Jump to content

Lynette Yiadom-Boakye

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Lynette Yiadom-Boakye
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịObodoézè Nà Ofú Dezie
Aha enyereLynette Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya1977 Dezie
Ebe ọmụmụGreater London Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye ese Dezie
ebe agụmakwụkwọFalmouth University, Royal Academy Schools Dezie
Ebe ọrụLondon Dezie
agbụrụNdi Afrika nke Amerika Dezie
Ijecontemporary art Dezie
nọchitere anya yaJack Shainman Gallery Dezie
onye nnọchite anya nwebiisinkareproduction right not represented by CISAC member Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Lynette Yiadom-Boakye (amụrụ 1977) bụ onye na-ese ihe na onye edemede nke Britain, nke ihe nketa Ghana. A maara ya nke ọma maka ihe osise ya nke ihe ndị a na-eche n'echiche, ma ọ bụ ndị e nwetara site na ihe ndị a chọtara, bụ ndị a na-ese na agba agba ogbi. Ọrụ ya enyela aka na mweghachi na eserese ihe oyiyi ojii. A na-egosikarị ihe osise ya na ihe ngosi solo.

Ndụ mmalite na ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Lynette Yiadom-Boakye mụrụ na London, UK ebe o bi ugbu a ma na-arụ ọrụ. [1] Nne na nna ya rụrụ ọrụ dị ka ndị nọọsụ maka National Health Service mgbe ha si Ghana kwaga na 1960s. [2] Yiadom-Boakye na-akọwa onwe ya dị ka "nwa na-agwụ ike--ezigbo akara ule, ọ dịghị ihe ọjọọ - ma ọ dịkwa ezigbo mma na ibi ndụ n'isi m, na-eji echiche m eme ihe dị ka mgbapụ." [3] Dị ka onye isi na ụlọ akwụkwọ sekọndrị, ọ nwetara nkuzi ntọala nka dị ka nnwale ma mesịa hapụ ebumnobi ya gara aga ịghọ onye nyocha anya ka ọ bụrụ onye na-ese ihe [3] [4] Yiadom-Boakye gara Central St. Martins College of Nkà na Nhazi (1996-7); Otú ọ dị, oge ya enweghị mmasị n'ebe ahụ, n'ihi ya, ọ gafere na Falmouth College of Art (1997-2000) bụ ebe e mesịrị nye ya akara ugo mmụta mahadum na 2000. Ọ mechaa nzere MA na Royal Academy Schools na 2003. [5] Ọ bụ n'ebe ahụ, n'afọ ikpeazụ nke ụlọ akwụkwọ gụsịrị akwụkwọ, ka ọ bịara ghọta nke gbanwere ntụziaka ọrụ ya, na-eduga n'ịbụ onye a ma ama. N'ajụjụ ọnụ ya na Dodie Kazanjian nke Vogue gbara ya, o kwuru "Kama ịgbalị itinye akụkọ dị mgbagwoju anya n'ọrụ m, ekpebiri m ime ka ọ dị mfe, na-elekwasị anya naanị ọnụ ọgụgụ ahụ na otu esi ese ya. Nke ahụ n'onwe ya ga-ebu akụkọ ahụ. " [3] Mgbe ọ gbasịrị kọleji ọ rụrụ ọrụ iji kwado onwe ya ruo 2006 mgbe ọ natara Arts Foundation Fellowship maka eserese ma nwee ike nwee ike ilekwasị anya naanị na eserese. [3]

N'afọ 2010 ka Okwui Enwezor matara ọrụ ya. With curator Naomi Beckwith, Okwui Enwezor katalọgụ ihe ngosi ya na Studio Museum na Harlem . [6] [7] Ọ so na ndị a họpụtara maka ihe nrite Turner na 2013. [8] Na mgbakwunye na ihe osise ya, Yiadom-Boakye akụziwo na Ruskin School of Art, Mahadum Oxford ebe ọ bụ onye nkuzi nleta maka mmemme Master ha na Fine Arts. [9] Achọpụtara mmetụta ya dị ka onye na-ese ihe na 2019 Powerlist wee depụta ya n'etiti "top 10" nke ndị kacha nwee mmetụta nke ihe nketa Africa ma ọ bụ African Caribbean na UK na 2020. [10] [11]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

Usòrò:Skylark Lynette Yiadom-Boakye 2010.jpg
Skylark (2010) nke Lynette Yiadom-Boakye na ihe ngosi National Gallery of Art nke Afro-Atlantic Histories na Washington, DC na 2022

Ihe osise[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ Yiadom-Boakye nwere ọtụtụ ihe osise esere esere ihe gbasara isi ojii. Ihe osise ya na-abụkarị ihe atụ, nwere agba na-acha odo odo na agba. Amara njirimara gbara ọchịchịrị nke ọrụ ya maka ịmepụta mmetụta nke ịnọ jụụ nke na-enye aka na ọdịdị na-adịghị agafe agafe nke ndị ọ na-achị. [12] Ihe osise ya nke ndị mmadụ na-eche n'echiche na-egosi ndị mmadụ na-agụ akwụkwọ, na-ehi ụra, na izu ike n'ụdị omenala. Ọ na-eweta ihe ngosi nke ndị ọ na-achị ọdịdị ihu na-atụgharị uche na mmegharị ahụ dị jụụ, na-eme ka ọnọdụ ha na ọnọdụ ha dabara na ọtụtụ ndị na-ekiri ya. Ndị na-akọwa nkọwa ekwupụtawo ụfọdụ n'ime otuto nke ọrụ Yiadom-Boakye na njikọ a. Ọ na-agbalịsi ike ime ka ndị ọ na-achị ghara ịdị na-akpakọrịta na otu afọ iri ma ọ bụ oge; Ọtụtụ n'ime ihe osise ya na-egosi ihe osise / ndị sitere na Africa. Nke a na-ebute nhọrọ dị ka ịghara ịse akpụkpọ ụkwụ na isiokwu ya, dịka akpụkpọ ụkwụ na-emekarị ka akara oge. [13] Ọnụọgụ ndị a na-anọkarị n'ihu nzụlite na-enweghị isi, na-ese n'elu n'ime agba ọchịchịrị monochromatic. Ihe ndị a dị egwu, mana mmetụta uche na-echetara ndị na-akọwa ndị nna ochie dị ka Velasquez na Degas. [14]

Ihe ngosi[dezie | dezie ebe o si]

Yiadom-Boakye ewepụtala ọtụtụ ihe ngosi ihe ngosi n'ụlọ ngosi ihe mgbe ochie na ụlọ ngosi nka na mba ụwa. Ihe ngosi solo ya a ma ama gụnyere ọnụọgụ ọ bụla nke nchegbu (2010), Studio Museum na Harlem, New York ; [15] Amaokwu Mgbe mgbede (2015), [16] Serpentine Galleries, London ; [17] Mmasị Maka Ụkpụrụ (2016), [18] Kunsthalle Basel, Switzerland ; [19] N'okpuru-Abụ Maka Cipher (2017), New Museum, New York; [20] [21] na Fly na Njikọ na abalị (2022-2023), Tate Britain, London. [22]

O sonyekwara n'ọtụtụ ihe ngosi na ihe ngosi nke otu, gụnyere 55th Venice Biennale (2013); Sharjah Biennial (2015); [23] 58th Venice Biennale (2019), [1] [24] na Afro-Atlantic History (2021-2022). [25] Ọrụ Yiadom-Boakye gụnyere n'ọtụtụ nchịkọta ihe ngosi nka na United States gụnyere Carnegie Museum of Art, na Pérez Art Museum Miami collection, na foto Eze maka oge awa na-ele anya na ngosi ogologo oge nke ụlọ ọrụ maka 2023. [26]

Ihe nrite[dezie | dezie ebe o si]

Yiadom-Boakye ka a na-eto ya nke ukwuu maka ọrụ ya, na-emeri nkwanye ùgwù gụnyere mkpakọrịta nke Arts Foundation maka eserese (2006), ihe nrite Pinchuk Foundation Future Generation Prize (2012), [27] Ọgbọ na-abịa site na New Museum of Contemporary Art (2013), [3] South Bank Sky Arts Award for Visual Art (2016) [3] na Carnegie Prize na mbipụta 57th nke Carnegie International (2018). [28] [14] A họpụtara ya maka ihe nrite Turner (2013). [29]

Ọrụ ndị a ma ama na mkpokọta ọha[dezie | dezie ebe o si]

 

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 LYNETTE YIADOM-BOAKYE: The Love Within | Contemporary And (de). www.contemporaryand.com. Retrieved on 2018-03-26.
  2. Baruchello (2020). "W. Friese et al. (eds.), Ascending and Descending the Acropolis: Movement in Athenian Religion; and T. Møbjerg et al. (eds.), The Hammerum Burial Site: Customs and Clothing in the Roman Iron Age (Aarhus: Aarhus University Press, 2019)". Nordicum-Mediterraneum 15 (1). DOI:10.33112/nm.15.1.10. ISSN 1670-6242. 
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 Lynette Yiadom-Boakye. Gale. Contemporary Black Biography. Retrieved on 19 April 2023.
  4. Tate. Who is Lynette Yiadom-Boakye? (en-GB). Tate Kids. Retrieved on 2023-04-05.
  5. Cooke. "Lynette Yiadom-Boakye: artist in search of the mystery figure", The Guardian, 31 May 2015. Retrieved on 5 March 2016. (in en-GB)
  6. Hirsch, Faye.
  7. Kazanjian (27 March 2017). How British-Ghanaian Artist Lynette Yiadom-Boakye Portrays Black Lives in Her Paintings (en). Vogue. Retrieved on 17 April 2020.
  8. McGreevy, Nora, Stunning Paintings of Fictitious Black Figures Subvert Traditional Portraiture, Smithsonian, December 3, 2020, with slide show and video link
  9. The Ruskin School of Art - Lynette Yiadom Boakye. www.rsa.ox.ac.uk. Retrieved on 17 April 2020.
  10. Who are the influential Black Britons honoured in Powerlist 2019?. Melan Magazine (27 October 2018). Retrieved on 17 April 2020.
  11. Who's on the list of the most influential black people?. BBC News (25 October 2019). Retrieved on 17 April 2020.
  12. An Introduction to Lynette Yiadom-Boakye From her imagined figures to her poetic titles, discover this figurative painter’s work, Tate Museum, accessed December 5, 2020
  13. Smith. "Lynette Yiadom-Boakye's Imaginary Portraits", 2017-06-12. Retrieved on 2019-03-03. (in en)
  14. 14.0 14.1 LYNETTE YIADOM-BOAKYE'S LOVELY, 'LOUDER' NEW PAINTINGS (en-US). AFROPUNK (2019-01-16). Retrieved on 2019-03-03.
  15. (2017) Lynette Yiadom-Boyake. Under-song for a cipher.. New York: New Museum New York. ISBN 9780915557141. OCLC 992527373. 
  16. Yiadom-Boakye, Lynette, and Serpentine Gallery, host institution.
  17. "Lynette Yiadom-Boakye in conversation with Hans Ulrich Obrist (1 June 2015)", Serpentine UK.
  18. Lynette Yiadom-Boakye : A Passion To A Principle (de). Contemporary And. Retrieved on 2023-03-27.
  19. "A Passion To A Principle • Kunsthalle Basel", Kunsthalle Basel. Retrieved on 11 March 2017. (in en-US)
  20. Bell (4 March 2017). Lynette Yiadom-Boakye: Under-Song For A Cipher. New Museum. Retrieved on 1 December 2017.
  21. Lynette Yiadom-Boakye: Under-Song For A Cipher (en). www.newmuseum.org. Retrieved on 20 June 2017.
  22. Tate. Lynette Yiadom-Boakye: Fly In League With The Night – Exhibition at Tate Britain (en-GB). Tate. Retrieved on 2022-03-04.
  23. GIBCA • Lynette Yiadom-Boakye (sv). www.gibca.se. Archived from the original on 2018-03-27. Retrieved on 2018-03-26.
  24. Hirsch. "Lynette Yiadom-Boakye", The New York Times, 2015-06-25. Retrieved on 2019-03-03. (in en-US)
  25. Afro-Atlantic Histories. NGA. National Gallery of Art. Archived from the original on 18 April 2022. Retrieved on 18 April 2022.
  26. Collection at Perez (en). website. Retrieved on 2023-04-11.
  27. History - English - Future Generation Art Prize. futuregenerationartprize.org. Retrieved on 2023-04-04.
  28. Russeth (2018-10-13). 2018 Carnegie International's Prizes Go to Lynette Yiadom-Boakye, Postcommodity (en-US). ARTnews.com. Retrieved on 2023-09-06.
  29. Extracts and Verses. Archived from the original on 2018-01-29. Retrieved on 2024-05-27.

Ọgụgụ ọzọ[dezie | dezie ebe o si]