Ora no na ime Naijiria
| Nigeria |
|
Édémédé nkeá sọrọ na nsọnsȯ: |
|
|
|
Nigeria Portal · Politics Portal Other countries |
Naijiria bu steeti ato na isii. Steeti ọ ALA n'ime steeti iri atọ na isii bụ otu ụdị nhọrọ nwere onwe ya na-ekerịta ikike ya na ụdị etiti dịka e depụtara n'okpuru iwu Federal Republic of Nigeria . Federal Capital Territory (FCT), bụ isi obodo Nigeria, ọ bụkwa na mpaghara a ka isi obodo Abuja dị. [1] FCT steeti. Ọ bụ mpaghara Gọọmenti Etiti, nke ndị Minista na-ahụ maka Gọọmenti isii site n'aka onye ala na-ahụ maka ihe nke akwụkwọ ahụ. E kewara steeti na mpaghara ime obodo (LGAs). Enwere ime obodo 774 na ụzọ. [2] N'okpuru akwụkwọ iwu, steeti iri atọ na isii ha nhata mana ọ bụghị nke kacha elu n'ihi na ọbẹbụeze dị n'aka elekere etiti. Ndị omeiwu mba nwere ike imezi nke akwụkwọ iwu, mana nchoputa ọ lla ga-eke ụzọ abụọ n'ụzọ atọ nke steeti 36 nke otu etiti. </link>[ a chọrọ nkọwa ]
Steeti dị ugbu a na Federal Capital Territory
[dezie | dezie ebe o si]
States:
Federal Capital Territory: Abuja
| Name | ISO<br id="mwag"><br>3166-2<br id="mwaw"><br>code | Seal | Location | City | Geopolitical zone |
Area | Population (2019 estimate) | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Capital | Largest | |||||||
| Abia | AB | Umuahia | Aba | South East | 6,320 km2 (2,440 sq mi) | 3,841,943 | ||
| Adamawa | AD | Yola | North East | 36,917 km2 (14,254 sq mi) | 4,536,948 | |||
| Akwa Ibom | AK | Uyo | South South | 7,081 km2 (2,734 sq mi) | 4,780,581 | |||
| Anambra | AN | Awka | Onitsha | South East | 4,844 km2 (1,870 sq mi) | 5,599,910 | ||
| Bauchi | BA | Bauchi | North East | 45,893 km2 (17,719 sq mi) | 7,540,663 | |||
| Bayelsa | BY | Yenagoa | South South | 10,773 km2 (4,159 sq mi) | 2,394,725 | |||
| Benue | BE | Makurdi | North Central | 34,059 km2 (13,150 sq mi) | 5,787,706 | |||
| Borno | BO | Maiduguri | North East | 70,898 km2 (27,374 sq mi) | 5,751,590 | |||
| Cross River | CR | Calabar | South South | 20,156 km2 (7,782 sq mi) | 4,175,020 | |||
| Delta | DE | Asaba | South South | 17,698 km2 (6,833 sq mi) | 5,307,543 | |||
| Ebonyi | EB | Abakaliki | South East | 6,400 km2 (2,500 sq mi) | 3,007,155 | |||
| Edo | ED | Benin City | South South | 19,559 km2 (7,552 sq mi) | 4,461,137 | |||
| Ekiti | EK | Ado Ekiti | South West | 6,353 km2 (2,453 sq mi) | 3,350,401 | |||
| Enugu | EN | Enugu | South East | 13,161 km2 (5,081 sq mi) | 4,396,098 | |||
| Federal Capital Territory | FC | Abuja | North Central | 7,315 km2 (2,824 sq mi) | 1,406,239 | |||
| Gombe | GO | Gombe | North East | 18,768 km2 (7,246 sq mi) | 3,623,462 | |||
| Imo | IM | Owerri | South East | 5,530 km2 (2,140 sq mi) | 5,167,722 | |||
| Jigawa | JI | Dutse | North West | 23,154 km2 (8,940 sq mi) | 6,779,080 | |||
| Kaduna | KD | Kaduna | North West | 46,053 km2 (17,781 sq mi) | 8,324,285 | |||
| Kano | KN | Kano | North West | 20,131 km2 (7,773 sq mi) | 14,253,549 | |||
| Katsina | KT | Katsina | North West | 24,192 km2 (9,341 sq mi) | 9,300,382 | |||
| Kebbi | KE | Birnin Kebbi | North West | 36,800 km2 (14,200 sq mi) | 5,001,610 | |||
| Kogi | KO | Lokoja | North Central | 29,833 km2 (11,519 sq mi) | 4,153,734 | |||
| Kwara | KW | Ilorin | North Central | 36,825 km2 (14,218 sq mi) | 3,259,613 | |||
| Lagos | LA | Ikeja | Lagos | South West | 3,577 km2 (1,381 sq mi) | 12,772,884 | ||
| Nasarawa | NA | Lafia | North Central | 26,256 km2 (10,137 sq mi) | 2,632,239 | |||
| Niger | NI | Minna | North Central | 76,363 km2 (29,484 sq mi) | 6,220,617 | |||
| Ogun | OG | Abeokuta | South West | 16,981 km2 (6,556 sq mi) | 5,945,275 | |||
| Ondo | ON | Akure | South West | 15,500 km2 (6,000 sq mi) | 4,969,707 | |||
| Osun | OS | Osogbo | South West | 9,251 km2 (3,572 sq mi) | 4,237,396 | |||
| Oyo | OY | Ibadan | South West | 28,454 km2 (10,986 sq mi) | 7,512,855 | |||
| Plateau | PL | Jos | North Central | 30,913 km2 (11,936 sq mi) | 4,400,974 | |||
| Rivers | RI | Port Harcourt | South South | 11,077 km2 (4,277 sq mi) | 7,034,973 | |||
| Sokoto | SO | Sokoto | North West | 25,973 km2 (10,028 sq mi) | 5,863,187 | |||
| Taraba | TA | Jalingo | North East | 54,473 km2 (21,032 sq mi) | 3,331,885 | |||
| Yobe | YO | Damaturu | Potiskum | North East | 45,502 km2 (17,568 sq mi) | 3,398,177 | ||
| Zamfara | ZA | Gusau | North West | 39,762 km2 (15,352 sq mi) | 5,317,793 | |||
Evolution nke ngalaba nchịkwa Naijiria
[dezie | dezie ebe o si]| Ụbọchị | Ihe omume | Maapụ |
|---|---|---|
| 1960–1963 | N'oge nnwere onwe na 1960, Nigeria bụ steeti gọọmenti etiti nwere mpaghara atọ: Northern, Western, na Eastern . Na mgbakwunye, mpaghara, nke bụ ihe nketa nke oge ọchịchị na nchekwa, ka dịgidere ruo mgbe ebibiri ha na 1976. | |
| 1963–1967 | N'afọ 1963, e mepụtara mpaghara ọhụrụ, mpaghara Mid-Western, site na Western Region. | |
| 1967–1976 | N'afọ 1967, e jiri iwu ndị agha dochie mpaghara ahụ site na steeti iri na abụọ. Site na 1967 ruo 1970 Eastern Region nwara ikewapụ, dịka obodo akpọrọ Biafra n'oge agha obodo Naijiria . A kpọgharịrị mpaghara Mid-Western ka ọ bụrụ Steeti Bendel n'oge a. | |
| 1976–1987 | N'afọ 1976, e mepụtara steeti asaa ọhụrụ, na-eme 19 kpam kpam. [1] | |
| 1987–1991 | N'ime oge a, enwere steeti iri abụọ na otu na Federal Capital Territory . | |
| 1991–1996 | N'ime oge a, enwere steeti 30 na Federal Capital Territory . E hiwere Federal Capital Territory na 1991. N'afọ 1987, e hiwere steeti abụọ ọhụrụ, sochiri ya na itoolu ọzọ n'afọ 1991, na-ebute mkpokọta 30. Mgbanwe ọhụrụ, na 1996, butere ọnụ ọgụgụ steeti 36 dị ugbu a. |
Ọchịchị
[dezie | dezie ebe o si]Steeti Naijiria nwere ikike ikike na hazie ha n'otu n'ụzọ ọ ALA n'ime usoro iwu nke Naijiria mebere.
Ụlọ omebe iwu
[dezie | dezie ebe o si]N'ọkwa steeti, ụlọ omebe iwu bụ otu n'ime ụlọ omebe iwu, ọnụ ọgụgụ ndị otu ya ruru okpukpu apụ ụfọdụ ọnụ ndị omebe iwu nwere na Ndị Nnọchiteanya Federal . O nwere ikike ịmebe iwu n'okwu ndị dị na listi na-emekọ ihe ọnụ.
Onye isi oche
[dezie | dezie ebe o si]N'ọkwa steeti, onye isi ụlọ ọrụ bụ Gọvanọ, onye nwere ikike ịhọpụta ndị mmadụ na kansụl ọchịchị steeti, dabere na ndụmọdụ na nkwenye nke ụlọ ọgbakọ omebe iwu steeti. Onye isi otu mịnịstrị na steeti ahụ bụ kọmishọna, onye odeakwụkwọ na-adịgide adịgide na-enyere ya aka, bụkwa onye isi ọrụ gọọmentị steeti ahụ.
Ụlọikpe
[dezie | dezie ebe o si]Ụlọikpe bụ otu n'ime otu aka nhata nke gọọmentị steeti metụtara nkọwa nke iwu gọọmentị steeti. Ọ bụ onye isi ọkaikpe steeti ahụ nke Gọvanọ họpụtara ka ọ na-achị n'okpuru nkwado ụlọ omebe iwu steeti ahụ. [2]
Ọgụgụ oge
[dezie | dezie ebe o si]| Regions | States | |||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1960 | 1963 | 1967 | 1976 | 1987 | 1991 | 1996 |
| Eastern | South-Eastern | Cross River | Akwa Ibom | |||
| Cross River | ||||||
| East Central | Imo | Imo | ||||
| Abia | ||||||
| Anambra | Enugu | Ebonyi | ||||
| Enugu | ||||||
| Anambra | ||||||
| Rivers | Bayelsa | |||||
| Rivers | ||||||
| Western | Mid-Western | Bendel | Delta | |||
| Edo | ||||||
| Western | Lagos | |||||
| Western | Ogun | |||||
| Ondo | Ekiti | |||||
| Ondo | ||||||
| Oyo | Osun | |||||
| Oyo | ||||||
| Northern | Benue-Plateau | Plateau | Nasarawa | |||
| Plateau | ||||||
| Benue | Benue | |||||
| Kogi | ||||||
| Kwara | ||||||
| Kwara | ||||||
| Kano | Jigawa | |||||
| Kano | ||||||
| North Central | Kaduna | Kaduna | ||||
| Katsina | ||||||
| North Western | Niger | |||||
| Sokoto | Kebbi | |||||
| Sokoto | Sokoto | |||||
| Zamfara | ||||||
| North Eastern | Bauchi | Bauchi | ||||
| Gombe | ||||||
| Borno | Borno | |||||
| Yobe | ||||||
| Gongola | Adamawa | |||||
| Taraba | ||||||
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]Ihe ndetu
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Kraxberger, Brennan (2005) "Strangers, Indigenes and Settlers: Contested Geographies of Citizenship in Nigeria" Space and Polity 9(1): pp. 9–27, pages 10, 11, & 15
- ↑ Shetreet (1985-01-01). Judicial Independence: The Contemporary Debate (in en). Martinus Nijhoff Publishers. ISBN 978-90-247-3182-4.
Isi mmalite
[dezie | dezie ebe o si]- Gboyega Ajayi (2007). The military and the Nigerian state, 1966–1993: a study of the strategies of political power control. Trenton, New Jersey: Africa World Press. ISBN 978-1-59221-568-3.
- Solomon Akhere Benjamin (1999). The 1996 state and local government reorganizations in Nigeria. Ibadan: Nigerian Institute of Social and Economic Research. ISBN 978-181-238-9.
- Rotimi T. Suberu (1994). 1991 state and local government reorganizations in Nigeria. Ibadan: Institute of African Studies, University of Ibadan. ISBN 978-2015-28-8.
Njikọ mpụga
[dezie | dezie ebe o si]- Headline News in Nigeria Archived 2018-08-20 at the Wayback Machine States
Steeti na isi obodo Naijirịa, Okwu ha na ndị gọvanọ ugbu a Ndepụta steeti niile dị na Naịjirịa na ndị gọvanọ ha nọ ugbu a.





