Chukwuedu Nwokolo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ


Chukwuedu Nwokolo

Born(1921-04-19) 19 Eprelụ 1921
Died18 Mee 2014(2014-05-18) (aged 93)
New York
NationalityNigerian
EducationHuman, medical and life sciences
Alma materYaba Higher College, University of Ibadan, Queen Mary's Hospital, Sidcup: London, University of Minnesota
OccupationMedical doctor, humanitarian, research scientist and professor of medicine
Years active1947–2004
Known forDiscovering and mapping out the area of lung disease in Eastern Nigeria, with a study of the disease in Africa and clinical research for its control [1][2]
Notable work
An Introduction to Clinical Medicine[3]
TitleEmeritus Professor
Spouse(s)Njideka Priscilla Nwokolo: née: Okonkwo
Children7
Parent(s)Nathaniel Ezuma Nwokolo and Matilda Nwokolo: née: Efobi

Chukwuedu Nathaniel II Nwokolopronunciationi (19 Eprel 1921 - 18 Mee 2014) bụ dọkịta Naijiria ọkachamara na ọrịa ndị na-ekpo ọkụ.[4][5][6][7][8] A matara ya maka ịchọpụta na imepụta mpaghara ọrịa akpa ume paragonimiasis n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ Naịjirịa, yana nyocha nke ọrịa ahụ n'Africa na nyocha ahụike maka ịchịkwa ya.[9] O guzobere SICREP: Sickle Cell Research Programme iji lụso ọrịa ahụ ọgụ n'ụzọ dị irè na Naijiria na n'ụwa niile.[10][11]

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

Ndị nne na nna na ọmụmụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Nwokolo na Tuesday, 19 April 1921 - na Amaimo, nke dị ugbu a na Imo State: Nigeria, ebe nne na nna ya na-arụ ọrụ maka Church Missionary Society dị ka ndị na-ezisa ozi ọma. Ọ bụ nwa nwoke mbụ n'ime ụmụ asaa Nna ya: Nathaniel Ezuma Nwokolo, bụ onye nkuzi ụka; a zụrụ nne ya na Niger CMS: Church Missionary Society Onitsha.[12][13][14]

Mmụta[dezie | dezie ebe o si]

Nwokolo malitere ụlọ akwụkwọ praịmarị na Ezinihitte-Mbaise na Imo Steeti taa, wee gaa na Government College Umuahia. N'afọ 1939, ọ banyere na Higher College Yaba, na-amụ ọgwụ. Ọtụtụ n'ime ụmụ akwụkwọ gara Government College Umuahia gara Yaba College nke bụ naanị ụlọ ọrụ sayensị nke agụmakwụkwọ dị elu na Naịjirịa n'oge ahụ. Ọmụmụ ahụike nke Nwokolo were afọ asaa gụnyere ọzụzụ, na General Hospital Lagos na Aba General Hospital dị ka ụlọ ọgwụ nkuzi. Nwokolo ruru eru dị ka dọkịta na 1946, ma si otú a nweta LMS: Licenciate of the School of Medicine. wee merie ihe nrite Walter Johnson na ahụike ọha.[15]

Ọrụ mmalite[dezie | dezie ebe o si]

Onye Ọsụ Ụzọ Ọgwụ[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na Lagos General Hospital, e zigara Nwokolo site na 1947 ruo 1949 na General Hospital Enugu.[16][17]

N'afọ 1948, ka Mahadum Ibadan na-emeghe ụlọ ọgwụ nkuzi ya nwa oge na Ụlọ Ọgwụ Ibadan Adeoyo, mahadum ahụ rịọrọ gọọmentị ka ndị dọkịta na-eto eto rụọ ọrụ dị ka ndị isi ụlọ. Nwokolo bụ onye mbụ n'ime ndị ọrụ ahụike dị otú ahụ ka a kwadoro ya na 1949.[18] Nwokolo rụrụ ọrụ na ngalaba ọgwụ na University College Hospital site na 1949 ruo 1950, ma mesịa gaa London, jiri akwụkwọ ozi ọkachamara nke ndụmọdụ sitere n'aka prọfesọ Alexander Brown.[19]

England na-aga na RCPL[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe ọ rutere England n'afọ 1950, ọ gụrụ akwụkwọ na Queen Mary's Hospital, Sidcup, ma rụọ ọrụ n'ụlọ ọgwụ na ịwa ahụ na Dover, wee ruo eruo ịdebanye aha na ịrụ ọrụ na Great Britain. Ọ ghọrọ dọkịta dị elu n'ụlọ na ngalaba geriatrics nke Queen Mary's Hospital, Sidcup. N'ebe ahụ, Nwokolo rụrụ ọrụ iji nweta MRCP ya: Onye otu Royal College of Physicians.

N'afọ 1952, Nwokolo kwagara Edinburgh iji kwadebe maka MRCP. Ọ gara nkuzi na nkuzi nke Royal College of Physicians nke Edinburgh, na ụlọ ọgwụ nke ụfọdụ ndị ndụmọdụ. Na mbido afọ 1953, Nwokolo mere ule MRCP. Ọ bụ otu n'ime ndị Afrịka ole na ole nwetara nzere Member of the Royal College of Physicians, na onye Naijiria nke abụọ mere ya, nke mbụ bụ Dr. Olu Mabayoje.[20][21] N'iji MRCP, Nwokolo laghachiri n'ụlọ ọgwụ Queen Mary, Sidcup, London. N'ebe ahụ, ọ rụrụ ọrụ dị ka dọkịta. Ọ laghachiri Naịjirịa - dị ka ọkachamara na ọgwụ ime ụlọ - n'oge maka alụmdi na nwunye ya na Njideka Priscilla Nwokolo: née: Okonkwo - na Satọdee 4 Julaị 1953.

Ọrụ gọọmentị[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe o si London lọta, Nwokolo laghachiri n'ọrụ gọọmentị. A họpụtara ya ka ọ bụrụ onye ọrụ ahụike pụrụ iche. Nhazi n'ọrụ ahụ mere ka ndị ọrụ ahụike niile bụrụ ndị ọrụ ahụ ike mgbe ha rụchara ọrụ otu afọ dị ka ndị ọrụ ụlọ. Nwokolo rụrụ ọrụ ụlọ otu afọ na Ibadan tupu ọ gaa United Kingdom maka nzere ahụike ọkachamara. O mekwara otu afọ ọzọ nke ọrụ ụlọ na Dover mgbe di ya na nwunye ya nwere ịga nke ọma LRCP na MRCP ule.

Site na nhọpụta onye isi ụlọ ya na ahụmịhe ọrụ MRCP na United Kingdom, Nwokolo nwetara nhọpụta ya dị ka onye ọrụ ahụike zuru oke na ọkwa pụrụ iche. General Hospital Enugu bụ ebe ọ na-ejikarị ozi. Nwokolo na-arụ ọrụ onwe ya n'ụlọ ya n'uhuruchi. Ọ bụ onye na-elekọta ngalaba ahụike ebe a na-anabata ndị ọrịa ma gwọọ ha.

Nnyocha[dezie | dezie ebe o si]

Nwokolo mere nnyocha ahụike na ngalaba nakwa n'ọhịa. O mere nnukwu nnyocha na endomyocardial fibrosis, endemic goitre, sickle-cell disease na mpaghara ndị ọzọ nke mkpa mba. A na-arụkarị ọrụ n'ọhịa na ngwụsị izu, ma gụnye njem n'ụgbọala ya gaa ebe dị iche iche n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ Naịjirịa tinyere Northern na Mid-Western Naịjiria, yana Obudu. Nwokolo bipụtara ihe dị ka akwụkwọ itoolu dabere na nyocha ya mgbe ọ na-arụ ọrụ gọọmentị. Site n'ike nke nyocha ya na akwụkwọ ya, e mere ya Fellow nke Royal College of Physicians (F.R.C.P.) na 1960, dabere na ndụmọdụ nke ndị nlekọta ya, Prọfesọ Alexander Brown na Prọfesụ Harold Scaborough, onye ọkà mmụta nleta na Mahadum Wales.[22] Prọfesọ Brown kpọkwara Nwokolo ka ọ kụzie dị ka onye nkuzi dị elu na Mahadum College Ibadan. Na mgbakwunye, na-arụ ọrụ na Rockefeller Foundation, Prọfesọ Brown tụrụ aro Nwokolo maka mkpakọrịta nyocha na gastroenterology na Mahadum Minnesota.

Mmekọrịta Rockefeller Foundation[dezie | dezie ebe o si]

Maka mkpakọrịta ya na 1963 ruo 1964 Rockefeller Foundation na Minnesota, e kenyere Nwokolo na ngalaba gastroenterology n'okpuru James Carey, onye isi nke gastroenterology.[23] Mgbe ọ gwụchara mkpakọrịta ya, Nwokolo sooro otu ụzọ ụgbọ mmiri ahụ laghachi azụ. Ọ kwụsịrị na United Kingdom, ebe a na-asọpụrụ ya dị ka "Nwoke nweere onwe ya nke obodo" nke Edinburgh ma nye ya "Key to the City of Edinburgh" Scotland dị ka onye otu Royal College of Physicians of Edinburgh.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Ntọala nke ngalaba Gastroenterology[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe o si na United States lọta, a họpụtara Nwokolo ka ọ bụrụ osote prọfesọ nke ọgwụ. N'ikpeazụ, o guzobere ngalaba nke gastroenterology, ya na onye isi na-edeba aha Dr. Lewis. Nwokolo duziri nnyocha banyere nsogbu dị iche iche nke eriri afọ site na iji biopsies na usoro ọ mụtara na United States na Mahadum Minnesota.[24][25]

Agha Obodo na Naịjirịa[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1966, tupu agha obodo Naijiria na Biafra amalite na 1967, na esemokwu na igbu ọchụ nke ndị Igbo na-arị elu, Nwokolo hapụrụ Ibadan na nwunye ya na ụmụ ya gaa Enugu.

Ntọala ụlọ akwụkwọ ahụike[dezie | dezie ebe o si]

Maka ndị ahụ, dị ka Nwokolo, ndị gbapụrụ na Ibadan na Western Nigeria, ahụmịhe ahụ dị egwu nke na ndị dọkịta ọkachamara iri abụọ na otu si Ibadan na Lagos zutere ma kpebie iguzobe Ụlọ Ọgwụ Nkụzi Mahadum na Enugu. Na nzukọ ahụ bụ ndị dọkịta: Nwokolo, Onuaguluchi, Udekwu, Nwako, Nwachukwu, Eziashi, Ikeme, Udeh, Ogan, Uche, Okoro, Kaine, Udeozor, Okafor, Njoku-Obi, Ifekwunigwe, na ndị ọzọ. Site na Dr. Nlogha Okeke tinyere odeakwụkwọ na-adịgide adịgide na onye isi odeakwụkwọ nke gọọmentị: onyeisi Onyegbula, e nwetara nkwado ngwa ngwa n'aka gọvanọ ndị agha: Chukwuemeka Odumegwu Ojukwu iji mepee ụlọ ọgwụ nkuzi na Enugu General Hospital dị ka isi. Ojukwu kwadokwara nguzobe ngwa ngwa nke ngalaba ọgwụ, nke prọfesọ Kodilinye duziri, ebe Nwokolo ghọrọ onye isi mbụ nke ngalaba ọgwụ na onye isi oche nke ọgwụ na ụlọ akwụkwọ ahụike ọhụrụ.[26]

Nwokolo gara n'ihu na-arụ ọrụ dị ka onye isi nke ngalaba ọgwụ nke ụlọ ọgwụ nkuzi mahadum nke kwagara Awka-Etiti mgbe a na-eyi Enugu egwu n'oge agha obodo. Nwokolo mekwara nnyocha karịsịa metụtara ọnọdụ agha dị egwu nke agụụ na nsogbu nri na-edozi ahụ. Ọ gara chọọchị na nnọkọ ọha na eze iji kụziere ndị mmadụ ihe na-edozi ahụ na nri maka ndụ. E mepụtara ọtụtụ akwụkwọ mimeographed ma kesaa maka agụmakwụkwọ ọha na eze. [citation needed] Mgbe Agha Obodo Naijiria kwụsịrị na 1970, Nwokolo na ezinụlọ laghachiri Enugu, wee hụ ụlọ ha zuru ohi na ala elu ọkụ gbara kpamkpam. Ọ ghaghị iwughachi ihe dị ukwuu.

Site na nkwado nke Gọọmentị Naịjirịa maka imeghe Mahadum Naịjirị Nsukka, Nwokolo laghachiri n'ọkwa ya dị ka onye isi nke ngalaba ọgwụ. A họpụtara ya ka ọ bụrụ prọfesọ zuru oke n'afọ 1971. N'ihi ya, onye ọkà mmụta Welsh a ma ama, prọfesọ Eldryd Parry, onye jere ozi na University College Hospital, Ibadan site na 1960, kwenyesiri ike na Nwokolo duziri ma mee ka e guzobe ụlọ akwụkwọ ahụike na Enugu na Nsukka.[26]

Nwokolo bụ onye ndụmọdụ maka World Health Organization.[27][28] Site na 1963 ruo 1964, ọ bụ onye Rockefeller Foundation fellow na gastroenterology na Mahadum Minnesota. A na-asọpụrụ ya na 1964 site na onyinye Edinburgh: Scotland "Free Man of the City" na "Key to the City of Edinburgh", ebe a nabatara ya dị ka onye otu Royal College of Physicians of Edinburgh. Ọ bụ onye otu Royal College of Physicians, onye otu Nigerian Postgraduate Medical College: FMCP, onye otu West African College of Physacians: FWACP, na onye otu Nigarian Academy of Science.[29]

Nwokolo nwere ndị otu Royal College of Surgeons: MRCS na ndị otu Royal University of Physicians: MRCP; yana ịbụ onye ọrụ nke Order of the Federal Republic: OFR. Ọ bụ onye isi oche: kansụl jikọrọ aka nke ASUTECH: Anambra State University of Technology - ugbu a Nnamdi Azikiwe University na Enugu dabeere Institute of Management and Technology, na onye isi oche nke University of Calabar Teaching Hospital.[30]

Prọfesọ Chukwuedu Nwokolo Annual Lecture Series na Award of Prizes for Academic Excellence iji kpalie nyocha na agụmakwụkwọ ka prọfesọ Benjamin Chukwuma Ozumba guzobere iji sọpụrụ ya na 2006.[31][32][33][34][35]

Ozi[dezie | dezie ebe o si]

Nwokolo bụ onye ndụmọdụ nke Gọọmentị etiti nke Naịjirịa na National Science and Technology Development Fund. Nwokolo bụ ọgọ Jaja Wachuku: Onye isi oche mbụ nke Ụlọ Ndị Nnọchiteanya nke Naijiria, onye nnọchi anya Naijiria mbụ na onye nnọchianya na-adịgide adịgide na United Nations; na Minista Naijiria nke mbụ nke Mmekọrịta Mba Ọzọ na Commonwealth. Ọ bụ onye nyere aka na Mahadum Cambridge bipụtara: Principles of Medicine in Africa .[36]

Nsọpụrụ[dezie | dezie ebe o si]

Nwokolo nwere ikikere site na Royal College of Physicians nke London, dọkịta na-asọpụrụ sayensị site na Mahadum Maiduguri tinyere dọkịta ọzọ na-asọ ùgwù nke sayensị sitere na Mahadim Ibadan; ọ bụkwa prọfesọ emeritus na Mahadam Nigeria Nsukka, onye mmeri nke Nigerian National Order of Merit Award, onye isi oche na osote onye isi oche nke West African College of Physacians, pro-chancellor na onye isi oche kansụl na Ahmadu Bello Society of Nigeria; onye isi oche nọ na Medical Research Council of Nigeria, onye isi ala na National Research Council of Medicine[37][38][39]

  • 1972-75: Dean Faculty of Medicine: Mahadum nke Nigeria Nsukka, yana Prọfesọ nke Ọgwụ: 1971 ruo 1980
  • 1974: Nwetara akwụkwọ ịkpọ òkù sitere n'aka gọọmentị Japan dị ka dean ma gaa na Mahadum Tokyo nke ya na Mahadim Naịjirịa Nsukka na-arụkọ ọrụ na nyocha
  • 1977-80: Onye isi oche: National Institute for Medical Research Yaba: Nigeria
  • 1980: Na 21 Machị, o kwuru okwu Prọfesọ Alexander Brown na Ibadan, nke akpọrọ: Na-eche ihe ịma aka nke Nnyocha Ọgwụ ihu na Naịjirịa
  • 1982: A họpụtara ya ka ọ bụrụ Prọfesọ Emeritus nke Ọgwụ: Mahadum Naịjirịa Nsukka. N'abalị iri na ise n'ọnwa Julaị, ọ natara onyinye National Order of Merit Award nke Naijiria, yana onye isi nke Order of the Federal Republic: nsọpụrụ OFR site n'aka onye isi ala Shehu Shagari
  • 1983: Ọrụ ekele maka ọrụ Nwokolo, nke Prọfesọ Johnson na Ebele Maduewesi haziri na Mahadum Naịjirịa Nsukka
  • 1984: A họpụtara ya ka ọ bụrụ onye otu Ahmadu Bello University Council. Onyinye D.Sc: Honoris causa site na Mahadum nke Maiduguri
  • 1985: Onye isi oche a họpụtara: kansụl jikọrọ aka nke ASUTECH: Anambra State University of Technology - ugbu a Nnamdi Azikiwe University na IMT: Institute of Management and Technology Nọfịs ruo 1986 ma nyere aka n'ịmepụta ogige Awka nke ASUTtech nke mechara gbanwee na Mahadum Nnamdi azikiwe ugbu a
  • 1986: Onye isi oche nke ụlọ ọrụ: UCTH: Mahadum nke Calabar Teaching Hospital Nwokolo jere ozi ruo 1994 mgbe a họpụtara ya nke abụọ dị ka onye isi oche nke UCTH. A họpụtakwara ya ka ọ bụrụ onye otu National Science and Technology Development Fund
  • 1988: E nyere ya nzere Doctor of Science site na Mahadum Ibadan, ya na Olusegun Obasanjo, Matthew Mbu, Michael Ibru na Emmanuel Alayande[40]
  • 1994: Nwokolo malitere otu ụlọ ọrụ nyocha nke onwe ya a na-akpọ SICREP: Sickle Cell Research Programme iji rụọ ọrụ na ọrịa sickle cell.
  • 1996: A họpụtara ya Knight of Saint Christopher site na Anglican Church Diocese na Niger.[41]
  • 1996: Na 12 Septemba, Nwokolo nwetara nsọpụrụ site na Nigerian Postgraduate Medical College na onyinye mkpakọrịta pụrụ iche nke prọfesọ Ayo Binitie kwuru
  • 1998: E gosipụtara Nwokolo na NTA: Nigerian Television Authority documentary on Nigerian Heroes . Na 10 Machị, Nwokolo, UCTH họpụtara ya: Ụlọ Ọgwụ nkuzi Mahadum Calabar maka Mary Slessor Distinguished Merit Award maka ọrụ ụmụ mmadụ. Nke a bụ iji kwado "ọrụ nyocha ya, iwebata Drug Revolving Fund na Mahadum nke Ụlọ Ọgwụ Mmụta Calabar, usoro ego onye ọrịa nke gọọmentị steeti na Naịjirịa nabatara; yana maka nnabata nke usoro ahụ na isi ihe na Bamako Initiative; yana dịka "onye isi oche kachasị ogologo oge nke ụlọ ọgwụ nkuzi nke Mahadum Calabar[42]
  • 2004: Na Jenụwarị 15, a malitere Prọfesọ Chukwuedu Nwokolo Hall na College of Medicine: Mahadum Naịjirịa Ụlọ Ọgwụ nkuzi Enugu.[43]

Akwụkwọ ndị e bipụtara[dezie | dezie ebe o si]

Ụfọdụ n'ime isiokwu nyocha na akwụkwọ Nwokolo depụtara n'okpuru ebe a:

  • NWOKOLO C (April 1952). "A case of Meigs' syndrome". British Medical Journal 1 (4764): 905–6. DOI:10.1136/bmj.1.4764.905-a. PMID 14916191. 
  • Nwokolo C (September 1957). "A case of sickle cell haemoglobin 'C' disease in Eastern Nigeria". The West African Medical Journal 6 (3): 123–5. PMID 13468376. 
  • (June 1959) "The River Niger as a barrier in the spread eastwards of haemoglobin C: a survey of haemoglobins in the lbo". Nature 183 (4675): 1587–8. DOI:10.1038/1831587a0. PMID 13666822. 
  • Nwokolo, C. (1958). Ọrịa ịba na-efe efe na ndị obodo. BMJ: British Medical Journal.[44]
  • Nwokolo, Chukuedu (1961). Aschoff Nodes na Endomyocardial Fibrosis. London: BMJ: British Medical Journal.[45]
  • Nwokolo C (October 1965). "Prophylactic antimalarials in sickle-cell disease". British Medical Journal 2 (5466): 880. DOI:10.1136/bmj.2.5466.880. PMID 5827808. 
  • Nwokolo, C. (1967). Ascites na Africa. London: British Medical Journal.[46]
  • Nwokolo, Chukwuedu (1969). Ndị Biafra gbara ọsọ ndụ: Nsogbu nke mgbochi ọrịa na nlekọta ahụike. Enugu: Biafra Rehabilitation Commission.[47]
  • Nwokolo C (June 1972). "Endemic paragonimiasis in Eastern Nigeria. Clinical features and epidemiology of the recent outbreak following the Nigerian civil war". Tropical and Geographical Medicine 24 (2): 138–47. PMID 5037686. 
  • Nwokolo, C. na Imohiosen, E. A. E. (1973). Strongyloidiasis nke Respiratory Tract Presenting dị ka "Asthma". London: British Medical Journal.[48]
  • Nwokolo C. na Ogakwu M. (1973). Nchọpụta Radiological na Pulmonary Paragonimiasis dị ka a hụrụ na Naịjirịa: nyocha dabere na otu narị ikpe. London: BJR: The British Journal of Radiology.[49]
  • Nwokolo, C. na Okonkwo, P. O. (1977). Aflatoxin B.: Usoro iji belata ọkwa na nri ndị dị n'ebe okpomọkụ. Nutrition Reports International.[50]
  • Nwokolo, C. na Oli, J. M. (1979). Ọrịa shuga mgbe ọrịa ọgbụgba na-efe efe gasịrị: Nnyocha na-esote. London: British Medical Journal.[51]
  • (March 1980) "Pathogenesis of juvenile tropical pancreatitis syndrome". Lancet 1 (8166): 456–9. DOI:10.1016/S0140-6736(80)91001-6. PMID 6102187. 
  • (March 1980) "Pathogenesis of juvenile tropical pancreatitis syndrome". Lancet 1 (8166): 456–9. DOI:10.1016/S0140-6736(80)91001-6. PMID 6102187. 
  • Nwokolo, Chukwuedu (1984). Ebe ọgwụ ọdịnala na ihe ndị ọzọ dị n'ógbè na mmemme nlekọta ahụike nke oge a na Naịjirịa. Maiduguri: Mahadum nke Maidugiri.[52]
  • Nwokolo, Chukwuedu. (1993). Sayensị maka Ịdịgide: Nhọrọ Naịjirịa. Naịjirịa: Ọganihu Ọgwụ.[53]
  • Nwokolo, Chukwuedu, na ndị ọzọ: Ndị nyere aka. (2004). Ụkpụrụ nke Ọgwụ n'Africa.Cambridge: Cambridge University Press,

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Ya na nwunye ya Lady Njideka Nwokolo (née Okonkwo) onye ọ lụrụ na 4 Julaị 1953, Nwokolo nwere ụmụ asaa, ụmụ nwanyị anọ na ụmụ nwoke atọ.[54] Nwokolo nwụrụ na New York, United States na 18 Mee 2014 mgbe ọ dị afọ 93.[55]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. NNOM.
  2. (1974) "Endemic paragonimiasis in Africa - PMC". Bulletin of the World Health Organization 50 (6): 569–571. PMID 4549201. 
  3. (1983) Library of Congress Catalogs. Library of Congress. ISBN 9780844713427. Retrieved on 2 June 2014. 
  4. (1984) Nigeria Year Book 1984. Times Press. Retrieved on 2 June 2014. 
  5. Prof. Chukwuedu Nwokolo: 1921-2014. Archived from the original on 10 January 2015.
  6. (1996) Calendar. University of Ibadan. Retrieved on 2 June 2014. 
  7. (1988) The East African Medical Journal: Volume 65, Issues 1–11. East African Medical Journal. Retrieved on 2 June 2014. 
  8. (1990) Who's Who in Nigeria. Newswatch. ISBN 9789782704122. Retrieved on 2 June 2014. 
  9. Nwokolo C (January 1972). "Outbreak of paragonimiasis in Eastern Nigeria". Lancet 1 (7740): 32–3. DOI:10.1016/s0140-6736(72)90017-7. PMID 4108826. 
  10. UNN Medical College Needs N6bn To Upgrade Facilities. The Guardian. Archived from the original on 14 July 2014. Retrieved on 2 June 2014.
  11. Countering Nigeria's Anti Intellectualism. Nigeria World. Retrieved on 1 June 2014.
  12. (1998) Sorrows and Glories of Ezenwa by Chris Ugwuchukwu Efobi. John Jacob's Classic Publishers. ISBN 9789783433427. Retrieved on 2 June 2014. 
  13. Emma Nwokolo and Uzo Nwokolo and Family. Doctstoc. Retrieved on 3 June 2014.
  14. Curriculum Issues in Contemporary Education: Book in Honour of Professor (Mrs.) Ebele Josephine Nwokolo Maduewesi. Da-Sylva Influence. OCLC 70166161. 
  15. Ojigbo (2020-10-07). Chukwuedu Nathaniel Nwokolo – Distiguished Genius of Tropical Medical Research (en-GB). Pharmanewsonline. Retrieved on 2022-07-18.
  16. Savage – Death Announcements. Telegraph Media Group. Archived from the original on 14 July 2014. Retrieved on 1 June 2014.
  17. Savage (2012). "Dora Janet Burman Savage". BMJ 345: e4053. DOI:10.1136/bmj.e4053. Retrieved on 1 June 2014. 
  18. Brief History of the Department. University College Hospital Ibadan. Archived from the original on 14 July 2014. Retrieved on 1 June 2014.
  19. Ogunlesi (2003). Medicine: My Passport by Professor Theophilus Oladipo Ogunlesi. ISBN 9789780294595. Retrieved on 1 June 2014. 
  20. Ogunlesi- Medicine my passport. nigeriavillagesquare.com. Archived from the original on 2014-07-14.
  21. Book Review Ogunlesi- Medicine my passport. Archived from the original on 14 July 2014. Retrieved on 8 June 2014.
  22. Harold Scarborough. Royal College of Physicians of London. Archived from the original on 14 July 2014. Retrieved on 1 June 2014.
  23. Archived copy. conservancy.umn.edu. Archived from the original on 14 July 2014. Retrieved on 12 January 2022.
  24. (2003) Ogunlesi – Medicine: My Passport. Spectrum Books. ISBN 9789780294595. Retrieved on 1 June 2014. 
  25. (1982) National Library of Medicine: Current Catalog: Cumulative Listing: 1982. National Library of Medicine USA. Retrieved on 26 June 2020. 
  26. 26.0 26.1 British Contributions to Medical Research and Education in Africa after the Second World War Page 49. Queen Mary University of London. Archived from the original on 14 July 2014. Retrieved on 31 May 2014. (PDF). Queen Mary University of London. Archived from the original (PDF) on 14 July 2014. Retrieved 31 May 2014.
  27. Nwokolo C (1974). "Endemic paragonimiasis in Africa". Bull. World Health Organ. 50 (6): 569–71. PMID 4549201. 
  28. WHO Official Record. World Health Organization. Retrieved on 2 June 2014.
  29. List of Fellows Since Inception. Nigerian Academy of Science. Retrieved on 30 May 2014.
  30. Administrative Structures. University of Calabar Teaching Hospital. Archived from the original on 31 May 2014. Retrieved on 2 June 2014.
  31. Making UNN Medical School Center of Excellence. Daily Independent. Retrieved on 2 June 2014.
  32. Expert Calls for Review of Medical Curriculum. NAN. Archived from the original on 8 June 2014. Retrieved on 1 June 2014.
  33. (2009) Biography of the Pioneer Physician, Chukwuedu Nwokolo: Emeritus Professor of Medicine by Uchenna Nwokolo and Alexander Animalu. Ucheakonam Foundation. ISBN 9789780499402. Retrieved on 29 May 2014. 
  34. Department of Medicine. University of Nigeria College of Medicine. Archived from the original on 14 July 2014. Retrieved on 29 May 2014.
  35. UNN College of Medicine Lecture. News Agency of Nigeria. Archived from the original on 8 June 2014. Retrieved on 2 June 2014.
  36. Principles of Medicine in Africa. Cambridge University Press. Retrieved on 30 May 2014.
  37. An Introduction to Clinical Medicine. National Library of Australia. Retrieved on 29 May 2014.
  38. Nigerian National Order of Merit. Online Nigeria. Retrieved on 30 May 2014.
  39. (1982) Convocation Speeches. University of Maiduguri. Retrieved on 1 June 2014. 
  40. Emmanuel Oladipo Alayande, Nigeria, Anglican (11 July 2014). Archived from the original on 11 July 2014.
  41. Diocese On The Niger, Anglican Communion. niger.50webs.org.
  42. .:: Welcome to University of Calabar Teaching Hospital ::. (31 May 2014). Archived from the original on 31 May 2014.
  43. (2004) Stewardship in the University of Nigeria. Philmeg. ISBN 9789788046738. Retrieved on 2 June 2014. 
  44. Nwokolo (1958). "Malarial Chemoprophylaxis in Indigenous Populations". BMJ 2 (5111): 1535–1536. DOI:10.1136/bmj.2.5111.1535-a. Retrieved on 1 June 2014. 
  45. Nwokolo (1961). "Aschoff Nodes in Endomyocardial Fibrosis". Br Med J 2 (5263). DOI:10.1136/bmj.2.5263.1357-a. 
  46. Nwokolo (1967). "Ascites in Africa". BMJ 1 (5531): 33–37. DOI:10.1136/bmj.1.5531.33. PMID 5334332. Retrieved on 1 June 2014. 
  47. (January 1969) Biafran Refugees: Problems of Disease Prevention and Medical Care. Amazon. Retrieved on 30 May 2014. 
  48. Nwokolo (1973). "Strongyloidiasis of Respiratory Tract Presenting as "Asthma."". BMJ 2 (5859): 153–154. DOI:10.1136/bmj.2.5859.153. PMID 4699596. Retrieved on 1 June 2014. 
  49. Ogakwu (1973). "Radiological Findings in Pulmonary Paragonimiasis as Seen in Nigeria: a review based on one hundred cases". The British Journal of Radiology 46 (549): 699–705. DOI:10.1259/0007-1285-46-549-699. PMID 4726120. 
  50. References. Food and Agriculture Organization of the United Nations. Retrieved on 1 June 2014.
  51. Oli (1979). "Diabetes After Infectious Hepatitis: A Follow-up Study". BMJ 1 (6168): 926–927. DOI:10.1136/bmj.1.6168.926. PMID 435884. Retrieved on 1 June 2014. 
  52. The Place of Traditional Medicine in a Modern Health Care Programme in Nigeria. World Cat'. Retrieved on 30 May 2014.
  53. Science for Survival: The Nigerian Option. Abe Books. Retrieved on 31 May 2014.
  54. Chukwuedu Nwokolo: Biography. WorldCat. OCLC 700729781. 
  55. Nwakanma. "Chukwuedu Nwokolo (1921-2014)", Vanguard, 2014.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]