,000 (1977 Voegelin & Voegelin) Bauchi State, Toro LGA; Plateau State, Jos South na Barkin Ladi LGAs; Kaduna State, Jema'a LGA nwere ike ịbụ naanị ndị mbịarambịa
Fobur Central Izere Fobur, Shere, Jos Zarazon Fobor Ebe ugwu ọdịda anyanwụ Jarawa Ihe na-erughị 15,000 (1991) Bauchi State, Toro LGA; Plateau State, Jos LGA
Ebe ugwu ọwụwa anyanwụ Izere Central Izere Federe=Fedare, Zendi, Fursum, Jarawan Kogi Bauchi State, Toro LGA; Plateau State, Jos LGA
Southern Izere Central Izere Ọdịdị Ihe na-erughị 4,000 (1991) Plateau State, Barkin Ladi LGA na Forom na Gashish obodo
Ichèn Central Izere
Faishang Central Izere
Ganang Central Izere
Jju Central Kajju Baju, Bajju Kaje, Kajji, Kache 26,600 (NAT 1949); ikekwe 200,000 (1984 SIL) Kaduna Steeti, Zangon Kataf, Kachia na Jema'a LGAs
Ìgwè ndị na-eme ihe Central Tyap Kataf Kaduna Steeti, Zangon Kataf, Kaura na Jema'a LGAs
Tyap Central Tyap Atyab, Tyab Tyap Atyap, Atyab Katab, Kataf, Katap mere atụmatụ na ihe karịrị 130,000 (1990) Kaduna Steeti, Zangon Kataf na Kaura LGAs
Gworok Central Tyap Agwolok, Agwot, Gworog Agolok, Kagoro Ọkụ 9,300 (NAT 1949) Kaduna Steeti, Kaura LGA
Takad Central Tyap Atakat, Attaka, Attakar, Atakar, Takat 5,000 (1950 HDG) Kaduna Steeti, Kaura LGA enweghị data
Sholio Central Tyap Asholio, Asolio, Osholio, Aholio Marwa, Morwa, Moroa, Marawa, Maroa 5,700 (NAT 1949) Kaduna Steeti, Kaura LGA, gburugburu obodo Manchok enweghị data
Tyecarak Central Tyap Aticherak, Kacicere Daroro 700 (NAT 1949) Kaduna Steeti, Zangon Kataf na Kaura LGAs enweghị data
Fantswam Central Tyap Fantuan, Kafanchan, Kpashan 970, (1934 HDG) Kaduna Steeti, Jema'a LGA enweghị data
Fɨran Ebe etiti, Ebe Ndịda-Central Faran, Forom Ọ ga-adị ee ha ga-abụ sg. ee Bèfɨràn pl. Kwakwi Ihe na-erughị 1500 (1991) Plateau State, Barakin Ladi LGA, na ọdụ ụgbọ okporo ígwè Kwakwi, n'ebe ndịda Jos
Rigwe Ebe etiti, Ebe Ndịda-Central Ebe Ugwu (Kwall), Ebe Ndịda (Miango) Aregwe, Irigwe Rigwe N'asụsụ bekee, ọ bụ n'asụsụ bọọlụ Miango, Nyango, Kwall, Kwoll, Kwan 13,500 (HDG); 40,000 (1985 UBS) Gọọmentị ime obodo Bassa, Plateau State na Gọọmentụ ime obodo Kauru, Kaduna StateSteeti Kaduna
Cori Hyamic Chori Otu obodo nta na obodo nta ndị metụtara ya Kaduna Steeti, Jema'a LGA
Ìgwè Hyam Hyamic Hyam Kwak (=Nkwak) pụtara dị ka asụsụ Hyamic na Ethnologue (2009) na nsụgharị ndị gara aga, mana aha ahụ bụ ụgha ma bụrụ naanị aha obodo Hyam Ham, Hum Jaba 43,000 Kaduna Steeti, Kachia na Jema'a LGAs
Kwyeny Hyamic Hyam
Yaat Hyamic Hyam
Saik Hyamic Hyam
Eze Hyamic Hyam
Hyam nke Nok Hyamic Hyam
Shamang Hyamic Samban Shamang Samang Kaduna Steeti, Kachia na Jema'a LGAs
Shang Hyamic Kushampa u-ʃaŋ pl. aʃaŋ Ihe ndị e ji mara Kaduna State, Kachia na Jema'a LGAs. Ndị Shang bi n'obodo abụọ, Kushampa A na B. KushampaA dị n'okporo ụzọ dị n'etiti Kurmin Jibrin na Kubacha n'okpero ụzọ Jere.
Zhire Hyamic Kenya Kaduna Steeti, Kachia na Jema'a LGAs enweghị data
Ashe Koro Ọrụ únɛ́r ìzɛ̀ sg. N'ikwu okwu n'ụzọ dị mma. Ìzɛ̀ Ndị Ashe na Tinɔr-Myamya (q.v.) nke bụ Uzar pl. Bazar maka ndị mmadụ na Ìzar maka asụsụ ahụ. Aha a bụ mmalite nke okwu Ejar. Okpueze Ache 35,000 gụnyere Tinɔr-Myamya (Barrett 1972). Obodo nta 8 (2008) n'etiti Katugal na Kubacha. Kaduna Steeti, Kagarko LGA, Nasarawa Steeti,Karu LGA
Ìgwè Tinɔr-Myamya Koro Tinɔr-Myamya Ndị Tinɔr-Myamya enweghị aha a na-akpọkarị onwe ha, mana ha na-ezo aka n'obodo nta ọ bụla mgbe ha na-ekwu okwu, ma tinye prefixes aha na ogwe. Begbere-Ejar Ndị Tinɔr-Myamya na ndị Ashe (q.v.) nwere otu aha nke bụ Uzar pl. Bazar maka ndị mmadụ na Ìzar maka asụsụ ahụ. Aha a bụ mmalite nke okwu Ejar. Koro Agwe, Agwere, Koro Makama 35,000 gụnyere Ashe (1972 Barrett) Kaduna Steeti, Kagarko LGA Aha Begbere sitere na Bàgbwee, obodo Myamya, na Ejar sitere na Ìzar (lee 2.A). E nweela atụmatụ n'oge na-adịbeghị anya iji nabata aha DAWN maka Koro n'ozuzu ya.
Tinor Koro Tinɔr-Myamya Waci iTinɔr uTinɔr pl. baTinɔr Waci [aha a nabatara n'ọtụtụ ebe], Ala, Koron Ala, Koro Makama Obodo nta asaa dị n'ebe ndịda na ọdịda anyanwụ nke Kubacha. Uca, Unɛr, Ùsám, Marke, Pànkòrè, Ùtúr, Gɛshɛberẽ
Myamya Koro Tinɔr-Myamya Koro Myamya = Miamia = Miyamiya Obodo nta atọ dị n'ebe ugwu na n'ebe ọdịda anyanwụ nke Kubacha. Ùshɛ̀, Bàgàr [gụnyere Kúràtǎm, Ùtyr na Ozùd U] na Bàgbwee.
Nyankpa Koro Mbgwende=Ambofa [Asụsụ ọjọọ], Ambo Tem [Panda, Tattara, Buzi]. A na-ekwu na Tattara bụ ụdị 'ụkpụrụ' nke Yeskwa. Nnaŋkpa pl. Nyankpa Yasgua, Yeskwa Sarogbon [ekele] 13,000 (1973 SIL) Nasarawa Steeti, Kauru LGA; Kaduna Steeti, Jema'a LGA
Gwara Koro Idun iGwara uŋGwara sg. aGwara pl. Gora Obodo nta ise [2012] Kaduna Steeti, Kagarko, Jaba LGAs
Idun Koro Nyankpa-Idun Ugboro Ugboro Udo nke a na-akpọ "Udo" Adun, Adọp. Dũya ['asụsụ nke ụlọ"] Adong Jaba Lungu, Ungu, Jaba Gengere ['Jaba nke ndagwurugwu"] 1,500 (NAT 1949). Obodo nta iri abụọ na otu [2008] Kaduna Steeti, Jema'a, Jaba LGAs; Nasarawa Steeti, Karu LGA
Gyong Gyongic Agoma, Kagoma Gyong Gong Gwong, Gyong 6,250 (1934 HDG) Kaduna Steeti, Jema'a LGA
Kamantan Gyongic Kamanton = Kamantan Angan 3,600 (NAT 1949); 10,000 (1972 Barrett) Kaduna Steeti, Kachia LGA
Ekhwa Ebe Ugwu [Ọdịdị nke Iwu ejighị n'aka], Gora, Ankwa [Iku]-Gora-Ankwa Ekhwa Ogologo oge na-acha anụnụ anụnụ Ahua Ehwa Obodo; Gora, Ankwa Kaduna Steeti, Kachia LGA
Ìgwè Kadara Ebe Ugwu Kadara
Eda Ebe Ugwu Kadara Adara Ànda pl. Àda Ọ bụ mgbe ahụ ka a na-eme Kadara 22,000 (NAT 1949); 40,000 (1972 Barrett). Obodo: Adunu, Amale, Dakalo, Ishau, Kurmin Iya, Kateri, Bishini, Doka (okporo ụzọ Kaduna) Kaduna Steeti, Kachia LGA; Niger Steeti, Paikoro LGA
Edra Ebe Ugwu Kadara Àndara pl. Àdara Ọ ga-abụ na ọ ga-abụ Kadara Obodo; Maru, Kufana, Rimau, Kasuwan Magani, Iri Kaduna Steeti, Kachia, Kajuru LGAs
Enezhe Ebe Ugwu Kadara Àndara pl. Àdara Ọ ga-abụ na ọ ga-abụ Kadara Obodo; Maru, Kufana, Rimau, Kasuwan Magani, Iri Kaduna Steeti, Kachia, Kajuru LGAs
Kulu Ebe Ugwu Ọdịda Anyanwụ Ikolu, Ikulu Ankulu Bekulu 6,000 (NAT 1949) Kaduna Steeti, Kachia LGA
Ikryo Ebe Ugwu Ọdịda Anyanwụ Ogologo oge a-kró pl. ā-kró ìkryó Ebe Ọdịda Anyanwụ Kuturmi Obodo nta abụọ Kaduna Steeti, Kachia LGA
Obiro Ebe Ugwu Ọdịda Anyanwụ Ogologo oge óbìrò pl. òbírò N'oge a na-adịghị anya Ebe Ọdịda Anyanwụ Kuturmi Obodo Antara Kaduna Steeti, Kachia LGA
Ajiya Ebe Ugwu Ọdịda Anyanwụ Ajuli Ajiya Ajiya Idon, Idong, Idon-Doka-Makyali Obodo 3 Kaduna Steeti, Kachia LGA
Ajuwa-Ajegha Ebe Ugwu Ọdịda Anyanwụ Ajuwa Ajuwa Obodo; Kalla, Afogo, Iburu, Idon, Makyali Kaduna Steeti, Kajuru LGA

Ihe edeturu n'okpuru ala[dezie | dezie ebe o si]

  1. Blench (2019). An Atlas of Nigerian Languages, 4th, Cambridge: Kay Williamson Educational Foundation. 

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

asụsụ ma o doro anya na ọ dị mma. Otú ọ dị, ọtụtụ n'ime ìgwè ndị dị na ọkwa mbụ (Hyamic, North Plateau, Gyongic, Koro) abụghị ihe

Isiokwu a gụnyere ederede dị n'okpuru ikikere CC BY 3.0. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Ihe ndị dị n'elu ugwu site na Roger Blench