Gaa na ọdịnaya

Ora no na ime Naijiria

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Nigeria

Édémédé nkeá sọrọ na nsọnsȯ:
Ndọndȯ na ọchíchì nke
Nigeria



Nigeria Portal ·  Politics Portal
Other countries

Naijiria bu steeti ato na isii.  Steeti ọ ALA n'ime steeti iri atọ na isii bụ otu ụdị nhọrọ nwere onwe ya na-ekerịta ikike ya na ụdị etiti dịka e depụtara n'okpuru iwu Federal Republic of Nigeria .  Federal Capital Territory (FCT), bụ isi obodo Nigeria, ọ bụkwa na mpaghara a ka isi obodo Abuja dị.  [1] FCT steeti.  Ọ bụ mpaghara Gọọmenti Etiti, nke ndị Minista na-ahụ maka Gọọmenti isii site n'aka onye ala na-ahụ maka ihe nke akwụkwọ ahụ.  E kewara steeti na mpaghara ime obodo (LGAs).  Enwere ime obodo 774 na ụzọ.  [2] N'okpuru akwụkwọ iwu, steeti iri atọ na isii ha nhata mana ọ bụghị nke kacha elu n'ihi na ọbẹbụeze dị n'aka elekere etiti.  Ndị omeiwu mba nwere ike imezi nke akwụkwọ iwu, mana nchoputa ọ lla ga-eke ụzọ abụọ n'ụzọ atọ nke steeti 36 nke otu etiti. </link>[ a chọrọ nkọwa ]

Steeti dị ugbu a na Federal Capital Territory

[dezie | dezie ebe o si]
States no na Naigeria

States:

  1. Abia
  2. Adamawa
  3. Akwa Ibom
  4. Anambra
  5. Bauchi
  6. Bayelsa
  7. Benue
  8. Borno
  9. Cross River
  10. Delta
  11. Ebonyi
  12. Edo
  1. Ekiti
  2. Enugu
  3. Gombe
  4. Imo
  5. Jigawa
  6. Kaduna
  7. Kano
  8. Katsina
  9. Kebbi
  10. Kogi
  11. Kwara
  12. Lagos
  1. Nasarawa
  2. Niger
  3. Ogun
  4. Ondo
  5. Osun
  6. Oyo
  7. Plateau
  8. Rivers
  9. Sokoto
  10. Taraba
  11. Yobe
  12. Zamfara

Federal Capital Territory: Abuja

States of Nigeria
Name ISO<br id="mwag"><br>3166-2<br id="mwaw"><br>code Seal Location City Geopolitical

zone
Area Population

(2019

estimate)
Capital Largest
Abia AB Umuahia Aba South East 6,320 km2 (2,440 sq mi) 3,841,943
Adamawa AD Yola North East 36,917 km2 (14,254 sq mi) 4,536,948
Akwa Ibom AK Uyo South South 7,081 km2 (2,734 sq mi) 4,780,581
Anambra AN Awka Onitsha South East 4,844 km2 (1,870 sq mi) 5,599,910
Bauchi BA Bauchi North East 45,893 km2 (17,719 sq mi) 7,540,663
Bayelsa BY Yenagoa South South 10,773 km2 (4,159 sq mi) 2,394,725
Benue BE Makurdi North Central 34,059 km2 (13,150 sq mi) 5,787,706
Borno BO Maiduguri North East 70,898 km2 (27,374 sq mi) 5,751,590
Cross River CR Calabar South South 20,156 km2 (7,782 sq mi) 4,175,020
Delta DE Asaba South South 17,698 km2 (6,833 sq mi) 5,307,543
Ebonyi EB Abakaliki South East 6,400 km2 (2,500 sq mi) 3,007,155
Edo ED Benin City South South 19,559 km2 (7,552 sq mi) 4,461,137
Ekiti EK Ado Ekiti South West 6,353 km2 (2,453 sq mi) 3,350,401
Enugu EN Enugu South East 13,161 km2 (5,081 sq mi) 4,396,098
Federal Capital Territory FC Abuja North Central 7,315 km2 (2,824 sq mi) 1,406,239
Gombe GO Gombe North East 18,768 km2 (7,246 sq mi) 3,623,462
Imo IM Owerri South East 5,530 km2 (2,140 sq mi) 5,167,722
Jigawa JI Dutse North West 23,154 km2 (8,940 sq mi) 6,779,080
Kaduna KD Kaduna North West 46,053 km2 (17,781 sq mi) 8,324,285
Kano KN Kano North West 20,131 km2 (7,773 sq mi) 14,253,549
Katsina KT Katsina North West 24,192 km2 (9,341 sq mi) 9,300,382
Kebbi KE Birnin Kebbi North West 36,800 km2 (14,200 sq mi) 5,001,610
Kogi KO Lokoja North Central 29,833 km2 (11,519 sq mi) 4,153,734
Kwara KW Ilorin North Central 36,825 km2 (14,218 sq mi) 3,259,613
Lagos LA Ikeja Lagos South West 3,577 km2 (1,381 sq mi) 12,772,884
Nasarawa NA Lafia North Central 26,256 km2 (10,137 sq mi) 2,632,239
Niger NI Minna North Central 76,363 km2 (29,484 sq mi) 6,220,617
Ogun OG Abeokuta South West 16,981 km2 (6,556 sq mi) 5,945,275
Ondo ON Akure South West 15,500 km2 (6,000 sq mi) 4,969,707
Osun OS Osogbo South West 9,251 km2 (3,572 sq mi) 4,237,396
Oyo OY Ibadan South West 28,454 km2 (10,986 sq mi) 7,512,855
Plateau PL Jos North Central 30,913 km2 (11,936 sq mi) 4,400,974
Rivers RI Port Harcourt South South 11,077 km2 (4,277 sq mi) 7,034,973
Sokoto SO Sokoto North West 25,973 km2 (10,028 sq mi) 5,863,187
Taraba TA Jalingo North East 54,473 km2 (21,032 sq mi) 3,331,885
Yobe YO Damaturu Potiskum North East 45,502 km2 (17,568 sq mi) 3,398,177
Zamfara ZA Gusau North West 39,762 km2 (15,352 sq mi) 5,317,793

Evolution nke ngalaba nchịkwa Naijiria

[dezie | dezie ebe o si]
Ụbọchị Ihe omume Maapụ
1960–1963 N'oge nnwere onwe na 1960, Nigeria bụ steeti gọọmenti etiti nwere mpaghara atọ: Northern, Western, na Eastern . Na mgbakwunye, mpaghara, nke bụ ihe nketa nke oge ọchịchị na nchekwa, ka dịgidere ruo mgbe ebibiri ha na 1976.
1963–1967 N'afọ 1963, e mepụtara mpaghara ọhụrụ, mpaghara Mid-Western, site na Western Region.
1967–1976 N'afọ 1967, e jiri iwu ndị agha dochie mpaghara ahụ site na steeti iri na abụọ. Site na 1967 ruo 1970 Eastern Region nwara ikewapụ, dịka obodo akpọrọ Biafra n'oge agha obodo Naijiria . A kpọgharịrị mpaghara Mid-Western ka ọ bụrụ Steeti Bendel n'oge a.
1976–1987 N'afọ 1976, e mepụtara steeti asaa ọhụrụ, na-eme 19 kpam kpam. [1]
1987–1991 N'ime oge a, enwere steeti iri abụọ na otu na Federal Capital Territory .
1991–1996 N'ime oge a, enwere steeti 30 na Federal Capital Territory . E hiwere Federal Capital Territory na 1991. N'afọ 1987, e hiwere steeti abụọ ọhụrụ, sochiri ya na itoolu ọzọ n'afọ 1991, na-ebute mkpokọta 30. Mgbanwe ọhụrụ, na 1996, butere ọnụ ọgụgụ steeti 36 dị ugbu a.

Ọchịchị

[dezie | dezie ebe o si]

Steeti Naijiria nwere ikike ikike na hazie ha n'otu n'ụzọ ọ ALA n'ime usoro iwu nke Naijiria mebere.

Ụlọ omebe iwu

[dezie | dezie ebe o si]

N'ọkwa steeti, ụlọ omebe iwu bụ otu n'ime ụlọ omebe iwu, ọnụ ọgụgụ ndị otu ya ruru okpukpu apụ ụfọdụ ọnụ ndị omebe iwu nwere na Ndị Nnọchiteanya Federal .  O nwere ikike ịmebe iwu n'okwu ndị dị na listi na-emekọ ihe ọnụ.

Onye isi oche

[dezie | dezie ebe o si]

N'ọkwa steeti, onye isi ụlọ ọrụ bụ Gọvanọ, onye nwere ikike ịhọpụta ndị mmadụ na kansụl ọchịchị steeti, dabere na ndụmọdụ na nkwenye nke ụlọ ọgbakọ omebe iwu steeti. Onye isi otu mịnịstrị na steeti ahụ bụ kọmishọna, onye odeakwụkwọ na-adịgide adịgide na-enyere ya aka, bụkwa onye isi ọrụ gọọmentị steeti ahụ.

Ụlọikpe

[dezie | dezie ebe o si]

Ụlọikpe bụ otu n'ime otu aka nhata nke gọọmentị steeti metụtara nkọwa nke iwu gọọmentị steeti. Ọ bụ onye isi ọkaikpe steeti ahụ nke Gọvanọ họpụtara ka ọ na-achị n'okpuru nkwado ụlọ omebe iwu steeti ahụ. [2]

Ọgụgụ oge

[dezie | dezie ebe o si]
Regions States
1960 1963 1967 1976 1987 1991 1996
Eastern South-Eastern Cross River Akwa Ibom
Cross River
East Central Imo Imo
Abia
Anambra Enugu Ebonyi
Enugu
Anambra
Rivers Bayelsa
Rivers
Western Mid-Western Bendel Delta
Edo
Western Lagos
Western Ogun
Ondo Ekiti
Ondo
Oyo Osun
Oyo
Northern Benue-Plateau Plateau Nasarawa
Plateau
Benue Benue
Kogi
Kwara
Kwara
Kano Jigawa
Kano
North Central Kaduna Kaduna
Katsina
North Western Niger
Sokoto Kebbi
Sokoto Sokoto
Zamfara
North Eastern Bauchi Bauchi
Gombe
Borno Borno
Yobe
Gongola Adamawa
Taraba

Ihe ndetu

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Kraxberger, Brennan (2005) "Strangers, Indigenes and Settlers: Contested Geographies of Citizenship in Nigeria" Space and Polity 9(1): pp. 9–27, pages 10, 11, & 15
  2. Shetreet (1985-01-01). Judicial Independence: The Contemporary Debate (in en). Martinus Nijhoff Publishers. ISBN 978-90-247-3182-4. 

Isi mmalite

[dezie | dezie ebe o si]
  • Gboyega Ajayi (2007). The military and the Nigerian state, 1966–1993: a study of the strategies of political power control. Trenton, New Jersey: Africa World Press. ISBN 978-1-59221-568-3. 
  • Solomon Akhere Benjamin (1999). The 1996 state and local government reorganizations in Nigeria. Ibadan: Nigerian Institute of Social and Economic Research. ISBN 978-181-238-9. 
  • Rotimi T. Suberu (1994). 1991 state and local government reorganizations in Nigeria. Ibadan: Institute of African Studies, University of Ibadan. ISBN 978-2015-28-8. 

Njikọ mpụga

[dezie | dezie ebe o si]

Steeti na isi obodo Naijirịa, Okwu ha na ndị gọvanọ ugbu a Ndepụta steeti niile dị na Naịjirịa na ndị gọvanọ ha nọ ugbu a.